Štruktúra medzinárodnej zmluvy

MZ možno deliť podľa rôznych kritérii: podľa formy zmluvy, počtu zmluvných strán, možnosti pristúpenia ďalších štátov, obsahu zmluvy alebo doby jej trvania.
Forma zmluvy:
Zmluvy písomné a ústne – štáty spravidla uzatvárajú MZ v písomnej podobe. Týmto spôsobom môžu zachytiť vernem presne a jasne svoju súhlasnú vôľu byť viazaný dohodnutým prerokovaním. Ústna dohoda – gentlemanská dohoda.



Zmluvy verejné a tajné – Vrejné sú určené na publikovanie, naopak zmluvy tajné sú tie, o ktorých prerokovaní nemá byť verejnosť ani ostatné štáty informované. Niekedy verejná sama hlavná zmluva ale tajné sú jej prílohy a dodatky k zmluve.



zmluvy uzatvorené v úplnej alebo zjednodušenej forme – v úplnej forme sú tie dohody, ktoré boli uzavreté menom štátnych orgánov zmocnených na to ústavou, t.j. hlavou štátu alebo vládou. V zjednodušenej forme sú tie medzinárodné dohody, ktoré uzatvárajú obykle iné orgány ako minister ZV, vedúci diplomatickej misie, vedúci stálej misie alebo iní rezortní ministri. Ich právna záväznosť je založená na niekoľkých oddelených právnych dokumentoch – výmena nót, listín...v poslednej dobe sa viac využívajú zjednodušené formy zmlúv, z dôvodu ústupu od formalizmu a snahy vlád vyhnúť sa verejnému prerokúvaniu niektorých problematických MZ v parlamente.



prezidentské, vládne a rezortné zmluvy – v prezidentských zmluvách rokuje prezident o najzávažnejších politických otázkach a obvykle si vyžadujú na svoju platnosť ratifikáciu prezidentom a niekedy ešte predchádzajúci súhlas parlamentu. O vládnych zmluvách rokuje predseda vlády alebo splnomocnený zástupca vlády-u týchto zmlúv stačí na ich vstup do platnosti, aby druhá strana bola informovaná o tom, že vláda vyslovila definitívny súhlas byť viazaná zmluvou (konfirmácia). O rezortných dohodách rokujú jednotliví ministri alebo vedúci príslušných úsekov štátnej spávy vo veciach ich kompetencie. Právnym základom rezortnej zmluvy býva spravidla predchádzajúca rámcová MZ, ktorá bola uzavretá v plnej forme.

Počet zmluvných strán:

dvojstranné (bilateálne)



viacstranné (plurilaterálne)


oblastné (regionálne)


univerzálne

Podľa možnosti pristúpenia ďalších štátov:
otvorené – ku ktorým môžu pristúpiť aj tretie štáty, bývaju nimi spravidla univerzálne zmluvy.



polootvorené/polozatvorené – na prístup ďalších štátov k zmluve sa viažu rôzne podmienky a súhlas ostatných členov alebo rozhodnutia hlavného orgánu MO.



zatvorené – sú tie zmluvy, ktoré sa týkajú iba subjektívnych práv a záväzkov, ku ktorým ďalšie štáty pristúpiť nemôžu.

Obsah zmluvy:
Zmluvy politické a hospodárske – Politické zmluvy: upravujú otázky bezpečnosti zmluvných strán, ich miervú spoluprácu, rozvoj ich priateľských stykov, rozvoj ich dobrých susedských vzťahov. Patria k nim zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, a spoločnej obrane...Hospodárske zmluvy upravujú medzninárodnú, hospodársku, obchodnú, vedeckú, technickú, sociálnu, humanitárnu a kultúrnu spoluprácu medzi štátmi.



Zmluvy rovné a nerovné – Rovné al.rovnoprávne zmluvy, sú také, v ktorých právam a povinnostiam jednej zmluvnej strany zodpovedajú rovnocenné povinnosti a práva druhej strany. Nerovné al.nerovnoprávne zmluvy – je v nich značný nepomer medzi právami a povinnosťami, uloženými jednotlivým zmluvným stranám.



Právotvorné a kontraktuálne – Právotvorné zmluvy obsahujú všeobecné právne normy, t.j. abstraktné pravidlá, podľa ktorých majú byť v budúcnosti upravené konkrétne vzťahy medzi zmluvnými stranami. Mnohostranné právotvorné zmluvy tvoria objektívne právo. Kontraktuálne zmluvy – sú tie medzinárodné dohody, v ktorých si zmluvné strany dohodli zvláštne vzájomné subjektívne práva a povinnosti.



Zmluvy s jendorazovým a opakujúcin sa plnením – s jendorazovým plnením sú také dohody, kde záväzok zmluvných strán je splnený jednorazovým aktom. Zmluvy s opakukúcim sa plnením – tu dochádza k niekoľkonásobnému plneniu obsiahnutých záväzkov.



Mierové a vojnové zmluvy – Mierové zmluvy regulujú politické hospodárske sociálne a kultúrne vzťahy v čase mieru. Za ozbrojeného konfliktu bývajú suspendované, alebo zaniká ich platnosť. Počas ozbrojeného konfliktu platia naopak mnohostranné alebo dvojstranné zmluvy, obsahujúce pravidlá vedenia vojny, ochrany obetí vojny...

Doba trvania zmluvy:
1. krátkodobé – upravujú vzťahy medzi štátmi na kratšie časové obdobie, na 5,3 alebo 1 rok.



2. zmluvy uzatvárané na dlhšie obdobie – 10, 15, 20 rokov (o priateľských vzťahoch...)



3. neobmedzené obdobie – dôležité politické a bezpečnostné zmluvy, štatúty MO mierové zmluvy...



4. preliminárna zmluva – upravuje vzťahy medzi zmluvnými stranami ina priebežne a predbežne. Býva obvykle nahradená definitívnou zmluvou.