Súčasnosť a perspektívnosť postavenia ľudu,
Andrej Sládkovič, vlastným menom Braxatoris patrí medzi popredných predstaviteľov slovenskej preromantickej a romantickej literatúry. Narodil sa v rodine učiteľa a literáta. Študoval na lýceu v Banskej Štiavnici. V Spolku učenců řeči a literatúry československé sa stretáva s dielami J. Kollára, J. Hollého, ... Počas štúdia v Halle, v Nemecku sa dostáva do styku s nemeckou romantickou literatúrou. K prvým básnickým plodom patrí filozofická básnická skladba Sôvety v rodine Dušanovej. K Sládkovičovym vrcholným dielam patrí básnická skladba Marína (1846), ktorej prvá časť je lyricko - epická a druhá časť reflexívno - symbolická. Podnetom na jej napísanie bol hlboký citový zážitok z prežívania šťastnej lásky. Je to nesmrteľné dielo o kráse, láske a mladosti. Báseň nemá dejovú osnovu. Detvan vyšiel v roku 1853. Bola to reakcia na súveký spoločenský život . V roku 1845 napísal Nehaňte ľud môj, báseň na obranu ľudu a jeho schopností. V súvislosti s bojom o spisovný jazyk napísal Ohlasy - obrana štúrovčiny. Od roku 1847 pôsobil ako farár, pričom sa oženil. Neskôr napísal báseň Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti. V porevolučnej dobe sa ešte pokúsil načrieť do histórie : Milica; Gróf Mikuláš Šubič Zrínsky na Sihoti; To české tábory. Zomrel ako farár v Radvani.
Detvan. Dej je rozložený do piatich spevov (Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady, Lapačka) a umiestnený do čias kráľa Mateja Korvína. Miesto deja je Detva. Historické rámcovanie tu nie je podstatné. Básnikovi nešlo o odkrývanie minulosti, ale o pohľad na súčasnosť a jej hodnotenie. Sústredil sa na vykreslenie ľudových postáv a ľudu vôbec. Neveľký dej (niet v ňom veľkých konfliktov a veľkých udalostí) je popretkávaný hlbokými úvahami o ľude "špatnokrásnom", o jeho prítomnosti i budúcnosti.
Na postavách Detvana -- Martinovi a Elene a na ich začleňovaní do stále širších spoločenských súvislostí vykreslil Sládkovič predstavu štúrovskej generácie o schopnosti a sile ľudu, ktorá má aj svoju históriu.
Je to lyricko - epická báseň. Ideovo je to vlastne oslava ľudu a jeho schopností. Hrdinom je Martin, Elena. Je zobrazovaný slovenský ľud. Skladá sa z piatich spevov : 1. Martin - oslava prírody, ľudu - súčasť, syn prírody - Martin Hudcovie
2. Družina - kolektív, v ktorom sa Martin pohybuje. Zabije sokola, ktorý sa vrhol na zajace. Cestou stretne zbojníkov, ktorí majú v rukách Elenu, zachráni ju.
3. Slatinský jarmok - stretnutie s Matejom Korvínom, kde sa prejavuje jeho smelosť, pretože sa priznal, že zabil sokola.
4.Vohľady - pytačky Martin + Elena
5. Lapačka - Matej vstupuje do Korvínovho Čierneho pluku pod podmienkou, že si bude môcť nechať valašku, opasok, vrkoče, kroj - národný ľudový ráz. Kráľ súhlasí.
Marína
Detvan
slabá dejová osnova - viac lyrická
pevná dejová osnova - epickejšia
Marína
hlavné postavy - Elena, Martin = ľudovosť
je viac subjektívna - Marína "moja"
objektivizácia - Martinko "náš" ...
Sládkovič vyjadril svoj osobný citový život
Do popredia sa dostala národná a sociálna problematika.
Opis prírody.
Je tu menšia spätosť s ľudovou slovesnosťou.
Báseň je spätá s ľudovou slovesnosťou.
úryvok :
úryvok :
Ja sladké túžby, túžby po kráse
spivam peknotou nadšený,
a v tomto duše mojej ohlase
svet môj je celý zavrený;
z výsosti Tatier ona mi svieti,
ona mi z ohňov nebeských letí,
ona mi svety pohýňa;
ona mi kýva zo sto životov :
No centrom, živlom, nebom, jednotou
krás mojich moja Marína.
Stojí vysoká divá Poľana,
mať stará ohromných stínov,
pod ňou dedina Detvou volaná,
mať bujná vysokých synov.
Či tých šarvancov Detvy ozrutných,
Poľana na tých prsiach mohutných
nenosí a nenadája ?
Pozri na črpák nášho valacha,
zasnívaš o Fidiasoch,
A čo je mladosť? 25 rokov?
Ružových tvárí hlaď jará?
Či údov sila ? Či strmosť krokov?
Toto sa všetko zostará!
Mladosť je túžba živá po kráse,
je hlas nebeský v zemskom ohlase,
je nepokoj duší svätý,
je tá mohutnosť, čo slávu hľadá,
je kvetín lásky rajská záhrada,
je anjel v prachu zaviaty!
počuj tie gajdy šumného Stacha,
zasnívaš o nových časoch.
Neuzeraj sa v cudzom zrkadle -
každý svet má svoju koľaj,
nechoď sa hľadať v čase zapadlé,
na vlastný čas sa odvolaj!
P.O. Hviezdoslav sa narodil vo Vyšnom Kubíne v roku 1849. Jeho rodičia boli chudobní zemani. Krása tamojšej prírody vplývala na jeho tvorbu. Bol to veľký slovenský básnik, predstaviteľ kritického realizmu v poézii. Jeho tvorba je rozsiahla a má veľký význam. Opisuje život ľudu a kritizuje spoločnosť. Písal reflexívnu poéziu, epické verše, veľké lyrické skladby, drámu veršovanú, preslávil sa ako prekladateľ. Študoval na gymnáziu v Miškovci, Kežmarku a Prešove. Stal sa advokátskym osnovníkom. Meno Hviezdoslav mu vymyslel Vajanský. Medzi jeho najznámejšie skladby patria :Sonety; Letorosty I - III; Žalmy a hymny; Prechádzky jarom; Prechádzky letom; Krvavé sonety; Dozvuky; Ežo Vlkolinský; Gábor Vlkolinský; Hájnikova žena; dráma Herodes a Herodias a množstvo ďalších veľkých diel. Hviezdoslav si pre svoju tvorbu vytvoril vlastný štýl, formu. Často používa inverziu, zamieňanie slovosledu.
Hájnikova žena :Opisuje tragický príbeh mladého hájnika Miša Čajku a jeho ženy Hanky, zasadený do prekrásnej hornooravskej prírody. S psychologickou prenikavosťou kreslí chvíle rozmarného šťastia i hlboko otriasajúce drásavé pocity Čajkovcov, najmä Hanky, stojacej tvárou v tvár smrti zhýralého šľachtica Artuša Villániho, chcejúceho zhanobiť jej ženskú česť. Zobrazuje rozpor medzi šľachtou a ľudom, ktorý tvorí dejovú os skladby i základný konflikt deja. Autor stojí na strane ľudu. Samozrejme dotkol sa aj nedostatkov ľudu odhaľujúc ich sociálne konania a príčiny.
Hájnikova žena ovplýva nielen bohatosťou básnických obrazov, nielen jedinečným využívaním jazykových prostriedkov, ale aj bohatstvom veršových foriem. Osemslabičný a deväťslabičný jambický verš s rôznymi variáciami rýmovej výstavby, je oživovaný piesňovými vložkami, ktoré majú trochejský alebo daktylotrochejský verš. Kompozičná stavba je skromnejšia, ale zato dobre premyslená. Vnútorná spojitosť medzi jednotlivými kapitolami je podmienená nielen zložkami dejovými, ale aj prostredím a vnútorným životom postáv. Hlavnými nositeľmi deja sú Michal, Hanka - jeho žena a šľachtic Artuš Villáni. Každá z týchto postáv má iné charakterové vlastnosti i osbitný vnútorný svet, ktorý postupne spoznávame až v priebehu deja. Práve cez rozdielnosť charakterových čŕt postáv a ich spoločenského postavenia prekresľuje básnik psychologické pozadie tragického konfliktu i jeho dobovú podmienenosť. Lyricko - epická skladba Hájnikova žena svedčila o zrelom realistickom umení básnika.
DEJ : Michal sa stal horárom a oženil sa s Hankou. Presťahovali sa do horárne a žili šťastne. Prvý príchod grófa Villániho do horárne a jeho kurizovanie Hanke. Na poľovačke gróf urazil Michala a chce sa v noci stretnúť s Hankou, ktorá ho však zabije. Vinu, ktorá ležala na Hanke, zoberie Michal na seba a je postavený pred súd. Všetko svedčí proti nemu. Zachráni ho príchod Hanky, ktorá sa ku všetkému priznala. Tým ich súd zbavil viny. Neskôr Michal zachráni otcovi grófa Villániho život a poprosil ho o odpustenie. Ten mu všetko odpúšťa. Všetko nakoniec dobre dopadne a Michalovi a Hanke sa narodí syn.
---------------------------------------- ----------------------------------------