Štýl správania podriadených a faktory ovplyvňujúce vedenie ľudí.
Štýl správania podriadených:
Nielen vedúci, ale aj jeho podriadení pracovníci vykazujú niektoré typické prejavy pri komunikácii s vedúcim, ktorých zámerom je ovplyvniť rozhodovanie nadriadeného. Tieto prístupy podriadených k vedúcim pracovníkom môžeme označiť ako mäkké, tvrdé alebo racionálne.
Mäkký prístup
používa dva prostriedky: priateľstvo a podliezanie. Objavuje sa vtedy, keď podriadený má malú moc, očakáva odpor a je v značne nevýhodnom postavení voči svojmu vedúcemu. Podriadenému tu ide predovšetkým o dosiahnutie osobných výhod.
Racionálny prístup
sa snaží ovplyvniť vedúceho racionálnymi argumentmi a dohodovaním. Využíva sa vtedy, keď netreba očakávať odpor a žiadny z partnerov nemieni vyhnať situáciu na ostrie noža. Podriadený sa usiluje o dosiahnutie osobného prínosu, ale aj prínosu pre organizáciu. Tento prístup najviac prispieva k osobnej spokojnosti podriadených.
Tvrdý prístup
zahŕňa asertivitu (aj použitím priamej sily), vyššiu autoritu (spojenie s osobami postavenými v organizácii ešte vyššie ako priamy nadriadený) a koalíciu (ktorá spočíva v získavaní spolupracovníkov proti vedúcemu). Tvrdý prístup sa používa tam, kde sa očakáva odpor nadriadeného.
Prístupy podriadených sa vzťahujú na štýl vedenia zo strany nadriadených. rozhodujúci vplyv na prístup pracovníka má správanie vedúceho, ale ani pôsobenie podriadeného pri vytváraní vzájomnej interakcie nie je zanedbateľné.
Faktory ovplyvňujúce vedenie ľudí:
K faktorom, ktoré z hľadiska vedenia ako roly vedúceho, majú prvoradý význam pre ovplyvňovanie efektívnosti vedenia patria:
• Presnosť vnímania – manažéri, ktorí zle vnímajú zamestnancov, strácajú možnosť dosahovať optimálne výsledky.
• Vzdelanie, skúsenosti a osobnosť – vzdelanie a skúsenosti vedúceho ovplyvňujú výber štýlu vedenia, podobne i kvalita podriadených, je pri voľbe štýlu vedúceho významným faktorom. Preto sa chytrý vedúci snaží rozpoznať vzdelanie, kultúru
a zrelosť svojich podriadených. Pracovná zrelosť predstavuje znalosti, schopnosti a skúsenosti potrebné na to, aby človek mohol pracovať bez väčšieho dozoru. Psychologická zrelosť je výrazom ochoty vykonávať danú prácu a prijať za ňu zodpovednosť.
• Očakávanie a štýl nadriadeného – napodobovanie príkladu vedúceho je mohutnou silou vytvárania štýlov vedenia.
• Pochopenie a znalosť úlohy – vedúci musia byť schopní presne odhadnúť povahu úloh, ktoré ich podriadení vykonávajú, aby mohli vybrať primeraný štýl vedenia, preto musia mať aj určité technické znalosti práce a ich požiadaviek.
• Očakávanie vedúcich rovnakej úrovne (kolegov) – kolegiálne vzťahy medzi vedúcimi s využívajú na výmenu nápadov, názorov, skúsenosti a návrhov, kolegovia môžu poskytnúť podpor a ovplyvňujú vedúceho do budúcnosti.
Záver:
Vedenie a riadenie nie sú synonymá. Vedenie je schopnosť presvedčovať iných, aby sa s nadšením snažili dosiahnuť stanovené ciele. Činnosť vedúceho a vedenie ľudí vystupujú v mnohých podobách a sú praktikované na celom svete. Zdá sa, že niektoré spoločné črty, ktorými sa vyznačujú vedúci všade na svete, sú istota, vízia a rozhodnosť. Neexistuje však žiaden najlepší prístup k vedeniu alebo štýl vedenia, ktorý by vyhovoval všetkým skupinám, všetkým situáciám a všetkým národom. Pre súlad manažmentu a vodcovstva sa nemusia manažéri a lídri vzdávať alebo ignorovať svoje zvláštne schopnosti a talent. Musia sa však učiť ako spájať jednotlivé rozdielne prístupy a orientácie v rámci manažérsko-vodcovského kontinua do harmonického celku. Dokonca aj presvedčení manažéri a lídri môžu vytvoriť vyrovnanejšiu a integrovanejšiu organizáciu, ak začnú uznávať a rozvíjať celý rad rozmanitých manažérskych a vodcovských spôsobilostí a prístupov.
Neexistuje žiadny najlepší prístup k vedeniu alebo štýl vedenia, ktorý vy vyhovoval všetkým skupinám, všetkým situáciám a všetkým národom.