Súčasnosť a perspektívnosť ľudu

Náš romantický básnik A.Sládkovič, ako aj realista P.O.Hviezdoslav, si vo svojich epických dielach všímali slovenský ľud. Vlastným menom Braxatoris patrí medzi popredných predstaviteľov slovenskej preromantickej a romantickej literatúry.- bol štúrovec. Narodil sa v Krupine v rodine učiteľa. Študoval na lýceu v B. Štiavnici.V Spolku učenců řeči a literatúry československé sa stretáva s dielami Kollára, Hollého a Šafárika. Počas štúdia v Halle,v Nemecku sa dostáva do styku s nemeckou romantickou literatúrou. Vo svojej tvorbe opísal obraz krásy, pravdy, spravodlivosti. Počas pobytu v Bratislave sledoval vlastenecké hnutie a protifeudálne pohyby. Jeho vzťah k ľudu a jeho životu je dôsledkom jeho životných skúseností, prostredia, v ktorom prežíval najčastejšie chvíle. Celý svoj život vlastne prežil na dedine, pôsobil ako farár, takže jeho vzťah k ľudu je úzky. Tento vzťah je vlastne aj hlavnou náplňou jeho tvorby.


K prvým básnickým plodom patrí filozofická básnická skladba Sôvety v rodine Dušanovej. K Sládkovičovym vrcholným dielam patrí básnická skladba Marína (1846), ktorej prvá časť je lyricko - epická a druhá časť reflexívno - symbolická. Podnetom na jej napísanie bol hlboký citový zážitok z prežívania šťastnej lásky. Je to nesmrteľné dielo o kráse, láske a mladosti. Báseň nemá dejovú osnovu. Detvan vyšiel v roku 1853. Bola to reakcia na súveký spoločenský život .V roku 1845 napísal Nehaňte ľud môj, báseň na obranu ľudu a jeho schopností. V súvislosti s bojom o spisovný jazyk napísal Ohlasy - obrana štúrovčiny. Od roku 1847 pôsobil ako farár, pričom sa oženil. Neskôr napísal báseň Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti. V porevolučnej dobe sa ešte pokúsil načrieť do histórie : Milica; Gróf Mikuláš Šubič Zrínsky na Sihoti; To české tábory. Zomrel ako farár v Radvani.




Marína



Dielo má dve časti, prvá je lyricko-epická, druhá je reflexívno symbolická. Podnetom k jej napísaniu bola láska, ktorú prežíval počas pobytu v Banskej Štiavnici k Márii Pišlovej. Jednu líniu básne tvorí láska k Maríne, ale prostredníctvom tohto námetu vytvoril i priestor na výpoveď o najrozličnejších osobných i spoločenských problémoch. Báseň nemá pevnú dejovú líniu. Svoju lásku k Maríne vyjadruje básnik hneď v prvých veršoch:
Ja sladké túžby, túžby po kráse
spievam peknotou nadšený,
a v tomto duše mojej ohlase
svet môj je celý zavrený,
z výsosti Tatier ona mi svieti, ...




Až po 72 verš spieva o láske a kráse. V nasledujúcich veršoch hovorí o druhej láske, o rodnej zemi. Jednota subjektívneho a objektívneho sa rozvíja tak, že jeho osobný ľúbostný cit postupne vzrastá do spoločných súvislostí, veľká láska k žene sa spája s veľkou láskou k rodnej zemi. Láska k žene a láska k vlasti sú dve hodnoty, ktoré si navzájom neprekážajú. Básnik neupadol do romantickej rezignácie, ale láska k vlasti a životu vyvolali v ňom túžbu po činorodosti. Popri hovorových slovách je v tejto básni veľa knižných útvarov, ktoré si vytvoril sám básnik. Dialektická filozofia sa odrazila v častom používaní antitéz a axymor (mŕtve životy kosí - protiklady). Básnik si vytvoril desaťveršovú strofu: rýmová schéma a b a b c c d e e d, striedajú sa 10 a 8 slabičné verše, rovnoslabičné verše spája rovnaký rým




Detvan



Po dokončení Maríny sa rozhodol svojou tvorbou výraznejšie reagovať na vtedajšiu spoločenskú situáciu. Z týchto snáh vzniklo i druhé vrcholné dielo DETVAN. V Detvanovi sa na rozdiel od Maríny dostali do popredia národná a sociálna problematika. Skladba je omnoho užšie spojená s ústnou ľudovou slovesnosťou. Určité miesto tu však venuje aj láske. Detvan má oproti Maríne pevnú dejovú osnovu, vystupujú tu hlavné postavy Martin a Elena. Báseň je zložená s 5 spevov. Dej sa odohráva v Detve, v časoch kráľa Mateja. Autor tu opisuje schopnosti detvianskeho ľudu, jeho vernosť k domácim zvykom a mravom, lásku k prírode a rodnému kraju.




Skladá sa z 5.spevov:
1. spev: Martin - je tu ťažisko na oslave krásnej podpolianskej prírody, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je ľud. Autor uvádza na scénu Martina Hudcovie ako urasteného švárneho šuhaja, syna prírody, s jeho záľubami.
2. spev: Družina - tu sa dozvedáme podrobnejšie o kolektíve v ktorom sa Martin pohybuje. Tu sú veľmi významné úvahy o ľudovom umení a šikovnosti ľudu. Autor opisuje Martinove dobré vlastnosti. Zabije sokola, aby oslobodil zajaca. Cestou stretne zbojníkov, ktorí majú v moci Elenu. Premôže ich, jedného z nich zabije a Elenu si odnesie.
3. spev: Slatinský jarmok - je tu rozhovor Martina s kráľom, ktorý umožňuje vykresliť básnikovi Martina v novom prostredí rovnako smele. Na druhej strane vykresľuje kráľovo služobníctvo ako povýšenecké.
4. spev: Vohľady - stretávame sa tu s úprimnou láskou Eleny k Martinovi.
5. spev: Lapačka - Martin sa predstavuje ako hrdý vlastenec, ktorý je ochotný vstúpiť do kráľovho vojska, ale len pod podmienkou, že si ponechá vrkoč, valašku a detviansky kroj.




Sládkovič chcel vytvoriť Detvana ako veršovanú ľudovú povesť o ľudovom hrdinovi. Autor na jeho postave a jeho činoch konkretizuje svoje predstavy o ľude a jeho kultúre. Sládkovič zobrazil v Martinovi mládenca s úprimnými citmi, mládenca čestného, bojovného i ľúbiaceho, dôverčivého i milého ku svojej milej i kráľovi. Martin nie je romantický tip hrdinu. Čo je v ňom romantické je malebnosť jeho zjavu a zdravá, trochu zidealizovaná životnosť. Nie je ani nápadne hrdinský, ani umele vyobrazený. Sládkovič hovorí v skladbe o ľude špatnokrásnom, pozná jeho dobré i zlé vlastnosti a verí, že súžitie s prírodou ho zachráni pred skazou. V ľude vidí základ národa, preto jeho Martin zostáva dedinčanom a nestáva sa rytierom. Autor nechcel, aby jeho hrdina splynul s vládnúcou triedou. Hlavný motív skladby je v zobrazení krajiny a ľudí, ktorí v nej žijú a vo výraze citu slobody, ľudskej hrdosti a dôstojnosti. Preto svojho Detvana končí slovami: "Rod môj, ty ľúb svojho Detvana, v ňom duša tvoja je zmaľovaná".




Marína
Detvan
slabá dejová osnova - viac lyrická
pevná dejová osnova - epickejšia
Marína
hlavné postavy - Elena, Martin = ľudovosť
je viac subjektívna - Marína "moja"
objektivizácia - Martinko "náš" ...
Sládkovič vyjadril svoj osobný citový život
Do popredia sa dostala národná a sociálna problematika.
Opis prírody.
Je tu menšia spätosť s ľudovou slovesnosťou.
Báseň je spätá s ľudovou slovesnosťou.



PAVOL ORSZÁGH HVIEZDOSLAV



Bol predstaviteľom realizmu koncom 19.storočia. P.O. Hviezdoslav sa narodil vo Vyšnom Kubíne v roku 1849. Jeho rodičia boli chudobní zemani. Jeho otec ho od malička brával do poľa. Tam sa naučil vážiť si prácu, a preto aj vo svojich dielach považuje prácu za dar pre ľudstvo. Bol to veľký slovenský básnik, predstaviteľ kritického realizmu v poézii. So svojou tvorbou začal na gymnáziu v Miškovci, kde písal o prírode, o rodičoch, ľudové povesti. Dlho bojoval s tým, kým má byť - Maďarom alebo Slovákom. Jeho národné cítenie prispelo k tomu, že ostal Slovákom. Po maturite odišiel do Prešova, kde sa zúčastnil na príprave almanachu Napred.





Ešte pred maturitou začal vydávať svoje Básnické prvosienky Jozefa Zbranského. Po ukončení štúdií v Prešove pracoval ako advokát v D.Kubíne, kde sa oženil a z toho vznikol cyklus Snymladosti. Písal reflexívnu poéziu, epické verše, veľké lyrické skladby, drámu veršovanú, preslávil sa ako prekladateľ. Meno Hviezdoslav mu vymyslel Vajanský. Medzi jeho najznámejšie skladby patria :Sonety, Letorosty I – III, Žalmy a hymny, Prechádzky jarom, Prechádzky letom, Krvavé sonety, Dozvuky, Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinský, Hájnikova žena, dráma Herodes a Herodias a množstvo ďalších veľkých diel. Hviezdoslav si pre svoju tvorbu vytvoril vlastný štýl, formu. Často používa inverziu, zamieňanie slovosledu. Čoskoro však napísal Jesenné zvuky, vyvolané, smrťou jeho sestry. Svojím dielom chcel obsiahnuť celý vesmír a preto si zvolil pseudonym Hviezdoslav.




V jeho tvorbe bola tematika ľudu blízko spätá nielen s prírodou, ale aj sociálnou tematikou. V svojej tvorbe sa obrátil k ľudu, ako jadru národa, bojoval proti jeho utlačovaniu, nech malo akúkoľvek podobu.




LYRIKA:
1. Sonety - obsahujú 21 básní, kde sa zamýšľa nad záhadami vesmíru a zraňuje ho "zloba a neprávosť" pozemského života.
2. Letorosty - obsahuje trojdielny cyklus. V prvom cykle vyslovuje realistický estetický program vlastnej tvorby a kritizuje spoločnosť. V druhom cykle sa hrdina podobá unavenému pútnikovi, uvedomujúcemu si neúprosnosť životných premien i plynutia času. V čase, keď vznikal tento cyklus, zomrela Hviezdoslavovi jeho matka a otec a neskôr aj jeho brat. V treťom cykle sa vyslovuje k problému slovenského národa a podrobuje kritike vykorisťovateľov. Letorosty uzatvára prekrásnymi spomienkovými básňami na matku a na otca.




3. Žalmy a hymny - v tejto časti sa ocitá v centre Hviezdoslavovej pozornosti jeho kríza svetonázoru medzi idealizmom a konkrétnou skutočnosťou.
4. Prechádzky jarom a Prechádzky letom - dramatický zápas básnika sa tu utišuje, i keď celkom neprestáva.
5. Stesky - obsahuje 4 cykly - vznikli po návrate z Námestova do D.Kubína. Prehlbujú sa tu rozpory medzi ním a jeho martinskými druhmi. Vyslovuje tu aj pochybnosť o svojich dielach.
6. Dozvuky - presahujú sem pochybnosti zo Stesiek. Základným motívom všetkých týchto cyklov sú myšlienky na starobu, lúčenie sa so životom.




7. Krvavé sonety - predstavujú reakciu básnika na 1. svetovú vojnu a pošliapanú a poníženú ľudskosť. Sú zhrnutím jeho sociálnych, filozofických i mravných názorov. Obsahujú 32 sonetov. V záverečných sonetoch tohto cyklu o speve a krvi vyslovuje túžbu po mieri a vieru v ľudskejšie a spravodlivejšie usporiadanie spoločnosti.




EPIKA:
Vo svojich epických dielach verne zachytáva život ľudu a život upadajúceho zemianstva. Tematicky možno rozdeliť Hviezdoslavovu epiku do troch skupín:
I.. Epické diela z ľudového a zemianskeho života: Hájnikova žena, Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinský, Bútora a Čutora, Na obnôcke, Poludienok, Anča, Zuzanka Hraškovie, Prvý záprah
II. Historická epika: Pribina, Rastislav, Jánošíkova stupaj
III. Epické skladby s biblickou tematikou: Agar, Kain, Ráchel, Sen Šalamúnov, Vianoce




DRAMATICKÁ TVORBA:
Herodes a Herodias
Hájnikova žena - v tejto lyrickoepickej skladbe jedinečným spôsobom opisuje súžitie človeka a prírody, zobrazuje základný spoločenský rozpor doby a to rozpor medzi šľachtou a ľudom. On tvorí dejovú os skladby i základný konflikt diela. Autor stojí na stanovisku ľudu a odsudzuje príživníctvo, egoizmus, zhýralosť, zaháľku a spupnosť pánov, proti ktorým stavia čestnosť, priamosť a statočnosť prostého človeka.





Svojou kritikou neobišiel ani príslušníkov slovenskej buržoáznej inteligencie, ba dotkol sa aj nedostatkov ľudu, odhaľujúc ich sociálne korene a príčiny. To všetko svedčilo o demokratickom postoji básnika k súvekej spoločnosti. Hájnikova žena oplýva nielen bohatstvom básnických obrazov, nielen jedinečným využívaním jazykových prostriedkov, ale aj bohatstvom veršových foriem. Osem a deväťslabičný jambický verš s rôznymi variáciami rytmovej výstavby je oživený piesňovými vložkami, ktoré majú trochejský alebo daktylo - trochejský verš.




Sujetová organizácia diela:
1. Expozícia: oboznámenie čitateľa s dobou a prostredím, v ktorom sa dej odohráva, s hlavnými postavami a niekedy už aj s prvými náznakmi konfliktu
2. Zápletka: udalosť, ktorá má rozhodujúci vplyv na ďalší priebeh deja. Uvádza dej do pohybu.
3. Zauzlovanie: sled udalostí, ktorými sa vyhraňujú vzťahy a narastajú konflikty medzi postavami (rastie dejové napätie)




4. Zauzlenie (vyvrcholenie): dejová situácia ku ktorej dochádza k rozhodujúcej zrážke medzi postavami diela
5. Rozuzlenie: vedie k rozuzleniu konfliktu medzi postavami




1. Začína sa opisom horskej prírody a stavby podvršianskej hájovne. Potom sa čitateľ dozvedá o smrti starého hájnika Čajku a zoznamuje sa s jeho synom Michalom, ktorý si vyžiada hájnické miesto po nebohom otcovi a ožení sa s Hankou, sedliackym dievčaťom. Expozícia Hájnikovej ženy sa končí zábermi pokojného, šťastného života mladomanželov.
2. Zápletka sa začína Hankinou a Mišovou návštevou kostola, kde sa prvý raz uprú na Hanku z panskej lavice "vlčie oči" Artuša Villániho, a pokračuje scénou, ktorá zachytáva, ako Artuš na svojich potulkách lesom objaví hájovňu a v nej peknú hájničku. Zalieča sa Hanke, ale ona rázne odmieta jeho záletnícke počínanie.




3. Dej sa zauzľuje tak, že Villáni sa znovu zjavuje na Podvrší, no Hanka sa pred ním zamkne v hájovni. Napokon urazený a nahnevaný opúšťa hájovňu, na ktorú zalíha zlovestná tôňa. Hanka zatají pred Michalom Artušove "návštevy", nazdáva sa, že iba dieťa žaluje. Artuš sa však nevzdáva. Chce za každú cenu zlomiť odpor hrdej hájničky. Čoskoro rozosiela "krátko -slovný" rozkaz: na poľovačku. Počas poľovačky urazí Miša (udrie ho po tvári) a potom ho pošle s ostatnými prenasledovať jeleňa. Sám sa zakráda k hájovni.
4. Dej vyvrchoľuje známou scénou: Artuš sa vrhne do hájovne a chce sa násilne zmocniť Hanky, ktorá ho v sebaobrane prepichne. Krátko nato prichádza do hájovne Mišo. Keď vidí, čo sa stalo rozhodne sa konať, ako mu káže česť a svedomie: prísahou zaviaže Hanku mlčať o tom, že ona prebodla Villániho, jej vinu vezme na seba a prihlási sa na súde.




5. Základný konflikt Hájnikovej ženy riešia udalosti, ktoré sa nasledujú po tragédii v hájovni. Michal je vo väzení, čaká na súd. Hanka sa uchýli do rodičovského domu, no ani tu nenájde pokoj a porozumenie. Mamka a otec jej nevedia odpustiť, že sa proti ich vôli vydala za Miša. Hanka, usužovaná výčitkami svedomia, utrápená otcovým hnevom a užialená matkinou smrťou, sa pomätie. Ujde s rodičovského domu a potuluje sa po okolí. Nadišiel deň súdneho rokovania, ktoré rozhoduje o Michalovom osude. Obhajca práve prednáša reč, keď do súdnej siene vbieha pomätená Hanka. Dejovú líniu završuje motív zmierenia. Michal zachránil život starému Villánimu, ktorý potom odpúšťa Čajkovcom ich "previnenie". Michal a Hanka sa vracajú do hájovne. Tu znovu zavládne životná pohoda, keď Hanka porodí syna a vymaní sa z duševného neduhu.




Skladbu tvorí 15 spevov - rozbor: I. spev - Na začiatku je opisovaná horáreň. Autor ju porovnáva s hniezdom a kaštieľom. Používa drsné výrazy, keď hovorí o lenivých ľuďoch, ktorí si nevážia ľudskú prácu - myslí tým na Artuša Villániho.Po smrti starého horára dal nový hájnik chalupu do poriadku. Autor vyjadruje zdrobnelinami šťastný a pokojný život v horárni. II. spev - Na Jána zomrel záhadnou smrťou starý Čajka. Valasi ho našli, keď zaháňali ovce na pašu. Michal Čajka sa stal sirotou. Na žiadosť ho dal pán na horársku službu. III. spev - Michal mal rád prírodu, bol spokojný so svojím miestom. Myšlienkami bol stále u dievčiny, s ktorou sa spoznal u polesného. Po návrate z vojny sa s ňou oženil. IV. spev - Mladí Čajkovci si žijú šťastne a spokojne, aj keď neoplývajú bohatstvom. V. spev - Hanke sa prisnilo, že sa stane niečo zlé.

No Michal ju cestou do kostola obveselil. Sadla si do prednej lavice, pomodlila sa, vytušila však, že ju niekto pozoruje. VI. spev - Pocit šťastia a spokojnosti mladých Čajkovcov. VII. spev - Michal sa vybral na obchôdzku. Hanka ostala sama a išla prať k potoku. Na poludnie sa objavili dvaja jazdci - Artuš Villáni so sluhom. Hanka mala strach, preto chcela, aby odišli. VIII. spev - Janko a Ondrej pri oberaní malín prišli až k horárni. Keď ich Hanka vyprevádzala, uvidela Artuša, rýchlo sa vrátila do horárne a zamkla sa. Artuš to zbadal, nazlostený nasadol na koňa a odišiel. IX. spev - Artuš pripravil plán poľovačky. Poslal Michala, aby sledoval jeleňa. Artuš šiel zatiaľ do horárne za Hankou. Začal sa na ňu usmievať, chcel ju objať, ale Hanka ho v sebaobrane bodla nožom. Začala kričať o pomoc. Prišiel Michal a keď uvidel, čo sa stalo, prikázal Hanke, aby prisahala, že o tom, čo sa stalo, nikomu nepovie. Michal hneď ráno sa šiel sám priznať k činu.

X. spev - Hanka sa presťahovala k rodičom. Otec jej veľmi nadával, najmä kvôli Michalovi. Matka chorľavela, Hanka sa veľmi trápila, až stratila rozum. XI. spev - Michal mal súd. Do súdnej siene pribehla žena - Hanka. Spievala a behala po sieni a ku všetkému sa priznala. Keď sa sudcovia spamätali, prepustili Michala aj Hanku domov. XII. spev - Hanka máva nepokojný spánok, v noci sa budí, hovorí zo sna, zdá sa jej, že už je ráno. XIII. spev - Hanka beháva v noci po hore, spieva, veľmi trpí. XIV. spev - Sedem hviezd spieva o tom, že vyženú nešťastie z domu. XV. spev - Čajkovcom sa narodilo dieťa - synček. Do horárne sa opäť vrátil pokoj a šťastie. Porovnanie Detvana a Hájnikovej ženy: (Detvan) "Stojí vysoká divá Poľana mať stará ohromných stínov..." (Hájnikova žena) "Pozdravujem vás, lesy, hory,z tej duše pozdravujem vás..." Týmito slovami sa začínajú diela Detvan a Hájnikova žena. Obaja spisovatelia, Sládkovič i Hviezdoslav si za úvod svojich diel zvolili opis malebnej slovenskej prírody, v ktorej žili hlavní hrdinovia Martin Hudcovie a Michal Čajka.

Martin a Michal sú mladí slovenskí junáci, predstavujúci slovenský národ, ktorý bojuje za slobodu a spravodlivosť. Martin sa narodil v dedine Detva, obklopenej vysokou Poľanou. Už od malička bol zžitý s prírodou, čo autor vyjadril slovami "...po prvý raz oči šuhaj roztvorí, čo vidí ? Výsosť Poľany hory..." Michal pochádza z malej horárne, učupenej v oravských lesoch - pod Babou horou. Obaja junáci by si nevedeli predstaviť život bez radosti z krásnej prírody. Michal sa po smrti otca stane hájnikom. Ožení sa so svojou milou Hankou, ktorá mu je vernou, milujúcou manželkou. Sládkovič predstavuje svojho Martina ako smelého mládenca, za ktorým sa "driečne Detvy dievčiny..." len tak obzerajú.

Jemu najviac učarila Elena, ktorá mu bola vernou a oddanou družkou. Aj kvôli Hanke a Elena sa Martin a Michal dostanú do rozporu so svojimi pánmi. Martin sa vyberie na starú Poľanu, kde pozoruje život okolo. Vidí, ako"...nad horou letí sokol jarabý, na vysoký on hrá sa let, mladúšik zajac hore pozerá, pozerá zas dol, ..." zrazu sa Martin strhne a zabije valaškou loveckého sokola, ktorý patrí kráľovi Matiášovi. Usmrtí aj zbojníka, postrach kraja, ktorý uchvátil Elenu. Na jarmoku sa Martin kráľovi smelo ospravedlní, kráľ mu odpustí a daruje mu koňa - vraníka. Práve v tomto Martinovom čine sa odzrkadlila jeho rozhodnosť a nebojácnosť postaviť sa pred samotného kráľa.

Kráľ chce spoznať Martinovu Elenu, príde večer na vohľady, ale Elena si bráni svoju lásku k Martinovi a odolá kráľovým zvodom. Kráľ neskôr pozve Martina do povestného čierneho pluku. Martin najprv nechce prijať túto ponuku, lebo "... Pod Poľanou mi prvý svet svitol, aj s ňou som rástol a s ňou som kvitol, ona je kus mojej duše ...", ale keď mu kráľ dovolí ponechať si svoje vrkoče, fujaru, valašku, symbol slovenského národa a milú Elenu - súhlasí. Sládkovič vykreslil v Martinovi človeka, ktorému sú bližšie skaly, hory, Poľana, teda príroda - než spoločnosť a jej potreby a autor cíti, že v tomto ľude je zárodok mocného budúceho života národa. Do postavy Eleny a Martina autor prevtelil kus seba a svojej milej, čo však vôbec nie je cítiť.

Hviezdoslav sa viac zameral vo svojom diele na konflikt medzi Michalovou ženou Hankou a pánom Artušom Villánim. Ich konflikt vyústi do tragického záveru, kde Hanka zabije Villániho, ktorý sa pokúša opätovne pripraviť Hanku o česť. Tu sa Michal prejavil ako nežný, ale aj vznetlivý človek vo vzťahu k Hanke, čestný a neznášajúci ponížené plazenie sa pred pánskou vrchnosťou a vzdorujúci pánskej spupnosti. Autor zobrazil v Michalovi sebavedomého a čestného človeka, ktorý svojimi vlastnosťami predstavuje protipól nemorálnosti a povahovej pokrivenosti Villániho. Sládkovičov Detvan je prvý základ realistického vývinu, v ktorom neskôr pokračoval Hviezdoslav. Sládkovičovo dielo sa končí ospievaním slobody, Hviezdoslav sa v závere lúči s lesmi - prírodou, v ktorej žil.


Ežo Vlkolinský - opisuje proces včleňovania sa zemianstva do novoutvárajúcich sa buržoáznych vzťahov v polovici 19. storočia, ale aj zázemie tohto procesu.
Gábor Vlkolinský - autor tu vykresľuje príčiny úpadku zemianstva, jeho vonkajšie i vnútorné príčiny.