Suverenita EÚ,ES a suverenita členských štátov

SUVERENITA
Vo vzťahu k iným štátom znamená, že takýto objekt je nezávislý a nepodlieha vonkajším zásahom a má právomoc vstupovať s inými štátmi v zmluvné vzťahy, vymieňať s inými štátmi vyslancov, rozhodovať o vypovedaní vojny, alebo uzatváraní mieru, chrániť svoje národné záujmy, držať armádu na obranu štátnych hraníc, starať sa o prosperitu svojich občanov zapojením do medzinárodnej ekonomiky, vydávať vlastnú peňažnú menu, atď.
EÚ je typom tzv. Novej suverenity!

Vytváraním spoločných orgánov EÚ sa nepochybne začínajú budovať federatívne prvky nového systému, aj keď svojou povahou je EÚ stále ešte spoločenstvom štátov, t.j. útvarom prevažne konfederatívneho typu
Zachováva sa suverenita územná, občianska a suverenita národných orgánov
Niektoré kompetencie sa vykonávajú spoločne
V oblasti normotvornej ( spolupôsobí národné právo a spoločné predpisy)
V oblasti výkonnej (prelínajú sa opatrenia v oblasti colnej,monetárnej,hospodárskej, poľnohospodárskej a inej politiky)
V oblasti súdnej (začína sa prelínať judikatúra spoločných súdov a národnej justície, vrátane vplyvov nadnárodných judikátov)

Členstvo v Európskej únii
Znamená pre čl.štát významnú zmenu v štátoprávnom postavení. Vyjadruje to sám fakt, že sa hovorí o Európskej ústave, aj keď sa to považuje za ústavnoprávnu zmluvu. V podstate tu už nejde len o formovanie bežných medzinárodných zmlúv, ide o formovanie nového druhu medzinárodných vzťahov, vzťahov spájajúcich sa štátov s formovaním celku, dôležitého nielen z hľadiska medzinárodného práva, ale ústavného práva, teda je to formovanie súštátia; preto je reč o ústave. Uvažuje sa o bližšej viazanosti úniou, federáciou či konfederáciou alebo inou formou. Nejde už len o bežnú spoluprácu, ide o formovanie spoločného práva, ide o formovanie spoločných orgánov, o priznanie im náležitých právomocí, o rozhodovanie jednotne. Usporiadanie tohto nového druhu spoločenstva znamená prenášanie právomocí členských štátov na spoločné orgány Únie, je to povinnosť členských štátov správať sa podľa spoločne prijatých a spoločne uznávaných pravidiel a súčasne je to prenesenie vlastných kompetencií na toto spoločenstvo.


Už pri formovaní nového európskeho spoločenstva od roku 1953 vyjadrili viacerí účastníci obavy zo straty (z obmedzenia) svojej suverenity. Dôležitá je vyslovovaná požiadavka, aby v konečnom dôsledku mal každý členský štát možnosť zo spoločenstva vystúpiť a obnoviť plnú vlastnú suverenitu.
Suverenita členských štátov sa zabezpečuje, aj keď zodpovedným spôsobom, ústavnou cestou a niektoré právomoci sa prenášajú na spoločné orgány.


Toto prenášanie časti suverenity vyplýva z toho, že:
1. je záujem dosiahnuť spoločným postupom optimálne riešenie pre budúcnosť,
2. členský štát prenáša právomoci svojimi rozhodnutiami a je tu možnosť dané
pomery zmeniť.
Týmto postupom sa formuje aj zákonodarná činnosť Únie a jej orgánov. Rozhodujúce sú napríklad pravidlá na vydávanie smerníc, ktoré rešpektujú právny poriadok každej krajiny.

Je EÚ federácia alebo konfederácia?
1. konfederatívne znaky EÚ
Primárne (zakladateľské zmluvy) sú svojou povahou medzinárodné dokumenty, ku ktorých zmene dávajú súhlas všetci členovia
Základné (demokratické) rozhodovacie procesy sú ústavnou výsadou jednotlivých národných štátov, keď samotná EÚ nemá dobudované spoločné inštitúcie, najmä priamu legitimitu moci ( v súčasnosti tzv. Deficit demokracie, resp. prevaha byrokracie)
Ďalší prenos suverenity národných štátov je závislý na spoločných jednaniach (medzinárodnej povahy) a na ich vlastnom ústavnoprávnom rozhodnutí


2. federatívne znaky EÚ
Primárne zmluvy i čiastočne sekundárne právo zaväzuje čl. štáty bezprostredne
V rade oborov práva a štátnej politiky sa sleduje integrácia ekonomiky, sociálnej a právnej politiky
EÚ navonok vystupuje ako pevný organizovaný systém, stanovujúci pravidlá pre pripojenie ďalších krajín a rozhodujúci o ich prijatí všeobecným konsenzom
Konfederácia je príliš „voľná“ a federácia je príliš „pevná a centralizovaná“, preto EÚ nevyhovuje ani jednému z týchto kritérií,


EÚ nezodpovedá z hľadiska organizácie 3 kritériám štátnosti
1. územie
2. obyvateľstvo
3. existencia moci


Nič menej, má územie, na ktorom je aplikované komunitárne právo, obyvateľstvo je podriadené pod európskym občianstvom a existuje tu určitý mechanizmus verejnej moci
EÚ= spájajú sa n nezávislé štáty a vytvárajú spoločné orgány,
Sloboda pohybu a pobytu osôb, voľný pohyb tovarov, služieb, sloboda podnikania, voľný pohyb kapitálu, pracovníkov...