Švédsko

Švédsko
Parlament:
Všetká štátna moc v Švédsku vychádza z národa. Národ je znázornovaný
parlamentom- Švédsky parlament- Riksdagen,. Má 349 clenov, ktorí sú volení v
pomere volby na dobu štyroch rokov. Tento casový úsek parlamentu bol len nedávno
rozšírený (v 1994) z troch na štyri roky. Dôležitým predstavitelom parlamentu je
recník (Talmannen), ktorí pôsobí ako predseda na sedení parlamentu a toto zasadanie
je verejné. Talmannen má tiež dôležitú úlohu v formovaní vlády a slúži ako vedúci,
ak nie iná správne kvalifikovaná osoba urcená na túto funkciu. Od 1994 je recníkom
Birgitta Dahl. Cez parlament prechádzajú zákony, celkový stav krajiny, dôchodky a
výdaje. Rozpocet je schvalovaní v spolupráci s vládou. Vláda nemôže nikdy sama
uvalit novú dan ; zdanenie prechádza cez parlament, ktorý je reprezentantom
zákonodarstva, a len on má moc ovládat danový systém. To, že vláda vykonáva
rozhodnutia a Riksdagen - teda parlament riadi zákony znací, že zákony sú korektne
realizované a rozhodnutia vykonané. Pre tento úcel boli vytvorení tzv: špeciálni
úctovníci a Parlamentný komisár pre súdny zbor a obcianske práva
(justitieombudsman). Tento clovek je v Švédsku najviac dôležitý, prispieva k
medzinárodnému ústavnému rozvíjaniu. Riksdagen má tiež ústavný výbor
(konstitutionsutskottet KU) ,ktorý skúma prácu vlády. Pocet žien je Riksdagen jeden z
najvyšších na svete. Po volbách v roku 1994, približne 40% v parlamente sú ženy.
Politické strany rozhodujú, že každé druhé meno na volebnej kandidátke je žena.
Výbory majú velký význam v Švédskom parlamente. Každá vec sa musí týkat výboru,
(Utskott)a ten sa musí pre ne vyslovit. Vela závisí od súhlasov - kompromisov vo
výboroch. Schôdza výboru je obycajne verejná. Zahranicná politika je politická oblast,
kde má parlament tradicne menší vplyv než vláda, ale parlament má možnost
preskúmat rozhodnutia a dokumenty s cudzími krajinami. Riksdagen má tiež špeciálnu
inštitúciu pre kontakt s vládou v zahranicnej politike. Táto inštitúcia volá sa
Utrikesnamnden.
Jej úloha medzi zahranicnou a domácou politikou je stále viac nejasná, obzvlášt po
vstupe Švédska do Európskej Únie.
Výbory parlamentu:
Po volbách 1994 je 16 výborov v Riksdagen - v parlamente Sú to:
-ústavný- Konstitutionsutskottet KU
-financný- Finansutskottet
-danový- Skatteutskottet
-administratívnoprávny- Justitieutskottet
-právny- Lagutskottet
-zahranicný Utrikesutskottet
-výbor pre obranu- Forsvarsutskottet
-pre sociálne poistenie- Socialforsakringsutskottet
-pre sociálna starostlivost- Socialutskottet
-kultúru- Kulturutskottet
-vzdelanie- Utbildningsutskottet
-oznámenie- Trafikutskottet
-polnohospodárstvo, Jordbruksutskottet
-ekonomické záležitosti- Naringsutskottet
-zamestnanost-Arbetsmarknadsutskottet
-bývanie- Bostadsutskottet
Vláda:
Švédsko podobou vlády je konštitucná monarchia. Král nemá moc v riadení štátu.
Nato je vláda, Regeringen – pozostávajúca z ministrov a predsedu , ktorý je
zodpovedný k parlamentu. Predseda Riksdagen, recník (Talmannen) hrá dôležitú úlohu
v formovaní novej vlády. Po všeobecných volbách, recník ponúkne novú vládu k
vysloveniu dôvery k Riksdagen. Ministerský kandidát je prijatý, ak viac než jedna
polovica clenov parlamentu hlasuje za neho. Premiér sa nazýva Statsministern,
ostatní ministri sa nazývajú Statsrad. Vo Švédsku má parlament, Riksdagen,
zákonodarnú moc a vláda, Regeringen, má výkonnú moc. Regeringen je tiež
zodpovedná za miestnu samosprávu. Samospráva v Švédsku má od 16 storocia tradíciu
a je relatívne centralizovaná. V posledných desatrociach nastali pokusy o
decentralizáciu, ktoré mali za úlohu dostat všetky ústredné úrady prec od hlavného
mesta- Stockholmu, do iných súcastí krajiny. Ústredná autorita –teda ústrední úrad
má názov Lansstyrelse. Vo Švédsku sú máloktoré nariadenia dané na jednotlivcaministra.
Ako aj pravidlo, všetky nariadenia sú vysvetlené na schôdzach s celou
vládou. Pre prípravu nariadení má minister má vysokých úradníkov na ministerstvách
(Departement). Ministerstvá majú nariadenia rozdelené medzi sebou. Vláda má presne
definované kolko ministerstiev je a na aké oblasti mali by sa mali jednotlivé
ministerstvá zamerat, preto musí mat každé ministerstvo definované presnú oblast
pôsobnosti.
Politické strany:
Švédsky politický systém bol dlho jedným s najstabilnejších systémov na svete. A tak
si od roku 1988 a volieb v tomto roku tie isté strany si navzájom menia podiel na
moci. Je ich pät:
- sociálna demokratická strana (Socialdemokratiska Arbetar Partiet,),
- Konzervatívci –umiernená koalicná strana (Moderata Samlingspartiet,),
- Liberáli-liberálno-ludová strana(Folkpartiet liberalerna, Fp),
- stredopraví-strana stredu (Centern, C )
- laviciari-lavicová strana (Vansterpartiet Vp).
Vo volbách v roku 1988 nastal problém okolo životného prostredia a strana zelených
(Miljopartiet de grona, Mp) získala 5.5 % vo volbách, a 20 kresiel v parlamente.
Neskôr nastalo opät odliv strán s parlamentu-.
- Mp –1991, ale návrat v 1994;
- Krestanskí demokrati ( Kristdemokratiska Samlingspartiet, KDS)
- Nová strana nazývaná Nová Demokracia (Ny Demokrati) vstúpila v 1991 a stratila sa
v 1994.
Švédsky parlamentný systém sa nazýva "modifikovaný dvoj-koalicný systém strán" v
parlamente.
Toto delenie je preto, že sa tu tvoria 2 prúdy koalícii:
-sociálnodemokratická a laviciari
-liberálni, konzervatívci a stredopraví
Sociálny demokrati ovládajú silne Švédsku politiku. Ich vplyv na domácu politickú
scénu sa síce oslabil ,ale aj napriek tomu sú jednou z najsilnejších švédskych
politických strán. Viacero Švédskych politických strán má jednu vec bežnú; má svoje
korene v rozdielnych populárnych cinnostiach a majú preto velmi silnú pozíciu v
Švédskej spolocnosti.
Ústava:
Švédsko má Ústavu (Grundlag) od stredoveku - 14 storocia, ale to nie je len jedna jej
cast. Miesto toho to sa švédska Ústava skladá zo štyroch castí:
–Regeringsformen ( podoba vlády),
-Successionsordningen ( pravidlo nastúpenia),
-Tryckfrihetsforordningen (tlacový zákon)
-Yttrandefrihetsgrundlagen (zloženie pre slobodu prejavu). Boli vytvorené špeciálne
stanovy na zmenu Ústavy. Na zmenu Ústavy, parlament, Riksdagen musí vytvorit dve
identické rozhodnutia s všeobecnými volbami. Krátkodobá tendencia zmeny názoru
nemôže zmenit zloženie Ústavy. Ústava bola podpísaná v roku 1974 s viacerými
zmenami a dodatkami k starému zloženiu z roku 1809. Nová Ústava mala len malý
efekt pri rozdelení moci a z novej sa v skutocnosti vyvinulo starému zloženiu
Ústavy. Preto nastal potreba nového de juristického zloženia. Ústava z roku1809-
najstaršie napísané zloženie v Európe, staršia bola len Ústava Spojených Štátov
Amerických. Najnovšia zmena v Švédskej Ústave bola vytvorená pri vstupe Švédska
do Európskej Únie a vstupom švédskych poslancov do Európskeho Parlamentu.
Královstvo:
Švédsko je monarchia a král je hlavou štátu ale nemá už takú autorita v riadení vlády.
Královskou úlohou je reprezentacná funkcia a má len symbolickú úlohu. Ale nie vždy
tomu bolo tak. V Ústave z roku 1809, ktorá bola platná do 1974, král mal formálnu
moc ovládat krajinu. Bol to král, ktorý menoval a prepúštal ministrov a bol najvyšším
vojenským velitelom. Králova autorita klesla zmenou ústavy v 1974. Posledný králom
,ktorý aktívne ovplyvnoval parlament bol král Gustaf pocas 2. svetovej vojny.
Obmedzenie královej autority bol dôležitý problém liberálnej vlády. Sociálni demokrati
a lavica boli za zrušenie monarchie, ale dnes sa to zdá viac ako nereálna vec. Král:
král - Gustaf XVI sa narodil v 1946, bol synom kniežata Gustava Adolfa a princeznej
Sibylli. Stal sa králom po jeho starom otcovi, král Gustav VI Adolf, zomrel v 1973. V
1976 sa oženil s Silviou Sommerlath a majú tri deti: princ Philip, princezná
Madeleine a korunná princezná Victoria.
Do roku 1980 mohli na trón nastúpit len muži ,ale po roku 1980 bolo modifikované
presne príbuzné nastúpenie, ktorého zásluhou môžu nastúpit na trón aj ženy. Staršia
sestra alebo brat preberá opateru za mladšiu sestru alebo brata. Tak sa môže korunná
princezná Victoria stat nástupkynov svojho otca. Královský rod nebýva v královskom
paláci v Stockholme. Namiesto toho bývajú v paláci Drottningholm nedaleko
Stockholmu od roku 1982. Král je známy pre jeho velký záujem týkajúci sa životného
prostredia problémy, dokonca je predsedom svetovej skautskej federácie a
predsedom švédskej WWF. Premiér:
Vo Švédsku je premiér vedúcou osobnostou vlády, nazýva sa Statsminister a bol
vytvorený v 1876. V 1996 Goran Persson vymenil Ingvara Carlssona na poste lídra
sociálnej demokratickej strany a potom sa stal Statsminister. V Švédsku, ako v iných
zahranicných krajinách , je moc v rukách premiéra. To znací, napríklad to, že menuje
ministrov a tiež prijíma ich demisie. Ak premiér rezignuje ,vláda padá. Snád
medzinárodne najviac známym švédskym politikom bol Olaf Palme. Bol sociálnodemokratickým
premiérom v rokoch 1982 - 1986. 28. februára 1986, Olaf Palme bol
zastrelený v centre Stockholmu a Švédsko dostalo vlastný názov "Kennedy-vražda".
Ingvar Carlsson, predtým vicepremiér, prebral Palmeho miesto. Túto pozíciu ale
stratil, ked prehral volby v 1991 .V 1995 Ingvar Carlsson oznámil svoje želanie íst do
dôchodku. Vtedajší minister financií Goran Persson bol vybratý ako jeho nástupca.
Ombudsman:
Ombudsman je vo Švédsku velmi dôležitý. Kancelária pre Parlametného komisára
pre súdny zbor a obcianske práva, (Justitieombudsmannen,JO) bola vytvorená v roku
1974 ústavnou reformou, pre kontrolu administratívy. Ako výsledok zmeny Ústavy
,tak sa situácia Ombudsmana zmenila. Od zaciatku sa ludia zacali obracat k
Ombudsmanovi s reklamáciami a problémami štátnych úradníkov, ale chránenie
pravdy jednotlivca bolo jednou z jeho najdôležitejších úloh. Ombudman dostával
stažnosti na štátnych úradníkov a vládne orgány. Ombudsmanova práca je viazaná
Ústavou. Ombudsman má právo –dávat námietky; podávat žaloby, uverejnit verejné
rozhodnutia a podat žalobu na konkrétnu osobu. Parlament menuje Ombudsmana pre
dobu štyroch rokov, ale parlament mu nemôže urcit konkrétnu pôsobnost v daných
stažnostiach. Ombudsmanova Kancelária je rozdelená na konkrétne kategórie:
- ombudsman-služieb, napríklad Konsumentombudsmannen - pre spotrebitela,
-Jamstalldhets-ombudsmannen - pre kontrolu kvality
- Diskrimineringsombudsmannen – pre prípad diskriminácie. Ombudsman má tiež
pobocky v iných krajinách.
Má približne 80 kancelárii v približne 30 zahranicných štátoch .
Výsledky volieb od roku 1989:
Hlasovacie právo v všeobecných volbách má každý Švédsky obcan vo veku osemnást
rokov, za predpokladu že je uvedený v volebnom zozname. Švéd žijúci v cudzine má
hlasovacie právo ,ak splna všetky horeuvedené podmienky , za predpokladu ,že bol
zapísaný pri súpise obyvatelstva vo Švédsku. Úcast na volbách je obvykle vrcholom
vo Švédsku (medzi 1970 a 1994 úcast od 88.3% k 91.8%). Pocet žien je Riksdagen
jeden z najvyšších na svete.
Od roku 1989 sa vo Švédsku konali volby v rokoch –1991,1994,1998,2002 .Volebný
systém je zásadne pomerný-pocet zvolených za každú stranu je priamo úmerný poctu
odovzdaných hlasov. Aby strana mohla získat mandát musí obdržat najmenej 4 % zo
všetkých odovzdaných hlasov. Vo Švédsku existuje hlasovacie právo od roku
1921.Volby v roku 1991 mali 86.74% úcast .Volby vyhrali síce sociálni demokrati zo
ziskom 38% , ale premiérom sa stáva Carl Bildt, predseda konzervativcov. Jeho
strana získala síce len 21,95%,ale ostatní partneri získali
–liberáli-9,13%,stredopraví-8.5% a to bola tým pádom väcšina. Do parlamentu sa
dostali ešte aj krestanskí demokrati, laviciari a zo ziskom 6.73% aj neskôr zániková
strana NY demokrati. Sociálni demokrati získali 138 kresiel. V roku 1994 sa okrem
volieb uskutocnilo aj referendum o vstupe Švédska do Európskej Únie. Volby vyhrali
sociálny demokrati najväcším vítazstvom od roku 1982, získali 45.25% ,ministerským
predsedom sa stáva Ingvar Carlsson, ktorý v roku 1995 odstúpil a na jeho miesto
nastúpil Goran Persson. Ostatné strany získali vo volbách v roku
1994-konzervatívci-22.38%,stredopraví a liberáli po 7 %,laviciari-6.17%,zelený-5% a
do parlamentu sa dostali aj o 0.07% krestanskí demokrati. Sociálni demokrati získali
161 kresiel. Vo volbách v roku 1998 na ktorých úcast bola 81,31 % zvítazili sociálni
demokrati zo ziskom 36,39% pred konzervatívcami 22,90%,laviciari získali 11,99
%,krestanský demokrati-11,77%,stredopraví-5,13%,liber áli-4,72% a
zelení-4,5%.Sociálny demokrati získali 131 mandátov z 349.Vo volbách v roku 2002
bola úcast na volbách 80,11%.Vítazom sa opät stali sociálny demokrati zo ziskom
39,85%,za nimi skoncili konzervatívci zo ziskom 15,25%,liberáli-13,39%,krestanský
demokrati-9,15%,lavica-8.39%,stredopraví -6.19% a zelený-4.55%.Pozoruhodným bol
najmä nárast liberálov s 4.72 na 13.39%. Výsledky volieb ukázali nadobudnutie
sociálnych demokratov skoro 40 %, 3.6 % nárast od roku 1998 a získanie 144 kresiel
v 349-clenom parlamente, co znací zvýšenie o 13 kresiel oproti roku 1998.
Zvláštnostou švédskeho politického systému je to, že ak strana ,ktorá nezískala 4% ale
v ostatných regiónoch 12% a viac ma nárok na vstup do parlamentu.
Súdnictvo:
Švédsky súdny zbor je úplne nezávislí od vlády a zahrnuje v sebe tri stupne súdov:
Ústavný Súd, šest súdov na odvolanie, a okresné a mestské súdy. Ústavný Súd je súd
konecného odvolania sa, celkove rozhodne o súdnom spore a môže tiež vydat nový
rozsudok v danej kauze. Odvolacie súdy, okrem odvolávajúcej súdnej právomoci, sú
zodpovedné za správu súdneho systému v regionálnych oblastiach a robia taktiež
další výcvik sudcov. Okresné a mestské súdy sú súdy prvej inštancie. Súdny proces
obycajne pozostáva s troch až piatich neodborníkov, ktorí sú súcastou poroty .
Súcastou švédskeho súdneho systému, kopírovaním zahranicia, je ombudsman,
ktorého povinnostou je kontrolovat ako súdy a správcovia praktizujú zákon a
dodržiavajú práva. Ombudsman rieši aj stažnosti obcanov, robí prieskumy, a
kontroluje omyly alebo previnenia súdov. Ombudsman je vymenovaní parlamentom na
dobu štyroch rokov; na zaciatku 90 rokov malo Švédsko štyroch takýchto vysokých
úradníkov.
Švédsky vstup do EU :
V máji 1994 Európsky Parlament odporucil Švédsko na vstup Európskej Únie(EU).
Referendum o vstupe sa konalo 13.11. 1994. Švédi hlasovali –za- 52.2 %,proti -46.9
% z celkovej 83 %úcasti na referende a Švédsko sa stalo clenom EÚ v Januári 1995.
Král:
Švédsky král (od septembra 1973 Carl XVI Gustaf) nemá žiadnu politickú moc.
Zastupuje národ. Podla ústavy je hlavou štátu a v tejto funkcii zohráva úlohu len pri
štátnych oficialitách ako oficiálny reprezentant Švédska. Jedna z jeho zodpovedností je
otváranie výrocnej schôdze parlamentu v septembri každého roku. Nezúcastnuje sa na
rokovaniach vlády a ani nepodpisuje vládne rozhodnutia. Jeho niekdajšia úloha pri
výbere premiéra bola presunutá na parlament.
Vláda:
Politická zodpovednost spocíva na vláde (regering) a na politickej strane/stranách,
ktoré sú v nej zastúpené. Vo vláde pôsobí 22 ministrov: premiér (statsminister),
vicepremiér, 13 vedúci ministerstiev (departementsche) – spravodlivosti, zahranicných
vecí, obrany, zdravotníctva a sociálnych vecí, dopravy a komunikácií, financií,
vzdelávania a vedy, pôdohospodárstva, práce, kultúry, priemyslu a obchodu, vnútra a
životného prostredia, a 7 ministri bez portfólia. Pri vláde môžu pôsobit aj nezávislí
experti. Pravidlom však je, že ministri reprezentujú politickú moc a politické strany,
ktoré sú pri moci. V mnohých prípadoch si poslanci parlamentu zachovávajú svoj
poslanecký mandát, kým vykonávajú vládnu funkciu (ich mandát spocíva). Namiesto
nich nastupujú v parlamente náhradníci.
Každý minister však má právo zúcastnovat sa na parlamentných diskusiách.Podla
ústavy formálna moc vládnych rozhodnutí spocíva na vláde, nie na monarchovi. Ked
vláda podá demisiu, predseda parlamentu musí pred podaním návrhu na nového
premiéra zvolat predsedov parlamentných strán spolu podpredsedami parlamentu.
Parlament potom hlasuje o tomto návrhu, na schválenie ktorého je potrebná absolútna
väcšina. Ak návrh prejde, predseda parlamentu vymenuje nového premiéra, ktorý
potom menuje dalších clenov vlády. Ak sa premiér sám vzdá funkcie, predseda
parlamentu ho môže odvolat. To isté platí, ked parlament vysloví premiérovi nedôveru.
Další ministri vlády môžu byt odvolaní premiérom alebo parlamentom vyjadrením
nedôvery.
Funkcie ministerstiev
Ministerstvá (departement) sú malé oddelenia, v ktorých nepracuje viac ako 100 osôb.
Ich úlohou je
1. príprava vládnych návrhov rozpoctov a zákonov,
2. vydávanie zákonov a dalších právnych predpisov,
3. medzinárodné vztahy,
4. menovanie clenov úradu,
5. spracúvanie námetov a interpelácií od obcanov adresovaných vláde.
Vláda ako celok je zodpovedná za všetky vládne rozhodnutia.
Parlament:
Od r. 1971 má Švédsko jednokomorový parlament (riksdag). Dvojkomorový systém,
ktorý v krajine existoval od r. 1866, bol zrušený novelizáciou ústavy v r. 1968-69.
Parlament je volený na 4 roky v priamych volbách, volebné právo majú všetci obcania
Švédska. Parlament má 349 clenov. Poslancom parlamentu sa môže stat každý obcan
Švédska, ktorý dosiahol vek potrebný na využívanie volebného práva. Volby sa konajú
na základe proporcionálneho systému, aby bolo zarucené také rozdelenie kresiel v
parlamente, ktoré by zodpovedalo výsledkom celoštátneho hlasovania, pricom Švédsko
ako celok tvorí jeden volebný obvod. Novozvolený parlament sa po prvýkrát schádza
14 dní po volbách. Parlament môže s podporou absolútnej väcšiny vyslovit nedôveru
premiérovi, jednotlivým ministrom alebo celej vláde. Ak je nedôvera vyslovená vláde,
vláda do 1 týždna vyhlási nové volby.Predsedníctvo parlamentu tvoria predseda a traja
podpredsedovia parlamentu. Každý novozvolený parlament si zvolí aspon 15 stálych
výborov, z ktorých je jeden ústavnoprávny a jeden pre financie, rozpocet a dane.
Zameranie ostatných výborov väcšinou zodpovedá zameraniu ministerstiev. Pocas
svojho funkcného obdobia môže parlament ustanovit aj dalšie výbory. Vo výboroch sú
jednotlivé politické strany zastúpené podla svojej politickej sily v parlamente. Na
schôdzach výborov sa môžu zúcastnovat aj ministri, ktorí poskytujú informácie a
podávajú správy.
Vysvetlenia a iné relevantné informácie podávajú na týchto schôdzach ministerskí
úradníci. Funkcie clenov prezídia parlamentu a predsedov výborov sa rozdelujú na
základe dohody medzi politickými stranami.
O všetkých záležitostiach prerokúvaných vo výboroch sa podávajú správy na plenárnej
schôdzi parlamentu. Správy obsahujú všetky relevantné fakty a informácie súvisiace s
návrhom. Clenovia vlády obhajujú svoje návrhy na plenárnej schôdzi parlamentu.
Ministri sa obycajne nezúcastnujú na rozpravách o návrhoch zákonov podaných
jednotlivými poslancami. Takéto návrhy zákonov, ktoré sa priamo nevztahujú k
vládnym návrhom zákonov, preskúma vláda a stanovisko predkladá na dalšiu schôdzu
parlamentu. Parlament zasadá približne 8 mesiacov (od októbra do polovice júna).
Výbory spravidla zasadajú v utorok a vo štvrtok, plenárne schôdze sa konajú od utorka
do štvrtka.
Volby :
sa konajú každé 4 roky, vždy v tretiu septembrovú nedelu. Vláda má právo vyhlásit
mimoriadne volby, ktoré sa konajú medzi dvoma riadnymi volbami. Mandát plynúci z
výsledkov mimoriadnych volieb platí len do skoncenia obdobia zostávajúceho do
konania riadnych parlamentných volieb.
Referendá:
sa môžu konat iba vo dvoch prípadoch. Parlament môže schválit zákon, v ktorom
vyhlási konzultatívne referendum. Doteraz sa vo Švédsku konalo iba 5 konzultatívnych
referend, posledné bolo v novembri 1994 o vstupe Švédska do Európskej únie.
V r. 1979 bola ústava novelizovaná v takom zmysle, že "rozhodujúce" referendá sa
môžu konat iba novelizáciou ústavy. Návrh na takéto referendum môže podat jedna
tretina všetkých poslancov parlamentu, to sa potom koná súcasne s parlamentnými
volbami. Doteraz sa vo Švédsku nekonalo ani jedno rozhodujúce referendum. Okresné
samosprávne orgány:
Švédsko je rozdelené do 286 „okresov“ (Kommun) s priemerným poctom obyvatelov
30 tisíc. Každý okres má svoj vlastný parlament a vládu. Okresný parlament
(Kommunfullmäktige) je volený vo všeobecných volbách, ktoré sa konajú každé 4 roky
zároven s volbami do národného parlamentu. Z okresného parlamentu sa vytvára
okresná vláda (Kommunstyrelsen).
V právomoci okresných samosprávnych orgánov je napríklad vzdelávanie (okrem
univerzít), sociálna starostlivost, výstavba, životné prostredie, zdravotníctvo, kultúra a
oddych. Hlavné zdroje príjmu sú miestne dane a dotácie od štátu.
Regionálne samosprávne orgány:
Na regionálnej úrovni tiež pracujú samosprávne orgány – regionálny parlament a
regionálna vláda, volené vo všeobecných volbách.
Švédsko je rozdelené do 23 regiónov (Landsting) s priemerným poctom obyvatelov 342
tisíc. Mestá Göteborg a Malmö a ostrov Gotland nepatria do týchto regiónov, sú v
pôsobnosti okresných orgánov. Hlavná kompetencia regionálnych samosprávnych
orgánov sa týka zdravotníctva, co zahrna aj vzdelávanie v oblasti zdravotníctva (napr.
zdravotných sestier a fyzioterapeutov). Regióny tiež podporujú regionálny rozvoj,
kultúrne aktivity a verejnú dopravu na regionálnej úrovni.
Hlavné politické strany vo Švédsku sú:
Sociálnodemokratická strana (SAP)
Sociálnodemokratická strana je dominantnou politickou silou vo Švédsku už vyše 60
rokov. SAP zacala fungovat ako tradicná strana pracujúcich, dnes sa však stala stranou
ludí zo strednej triedy, najmä štátnych zamestnancov. Súcasným predsedom strany a
zároven premiérom je Göran Persson.
Moderata samlingspartiet
Ide o najväcšiu nesocialistickú stranu vo Švédsku. Jej súcasný líde Carl Bildt bol
premiérom v r. 1991-1994. Jej politika sa pohybuje medzi tradicnou konzervatívnou,
neoliberálnou, sociálno-konzervatívnou a liberálno-konzervatívnou orientáciou. Carl
Bildt sa aktívne zúcastnoval v mierovom procese na Balkáne ako vyjednávac Európskej
komisie.
Folkpartiet liberalerna
Podobne ako konzervatívci, aj Liberálna strana bola vytvorená z parlamentnej frakcie.
Strana bojovala za rozšírenie volebného práva. Ked sa tento ciel dosiahol, strana sa
rozdelila kvôli nezhodám v otázke prohibície. V r. 1934 sa strana opät zjednotila.
Centerpartiet
Strana stredu zacínala ako strana polnohospodárov. Ked sa pocet farmárov znížil,
strana sa snažila nájst si novú identitu. Dnes reprezentuje najmä ludí žijúcich v riedko
osídlených oblastiach. Má tiež silný environmentalistický rozmer.
Vänsterpartiet (Lavicová strana)
Lavicová strana nedávno vypustila zo svojho názvu slovo "komunizmus", mnoho jej
lídrov sa však považuje za komunistov. Strana sa stavia velmi dôrazne proti clenstvu
Švédska v Európskej únii.
Miljöpartiet de Gröna
Ked na švédskom západnom pobreží zacali vymierat tulene, švédski volici si zacali
uvedomovat nebezpecie znecistovania životného prostredia a hlasovali za "stranu
zelených". V parlamente boli od r. 1988 do r. 1992, negatívny postoj voci clenstvu
Švédska v EÚ ich však v r. 1994 dostal spät.
Kristdemokratiska samhällspartiet
KDS zacínala ako krestanská akcná skupina pôsobiaca v prospech zachovania
vyucovania náboženstva vo švédskych školách.
Založenie politickej strany možno považovat za protest voci rastúcej sekularizácii
švédskej spolocnosti v tých casoch. Na rozdiel od krestanských demokratov v iných
západoeurópskych a stredoeurópskych krajinách KDS nie je založená na katolíckych
tradíciách, ale na nonkonformnej tradícii.
________________________________________ __________________________
Zdroje: