Surinam

Surinam
SURINAM REPUBLIKA SURINAM
ROZLOHA: 163 270 km2 – rozlohou najmenšia, nezávislá krajina Latinskej Ameriky
POCET OBYV. : 435 450 (July 2003 est.)
HUSTOTA ZALUDNENIA: 2,66 obyv. /km2
ŠTÁTNE ZRIADENIE: prezidentská republika s formou konštitucnej demokracie
ADMINISTRATÍVNE DELENIE: 10 dištriktov
Nezávislost: 25 November 1975 (from Netherlands)
Prezident: Runaldo Ronald VENETIAAN (since 12 August 2000) – zároven je aj
predseda vlády ! Volený je na 5 roc.volebné obdobie – najbližšie volby budú v máji
2005.
Parlament: jednokomorový – Národné zhromaždenie - 51 clenov - 5 roc.volebné
obdobie
Politické strany: Nová fronta pre demokraciu - NF 33
Koalícia milénia - MC 10
Demokratická alternatíva - DNP 2000 3
Ostatné strany - DA '91 2, PVF 2, PALU 1
HLAVNÉ MESTO: Paramaribo (201 000 obyv. )
ÚRADNÝ JAZYK: holandcina
MENA: surinamský gulden (1 surinamský gulden = 100 centov)
ŠTÁTNY SVIATOK: 25. november (Den nezávislosti)
RASOVÉ A NÁRODNOSTNÉ ZLOŽENIE : Indovia (34,2 %), kreoli (33,5 %), Jávania
(17,8 %), cernosi (8,5 %), Indiáni (1,8 %), iné (4,2 %)
NÁBOŽENSTVO: hinduistické (27 %), rímskokatolícke (23 %), islam (20 %) evanjelické
(19 %), iné (11 %)
URBANIZÁCIA: 50,4 %
PRIEMERNÁ DLŽKA ŽIVOTA: 71 rokov
DOJCENSKÁ ÚMRTNOST: 31 ‰
ANALFABETI: 7 %
NEZAMESTNANOST: 16,3 %
HDP: 1000 USD/obyv. Susediace štáty: Brazil 597 km, French Guiana 510 km, Guyana
600 km
Ako prví prichádzajú na územie Surinamu holandskí kolonisti v r.1581. Pôvodnými
obyvatelmi boli kmene Aravakov a Karibov, ktorí sa od zaciatku dostali do postavenia
otrokov. Holandania tu zriadili pocetné bavlníkové a trstinové plantáže, kam privážali
otrokov najmä z Afriky, co sa prejavilo neskôr na rasovom zložení obyvatelstva. Od r.
1613 – 1667 patrilo územie pod samosprávu Británie a po podpise tzv. Bredského
mieru sa v tomto roku stáva holandskou kolóniou pod názvom Holandská Guyana. V r.
1863 bolo zrušené na tomto území otroctvo. Po jeho zrušení prichádza mnoho nových
osadníkov najmä z Indie a Indonézie. Od r.1922 – 1954 bol Surinam integrálnou
súcastou holandského královstva, neskôr závislým zámorským územím. V r.
1975 vyhlásil Surinam nezávislost.
V polovici 90-tych rokov utrpel Surinam velké ekonomické straty vzhladom na
klesajúce ceny bauxitu a zlata na svetových trhoch, pricom asi polovica obyvatelov žije
dnes na hranici chudoby.
Dnes má sporné územie najmä s Guayanou pozdlž rieky Courantyne, kde sa
nachádzajú obrovské zásoby vzácnych kovov – zlata, striebra a strategických surovín
(ropa a zemný plyn).
Rozprestiera sa na severovýchode Južnej Ameriky. Na severe krajinu obmýva
Atlantický oceán, kde dlžka pobrežia dosahuje 386 km. Smerom na juh sa rozkladá
pomerne úzka, mocaristá pobrežná nížina, ktorú ohranicujú pocetné lagúny a je tu
sústredených asi 80% obyvatelstva. Povrch dalej prechádza do oblasti Guyanskej
vysociny. Najvyšším vrchom je Juliana Top (1280 m n. m.). Najjužnejšie casti
pokrývajú rozsiahle daždové pralesy ako významný ekosystém planéty. Krajinu
pomenovali podla rieky Surinam, ktorú tak nazvali domorodí Indiáni Surina. Kolónia v
minulosti známa ako Holandská Guyana získala nezávislost roku 1975. Pôvodne
anglickú kolóniu získali Holandania po predaji holandského Nového Amsterdamu (New
Yorku) Anglicanom ako náhradu. Surinam má typické tropické podnebné pásmo so
striedaním dvoch období dažda (apríl – august; november – január). Teploty dosahujú
priemerne 23° - 32° C. Zrážky sú pocetnejšie na severe v pobrežných oblastiach, kde
dosahujú okolo 2 032 mm rocne, zvyšok územia má okolo 1 524 mm rocne.
Väcšina riek patrí k úmoriu Atlantického oceána a odvodnujú územie smerom na sever.
Najdôležitejšie sú rieky Corantijn (Courantyne) – pramení v pohorí Acari a je dlhá
približne 700 km. Guayana môže volne využívat túto pohranicnú rieku, ale nemá právo
sa podielat na rybolove. Dalšou riekou je Surinam – má dlžku 480 km. Najväcším
jazerom je v centrálnej casti jazero Van Blommestein.
Základom hospodárstva je tažba a vývoz zlata, striebra, železnej rudy a bauxitu. Jeho
cast sa spracúva na hliník. Využíva sa pri tom domáca hydroenergia.
Pestuje sa ryža, cukrová trstina a banány. Znacný je rybolov a lov krabov. Potenciálne
prírodné bohatstvo je v drevnej hmote lesov. Ich výrub spomalujú opatrenia na
ochranu prírody.
Významné mestá: Paramaribo (201 000 obyv. ), New Amsterdam, Johannesburg,
Calcutta.