Súčasná slovenská literatúra, problémy spoločenského života a ich

V próze po 1945 roku sa odrážali všetky protirečenia povojnového života. doznievala lyrizovaná próza, existenciálna próza, násilne sú umlčaní príslušníci Katolíckej moderny, doznieva nadrealizmus, vznikajú diela socialistického realizmu.

V zmysle žánru inklinuje próza k spoločenskému románu. Spisovatelia zobrazujú tému SNP, napr. V. Mináč - Smrť chodí po horách. román je založený na osobnom zážitku autora. Zobrazil boj partizánov, zverstvá fašistov a život partizánov a civilov v koncentračných táboroch.

V tomto období vyšiel rozsiahly román F. Hečku Červené víno. Rozvíja v ňom život na dedine od začiatku storočia až po 30. roky nášho storočia.

S nástupom socializmu bola i v próze jednoznačne prijatá metóda socialistického režimu. Úlohou literatúry bolo plniť politické ciele. Tak vznikajú romány F. Hečku Drevená dedina (socializácia dediny), V. Mináča Včera a zajtra (prerod dediny).

Autori sa vracajú do nedávnej histórie (Slovenský štát, SNP, 2. sv. vojna). Dominik Tatarka sa vo Farskej republike pokúsil stvárniť atmosféru v Slovenskom štáte. Zjednodušené, schématické chápanie socialistického realizmu sa pokúsil prekonať Alfonz Bednár v románe Sklenný vrch. Je to tzv. román s tajomstvom, ktorý rozpráva o živote ženy, ktorá mala rada troch mužov. V románe je podstatná tematika SNP. Túto tematiku takisto spracoval v románe Hodiny a minúty. Epickou šírkou sa vyznačuje trilógia v. Mináča Generácia, kde sa od Slovenského štátu, cez SNP, až po február 1948 zobrazujú osudy jednotlivcov, predovšetkým príslušníkov inteligencie. Obdobie SNP takisto zobrazil aj Ladislav Mňačko v románe Smrť sa volá Engelchen . Rudolf Jašík debutovalsociálnym románom baladického charakteru Na brehu priezračnej rieky, v ktorom sa vracia do kysúc svojej mladosti. V druhom románe Námestie sv. Alžbety zobrazil pomery, ale najme lásku židovského dievčaťa a proletárskeho chlapca v malom slovenskom meste počas Slovenského štátu.

Zo svojich skúseností a faktov vychádza Dominik Tatarka v zbierke noviel Rozhovory bez konca a konfrontoval ich so súčasnosťou, s medziľudskými vzťahmi, s ľahostajnosťou a egoizmom.

V 60. rokoch vstupuje do literatúry mladá generácia prozaikov, hľadajúca reálnu podobu moderného typu vlastnosťami, ktoré prináša nová situácia a rozvíjajúca najmä žánre poviedky a novely.

Roky 1963 - 1969 sa vyznačujú liberalistickými tendenciami. Niektorí autori odmietajú socialistickorealistické stvárňovanie skutočnosti a využívajú prvky modernizmu. vidieť to v tvorbe R. Slobodu, J. Johanides a P. Jaroša.

Hľadanie nových vzťahov medzi ľuďmi, lásky, ktorá sa vie postaviť proti zlu, to je zmysel novely D. Tatarku Prútené kreslá - surrealizmus. Autor satiricky reaguje na roky kultu osobnosti v knihe Démon súhlasu. Po vydaní tejto knihy sa rozhodol emigrovať a v cudzine mu vyšli viaceré novely.

V 60. rokoch publikoval aj L. Mňačko svoje Oneskorené reportáže a Ako chutí moc, kde pranieroval stalinský komunizmus a nátlakové metódy riadiacich pracovníkov. V knižke Dlhá biela prerušovaná čiara porovnával život na Západe a v ČSSR. Neskôr Mňačko emigroval a takisto ako Tatarkovy, aj jemu vyšli v exile ďalšie diela. S prvkami existencionalizmu sa stretneme v novele Ladislava Ťažkého Dunajské hroby, kde sa zamýšľa nad situáciou človeka, ktorý sa dostal v čase vojny do zajatia, ušie a hľadá cestu domov. V rozsiahlom románe Amenmária vykresľuje vojnové udalosti prostredníctvom postavy čatára Matúša, ktorý bojujeso slovenskou armádou na východnom fronte po boku nemcov. Tematiku vojny spracoval aj v knihe baladických noviel Kŕdel divých Adamov. Obdobie združstevňovania a s ním spojené osudy roľníkov kriticky zobrazil v románe Pivnica plná vlkov. Vedel sa vžiť do duše slovenského roľníka, ktorý nechce pochopiť zmeny a násilný, neraz i tragický proces premeny malovýroby na družstevnú veľkovýrobu.

Túžbu po ľudskom dorozumení a prehlbovaní vzájomných ľudských vzťahov zdôrazňuje Vincent Šikula v zbierkach poviedok a noviel NA koncertoch sa netlieska; Možno si postavím bungalow; S Rozarkou; Nebýva na každom vŕšku hostinec; Povetrie. Využíval hudobné motívy, ktoré vhodne doplňujú jeho rozprávačstvo.

Ladislav Ballek v novelách Útek na zelenú lúku; Púť červená ako ľalia a v románe Biely vrabec zobrazuje konflikty mladých ľudí so spoločnosťou. Motívmy rodného kraja je blízky k próze naturizmu.

Čoskoro po auguste 1968 množstvo autorov nemohlo publikovať, niektorí emigrovali. OPäť bola snaha presádzať metódu socialistického realizmu. V tomto období publikuje A. Bednár parodicko - satirickú trilógiu Za hrsť drobných. Autor tu kritizuje ľudské slabosti a morálne defekty života inteligencie.

V 70. rokoch sa vracia k tematike malomesta Ladislav Ballek. Vo fiktívnom mestečku Palánok (Šahy) zobrazuje časy svojho detstva. V tomto prostredí sa odohrávajú príbehy autobiografických noviel Južná pošta a Pomocník. Akoby pokračovaním tohto diela je román Agáty. Zobrazuje osudy obyvateľov počas oslobodenia a po ňom, vracia sa do minulosti a opäť až do 60. rokov.

Návrat k dedinskej tematike predstavuje tvorba P. Jaroša a V. Šikulu. Peter Jaroš v románe Tisícročná včela zobrazil život dedinského človeka na troch generáciach rodiny Pichandovcov. Pokračovaním rozprávania o osudoch Pichandovcov je román Nemé ucho, hluché oko.

Vincent Šikula v románe Majstri; Muškát; Vilma rozpráva o osudoch tesárskeho majstra Guldána, jeho troch synov a neveste Vilme. Idea románu je založená na tragickom vplyve vojny na jednotlivca.

Príbehy postáv psychicky labilných nájdeme v románoch Rudolfa Slobodu. O negatívnych stránkach života uvažuje ján Johanides. Poukazuje na vážne ekologické problémy v novele Nepriznané vrany i na karierizmus, egoizmus a honbu za majetkom v knuhe Balada o vkladnej knižke.

Źivotné krízy mladých ľudí odhaľuje Dušan Mitana. Jeho hrdinovia sú ľudia, ktorí nevedia nájsť miesto v živote alebo sa dostávajú do ťažkostí pri riešení problémov doma i na pracovisku. Typické je preňho prelínanie reálnosti s fantáziou, tajomnosť a v závre náznak možnej tragédie. Detstvo, vzťahy medzi dospelými a deťmi a vnútorný svet mladého človeka zobrazil Dušan Dušek v zbierkach próz Strecha domu; Oči a zrak; Poloha pri srdci. O vzťahu medzi dospelými a deťmi hovorí v zbierke Kalendár.

Próza po roku 1945 je pestrá nielen obsahovo, ale aj žánrovo. Okrem spomínaných diel a autorov rozvíja sa aj literatúra faktu (V. Zamarovský), žáner historickej prózy (M. Ferko), ale aj vedecko fantastický žáner (J. Tallo).