Štvrtý div sveta - Mauzóleum v Halikarnásse

Mauzóleum v Halikarnásse, metropole Kárie (kde sa narodil aj Hérodotos), postavili približne v tom istom čase ako druhý Artemidin chrám. Na obidvoch týchto stavbách pracovali najlepší stavitelia tých čias. Mauzóleum je akýmsi pomníkom lásky, podobne ako babylonské visuté záhrady.

Táto jedinečná hrobka bola zasvätená panovníkovi, ktorý sa volal Mausólos. Dejiny ho poznajú ako krutého vládcu, ktorý vedel náramne zdierať z kože podmanené národy. Ako by veršom povedal Homér, ani jeden pastier ľudu nevedel hlbšie ostrihať svoje stádo oviec. Mal prospech zo všetkého, dokonca aj na pohreby bezcitne uvalil osobitnú daň. Ba vyrobil i daň z vlasov. Nahromadil si obrovské bohatstvo. Tyrana napriek tomu miloval jediný človek - jeho vlastná sestra a zároveň manželka Artemísia. Manželstvo medzi súrodencami bolo dosť častým zjavom i v starovekom Egypte. Artemísia podľa istého rímskeho historika zahorela k svojmu mužovi neobyčajnou láskou, ktorá nemá páru v dejinách. Keď po dvadsaťštyriročnom panovaní Mausólos zomrel, Artemísia objímala jeho telo, ronila nad ním slzy a rozkázala ho s ohromnou pompou preniesť do hrobky, kde ho spálili. V návale žiaľu rozkázala jeho spopolnené kosti rozdrviť na prášok a zmiešať s voňavými masťami. Potom zmes nasypala do čaše s vodou a vypila ju. Artemísia zomrela hneď dva roky po Mausólovi. Podarilo sa jej ako skvelej vojvodkyni zachrániť mužovu ríšu pred nepriateľmi. Okrem toho stihla dokončiť stavbu mauzólea.

Hrobku postavili ako štvorcovú budovu. Samotná krypta Mausóla a Artemísie bola na poschodí. Pomník bol zhotovený naozaj majstrovky, z bieleho mramoru, ktorý úchvatne svetielkoval vemrave. Na štvorhrannom náhrobnom pomníku bola položená urna. Mauzóleum s plochou 5000 m2 a 20-metrovou výškou bolo zvonku obložené tabuľkami bieleho mramoru, otesanými a vyleštenými na perzský spôsob. Strechu mauzólea tvorila pyramída ozdobená mramorovým súsoším: na voze sa o štvorzáprahom koní stáli sochy Mausóla a Artemísie. Hrobky obklopovali sochy levov a cválajúcich jazdcov. Po prvýkrát v gréckom umení boli na jednej stavbe skombinované všetky tri slávne slohy. Prízemie podopierali dórske stĺpy, vnútorné stĺpy na poschodí boli korintské a vonkajšie iónske. Vlys na strope prízemia, znázorňujúci bitku Helénov s Amazonkami, vytvoril veľký umelec Skopás.

Mauzoléum v Halikarnásse však znamenalo začiatok úpadku gréckeho klasického umenia. V mnohom rešpektuje grécke tradície a stavebné postupy, ale súčasne je očividne poznamenané vplyvom orientálnej architektúry. Je v ňom viacej Orientu než Grécka. Vydržalo, síce zvetrané, takmer 2000 rokov. Zvyšky mauzólea rozobrali rytieri z rádu Johanitov z ostrova Rhodos a použili na upevnenie ich hradu.

V polovici 19. storočia si cestovatelia po malej Ázii všimli, že múry tureckej pevnosti Bodrum vystavanej z johanitskej pevnosti svätého Petra sú viac z mramoru než z kamenných kvádrov. Mramorové obkladačky bodrumských múrov boli príliš krásne a nezvyčajné: zobrazovali rozzúrených ľudí a bohov. Anglickí vedci sa na základe zachovaných opisov a výpovedí miestnych obyvateľov zakrátko dovtípili, že pred nimi ležia častí slávneho Skopovho vlysu - bitky Helénov s Amazonkami. Našli sa tu nielen “ukradnuté” obkladačky a sochy, ale aj dva mramorové levy Sir Newton. Kustód Kráľovského britského múzea po 9 mesiacoch vykopávok objavil ďalšie štyri Skopove vlysky a sochy Mausóla a Artemísie, rozbité na množstvo drobných kúskov, a tiež meter veľkú konskú hlavu s pozlátenou bronzovou uzdou a ozdobnými príveskami.