Suprasegmentálne javy v slovenskom jazyku

Suprasegmentálne javy v slovenskom jazyku

Prozodické vlastnosti sa uplatňujú podľa N.S. Trubeckého nie na vokáloch, nie na konsonantoch, ale na slabikách. Z prozodických (suprasegmentálnych vlastností tonu, sily a kvantity je v slovenčine dištinktívna kvantita nositeľov slabičnosti.
Rozdielom v dĺžke možno v spisovnej slovenčine rozlišovať význam slov a tvarov, napríklad:
Sud – súd, múka – múka, mučiť – múčiť, krik – krík, kosti – kostí, básni – básní a. i.
Dĺžku nositeľa slabičnosti možno v spisovnej slovenčine vyjadriť dlhou vokalickou fonémou
/ a: i: u: /, proti krátkym fonémam / a i u /.
V spisovnej slovenčine vychádzame z morového chápania fonologickej kvantity nositeľov slabičnosti. Krátky nositeľ slabičnosti sa rovná jednej more, dlhý nositeľ slabičnosti sa rovná súčtu dvoch mor. Slovenská dlhá samohláska je skutočne dlhá, je totiž dva razy dlhšia ako krátka samohláska.
/ a /-/ a: /: para – pár, mráz – mrazu
/ i /-/ i: /: sila – síl, list – lístok
/ u /-/ u: /: ruka – rúk, hus – húska

Okrem prozodickej vlastnosti kvantity sú možné aj vlastnosti vznikajúce z rozdielu tonu a sily. V hovorenej reči sa uplatňujú aj prízvuk, dôraz, pauza a intonácia. Využívajú sa na označenie hranice slova , alebo výpovede.
Melódia, dôraz a pauza sa v konkrétnej reči nevyskytujú izolovane, ale vždy kompletne: každá výpoveď má svoju melódiu a s ňou súvisiace dôrazy a pauzy. Napríklad v intelektuálne prednesenej Gabajovej vete Eva sa premáha, aby Katkina matka nepobadala na nej mdlobu sa slovo premáha vypovie s najvyšším tónom a pri slove mdloba sa zasa hlas zníži, na týchto slovách sú aj taktové dôrazy a po týchto slovách aj významové pauzy. Všetky tri prvky zvukovej stránky vety navzájom súvisia. Komplex, ktorý tvorí melódia, dôraz a pauza nazývame intonácia.
Intonácia je prvotne spätá s ústnou podobou jazykového prejavu. Úspešnosť ústnej jazykovej komunikácie zabezpečuje hlavne správna výslovnosť hlások a hlások v prúde reči. Napríklad chybná výslovnosť spoluhlásky r môže zapríčiniť nedorozumenie: Ostrihať dohora – Ostrihať dohola.
Intonácia je komplexný zvukový jav, ktorý sa skladá zo samostatných zložiek. Rozdeľujú sa podľa toho, či ide o časovú, silovú a tonovú moduláciu artikulačného prúdu. Časovou moduláciou sa utvára kvantita, pauza, tempo a rytmus, silovou intenzita hlasu, dôraz, prízvuk a emfáza, tonovou melódia a hlasový register.
V základnej funkcii sa zložky intonácie uplatňujú ako gramatizujúce prostriedky. Diferencovaným využívaním intonačných prostriedkov môže tá istá výpoveď nadobudnúť odlišné významové zameranie. Napríklad výpoveď: To je pekný kvietok možno zvukovo realizovať raz ako vecné konštatovanie(označenie kvetiny inokedy ako ironické, alebo pejoratívne pomenovanie človeka. V ústnom jazykovom prejave niekedy iba za pomoci prízvuku, dôrazu, melódie a pauzy rozlíšime význam homonymných výpovedí.
Napríklad: Tá čoskoro prišla domov.
Tá, čoskoro prišla domov.
Tá. Čoskoro prišla domov.
Tá, čo skoro prišla domov?
Tá? Čoskoro prišla domov.

Nesprávne využívanie jazykovo-intonačných prostriedkov môže posunúť, alebo nejasniť význam vety, alebo kontextu. Napríklad umiestnením pauzy- zvislá čiara sa mení význam: Snehy sa rútia v doliny/ ozrutné záveje kopia.
Snehy sa rútia v doliny ozrutné/ záveje kopia.

V bežnej ústnej komunikácii zložky intonácie slúžia expresívnosti vyjadrenia, sú prostriedkami postoja a hodnotenia. Diferenciáciou a hierarchizáciou zložiek intonácie možno odstupňovať sémantickú hustotu a informačnú nasýtenosť textu: sémanticky prázdnejší text sa realizuje v rýchlejšom tempe a naopak.
Systém intonácie:
Pre intonáciu výpovede je najdôležitejšie zakončenie, alebo hranice taktov. Intonačný záver úseku sa nazýva kadencia. Kadencia môže byť ukončená, alebo neukončená. Pre porovnanie tieto varianty jednej výpovede. Jadrom je slovo strany.
Jeho myšlienky boli bojovným nástrojom aj v histórii strany.
Jeho myšlienky boli aj v histórii strany bojovným nástrojom .
Aj v histórii strany boli jeho myšlienky bojovným nástrojom.

Ak je výpoveď zakončená stúpaním hlasu, vtedy hovoríme o antikadencii. Tá môže byť stúpavá, alebo stúpavo klesavá.