Švajciarsko

Švajciarsko
POLOHA: Švajciarsko je vnútrozemský štát v juhozápadnej casti strednej Európy.
Väcšina jeho územia sa rozkladá v Alpách a ich podhoria. ROZLOHA: 41 293 km,
zaraduje sa medzi malé Európske štáty.
HRANICE: Na severe hranicí s Nemeckom, na západe s Francúzskom, na juhu a
juhovýchode s Talianskom, na severovýchode s Rakúskom a Lichtenštajskom. Celková
dlžka hraníc je 1858 km. Najdlhšiu hranicu má s Talianskom 741
km a s Francúzskom
571
km. Hranice s Nemeckom merajú 362, s Rakúskom 165 a s Lichtenštajskom 41
km. Švajciarsko má povrch najhornatejší zo všetkých štátov Európy. Vyznacuje sa
velkými rozdielmi v nadmorských výškach. Je tvorené tromi velkými geologickými
útvarmi presahujúcimi hranice štátu: Alpy zaberajú 60 % povrchu, severne od nich
medzi Bodamským a Ženevským jazerom sa rozkladá Švajciarska plošina a zaberá
30% a 10 % zaberá vrásové pohorie Švajciarska Jura. Na území štátu nie sú nížiny.
Švajciarske Alpy sa rozkladajú na ploche 24 500 km, tektonicky a morfologicky patria k
Západným Alpám. Pozostatkom opakovaných zaladnení sú ostré vrcholové formy,
strmé svahy, široké dná dolín a pocetné jazerá. Ladové polia sa zachovali len vo
vysokohorských oblastiach a zaberajú asi 1950 km. Najväcší je Aletschský ladovec o
dlžke 24 km. Švajc. Alpy sa delia na dve základné casti oddelené od seba údoliami
Rhôny a Rýnu: Švajc. Sev. Alpy a Švajc. Juž. Alpy. K Švajc. Juž. Alpám patria
Penninské Alpy s mnohými štítmi nad 4000 m n. m. (Dufourspitze 4634 m v skupine
Monte Rosa), Lepontské Alpy (Monte Leone 3553 m), k nim priliehajú vápencové
Luganské Alpy, na východ sa tiahnu Rétske Alpy. Švajc. Sev. Alpy tvoria Bernské,
Urijské a Glarnské Alpy.
Švajciarska plošina - Mitteland (priem. 450 600
m) má mnoho jazier ladovcového
pôvodu: napr. Ženevské, Bodamské, Neuchatelské, Zurišské. Tu sa sústreduje väcšina
populácie.
Zo SZ k Švajc. Plošine prilieha vápencové pohorie Jura (Mont Tendre 1683 m)
rozclenené hlbokými, až kanonovitými údoliami riek. Rieky sú dôležitým zdrojom
energie. Vyvinuté sú krasové javy.
PODNEBIE: mierne, na prechode medzi oceánskym a kontinentálnym Silne
ovplyvnované výškou. Pre Alpy je charakteristický suchý a teplý vietor fohn, ktorý na
jar urýchluje topenie snehu a na jesen dozrievanie vinica. V Alpách je 1000 až 3000
mm zrážok rocne, najviac na západných svahoch, vnútorné doliny, ako je Valais a
Engadin, sú suché. Najteplejšie oblasti sú na juhu a juhozápade.
Cistý vzduch a vela slnecného žiarenia využíva mnoho svetoznámych klimatických
kúpelov. VODSTVO: Najdlhšie rieky: Rýn a jej prítok Aare (odvodnujú 70% Švajc. Do
Sev. mora). Ladovcová Rhôna odvodnuje 16% územia do Stredozemného mora.
Najväcšie jazerá: hranicné Ženevské, Bodamské, Lago Mggiore (ktoré je zároven aj
najnižším bodom 195
m), Neuchatelské, Vierwaldstattské a Zurišské. Švajciarsko má
vyše 2000 jazier. FAUNA A FLÓRA: Odlesnenie a dlhodobé spásanie v minulosti
poškodili pôvodnú horskú vegetáciu. Napriek tomu švajciarska horská flóra patrí k
najbohatším v Európe. Lesy (v nižších polohách listnaté a na horách prevažne ihlicnaté)
pokrývajú len asi štvrtinu rozlohy územia a sú chránené zákonom. V južných údoliach
sa nachádzajú cyprusy a figovníky. Typické alpské zvieratá sú kamzík, kozorožec,
hraboš, medved a svišt. Mnoho druhov vtákov a v riekach znacné množstvo rýb,
najcastejšie pstruh. NP: Engadin.
DEJINY: Už v roku 58 p.n.l. mali Rimania v alpských priesmykoch stále vojenské
tábory. V tejto dobe sa územie švajciarskych kmenov Helvétov a Rétov stalo súcastou
rímskych provincií. Verdunskou zmluvou r. 843 bola cast zeme pripojená k
Východofranskej ríši. R. 1033 sa stalo Švajciarsko súcastou Svätej ríše rímskej a bolo
ovládané Habsburgovcami. V 13.st. v bojoch proti nim vytvorili centrálne kantóny
Schwyz, Uri a Unterwalden Vecný spolok, ktorý bol pociatkom Švajciarskeho štátu. V
roku 1388 bola konfederácia definitívne potvrdená. V 15.st stratili Habsburgovci
posledné državy. Vestfálsky mier 1648 uznal suverenitu štátu a slobodu kantónov. R.
1848 vznikla ústava spolkového štátu podla vzoru USA, hlavným mestom sa stal Bern.
R. 1920 vstup do Spolocenstva národov, Ženeva sa stala sídlom tejto organizácie. R.
1963 vstup do Európskej rady. R. 1986 Švajciari odmietli clenstvo v OSN, ako
ohrozenie jeho neutrality. Dnes je Švajc. sídlom mnohých inštitúcií, ako je Cervený
kríž, Liga národov, Svetová zdravotnícka organizácia WHO.
OBYVATELSTVO: Pocet obyv. z roku 1998 je 7,3 mil. Hustota zaludnenia 177 ob./km.
Národnostná štruktúra: nemecká nár. 65%, francúzska 18%, talianská 10%,
rétorománska 1%, ostatné 6%. Religiózna štruktúra: rímskokatolíci 46%, protestanti
40%, ateisti 9%, moslimovia 1,5%, židia 0,3%. Slobodu náboženského vyznania
zarucuje ústava. Prirodzený prírastok zaznamenáva trvalý pokles. To sa odráža na
vekovom zložení obyv., klesá pocet mladých ludí. Priemerná dlžka života je u mužov 74
rokov a u žien 81 rokov. Nezamestnanost vo Švajc. je iba takmer 5% (z r.
1997).
SÍDLA: Najväcšie mestá: Zurich 855 tis., Ženeva 405 tis., Basel 365 tis., Bern 310 tis.,
Lausanne 260 tis. POLNOHOSPODÁRSTVO: má po priemysle druhoradý význam a
nestací kryt potreby obyv. v zásobovaní potravinami (napr. pšenicou kryje len 50%).
Najdôležitejším odvetvím je živocíšna výroba chov
jatocného dobytka a produkcia
mliecnych výrobkov. Pre zásobovanie krmivom majú velký význam pasienky a horské
lúky. Napriek tomu sa musí velké množstvo krmovín dovážat. Prír. podmienky (najmä v
horských oblastiach) nie sú pre polnohospodárstvo vyhovujúce. Orná pôda predstavuje
pribl. 8% celkovej plochy Š. 25% zaberajú lesy, asi 22% pripadá na lúky a krmovinové
plodiny, asi 21% na pasienky a alpínske lúky a pribl. 27% tvorí neproduktívna pôda.
Obilniny a zemiaky sa pestujú najmä na Švajc. plošine , zeleninárstvo a ovocinárstvo je
rozvinuté v doline Rhôny a Ticina. PRIEMYSEL: Š. je vysoko rozvinutý priemyselný a
obchodný štát. Najdôležitejším odvetvím je spracovatelský priem., strojárstvo Zurich,
Winterthur, Bazilej (výroba rozlicných prístrojov, elektrotechnika, obrábacie a
polnohospodárske stroje), výroba motorov, turbín, meracích prístrojov, lokomotív a
voznov, dalej chemický - Bazilej, farmaceutický, textilný a potravinársky priem. A
výroba pochutín. Svetoznámy je švajciarsky hodinársky priem., ktorý kryje 45%
svetového vývozu hodiniek. Švajciarsko je stredisko bánk svetového významu.
Priemysel je silne monopolizovaný. Zahranicné zadlženie je 0%. HDP na 1 obyvatela 36
230 USD. Švajc. takmer nemá vlastné surovinové zdroje, hospodárstvo je založené na
importovaných surovinách. Taží sa iba kamenná sol, bauxit, trocha železných rúd a
mangán. Tiež suroviny na výrobu stavebných materiálov, ako vápenec, slien, krieda,
kamen. Najväcšie podniky sú Nestlé, Ciba-Geigy, Brown Boveri a Migros. DOPRAVA:
Najväcší význam majú železnice (okolo 5000 km), všetky sú elektrifikované. Využívajú
asi 5000 mostov a vyše 600 tunelov (najdlhší je Simplonský 20km). Š. má približne 18
tis. km hlavných ciest, pribl. 1000 km dialnic. Námorné lodstvo má prístavy v iných
štátoch. Pre lodnú dopravu a spojenie krajiny s morom je dôležitá rieka Rýn. Letecká
spolocnost Swissair patrí medzi najväcšie v Európe. CESTOVNÝ RUCH: Moderná
doprava a vysoká úroven služieb vytvárajú výborné podmienky na cest. ruch. Príjmy z
cudzineckého ruchu sú dôležitou položkou v švajciarskej platobnej bilancii. Hlavný
prílev turistov je z Nemecka, VB, Franc. a USA.
ŠTÁTNE ZRIADENIE: Švajciarsko je federatívna republika, ktorú tvorí 20 plnoprávnych
kantónov a 6 polokantónov.
Každý kantón má vlastnú ústavu, parlament i vládu. Najvyššiu zákonodarnú moc má
dvojkomorové Spolkové zhromaždenie. Úradnými jazykmi sú nemcina (64%),
francúština (19%), taliancina (8%), rétorománština (0,8%). Hlava štátu sa mení
každorocne a prezident je súcasne predseda vlády.
Mena je švajciarsky frank 100
rappov.