stres

Stres ako tému svojej seminárnej práce som si zvolila preto, lebo je to téma veľmi zaujímavá a v dnešnej dobe aj veľmi aktuálna. Bez ohľadu na to, či človek chce alebo nechce každodenne sa stretáva so stresom a stresovými situáciami, prichádza do kontaktu s rôznymi spúšťačmi stresových reakcií. Reakcie ľudí sú rôzne a často sú na hranici s našimi zdravím.

Viem, že je ťažké sa takýmto situáciám vyhnúť, dokonca by som povedala, že je to v dnešnej dobe nemožné avšak myslím, že sa dá stresové situácie eliminovať a každý človek by to mal spraviť v záujme zlepšenia kvality svojho života. Primeraný stres nie je v podstate nič zlé, umožňuje nám zmobilizovať telesnú energiu a rýchle reagovať. Vážne nás začína ohrozovať až vtedy, keď v nás opakovane vyvoláva obranné reakcie.

Na našom fyzickom zdraví sa to odzrkadlí až vtedy, keď sa telo nedokáže so stresovými stavmi vyrovnať. Stres človeka sprevádza od narodenia až do vysokého veku. Patrí k prirodzeným prejavom života, ak je primeraný a ak nepôsobí dlhodobo, v opačnom prípade môže prerásť až do chronického chorobného stavu.

ČO JE STRES

Literatúra ponuka viacero definícií či charakteristík stresu.
Slovo stres pochádza z anglického jazyka a znamená:
napätie, úzkosť, tlak, nátlak.

Stres je psychicky prežívaný strach napätia, úzkosti, tlaku ohrozenia náročnou životnou situáciou vznikajúci vtedy, keď škodlivý, rušivý, ohrozujúci faktor stupňuje tlaky na psychiku človeka(zamestnanca) a spôsobuje jeho zaťaženie nad únosnú mieru.

Definícia je:
„Trápenie, ťažkosti, nešťastie, súženie; sila pôsobiaca na telo či vnútri tela alebo štruktúry s tendenciou deformovať ju.”

Stres je reakcia na stresový podnet, je to súbor reakcií organizmu na vnútorné podnety, narušujúce normálny chod funkcií organizmu.
Stresovaný znamená extrémne zaťažený, prežívajúci stres.

Stres a jeho rozdelenie:

Rozlišujeme dva druhy stresov:
distres- zlá záťaž, ktorá je spojená s negatívne ladenými a prežívanými emočnými procesmi ( sklamanie, strach, zľaknutie ).

eustres- príjemná radostná záťaž, ktorá je viazaná na pozitívne ladené emočné procesy.

V skutočnosti je určitá intenzita stresu dôležitá a dokonca pre život, rast a rozvoj nepostrádateľná. Sú však určité rozdiely medzi nebezpečným, patogénnym stresom, keď prežívame subjektívne negatívne zafarbené napätie a stresom pozitívnym, s príjemným emocionálnym zafarbením, ktorý vedie k zvyšovaniu odolnosti a podporuje rozvoj osobnosti. V prípade, že je emocionálny sprievod stresu pozitívny, čiže ide o eustres, keď cítime negatívne emočné napätie hovoríme o distrese. Eustres predstavuje skôr výzvu – podnet pre rast a pozitívny rozvoj (Seley, 1981)

Z hľadiska vplyvu na jedinca je dôležitejší distres, lebo na rozdiel od eustresu má negatívne emocionálne napätie, ktoré má oveľa väčší vplyv na aktivačné procesy. Je dlhotrvajúci , výraznejší a má väčšiu zotrvačnosť.

Je všeobecne známe, že ako prvý charakterizoval fyziologické prejavy stresu kanadský endokrinológ H. Selye v roku 1996.
V ostatných rokoch bol odborne charakterizovaný stres:
• časový
• emočný
• informačný
a aj pojem stresor, to znamená stresový podnet, ktorý vyvoláva stav stresu; stresová situácia. Ňou môže byt všetko, čo ohrozuje a marí realizáciu cieľov organizmu, jeho rovnovážny stav.
STRESOVÉ SPRÁVANIE
Stres nemá iba psychický základ, ale vyvoláva závažné psychosomatické zmeny. Stresové správanie je len jedným, avšak vizualizovaným prejavo stresu so závažnými dôsledkami pre budúcnosť jedinca. Tu sa však obmedzím iba na najmarkantnejšie typy stresového správania.

Stresové typy správania:
• otvorene agresívne
• nepriamo agresívne
• pasívne

Bližšie si charakterizujeme otvorene agresívne správanie. Otvorenú agresiu charakterizuje:
• nechuť počúvať Vaše vyjadrenie
• krik, zvýšený hlas
• používanie zastrašovania rečou tela
• prerušovanie druhej osoby
• zjavná snaha znemožniť druhého
• nadávky

Otvorene agresívne správanie býva často nepriame, nie je často zamerané na osobu, ktorá ho vyvolala, ale na toho, kto je poruke.

Dôsledky:
• zrýchlená srdcová/ pulzová frekvencia
• zvýšené potenie
• prehĺbené dýchanie
• trasenie sa, chvenie tela, mimovoľné pohyby

PRÍČINY A PREJAVY STRESU
Stres často vyvoláva spôsob nášho vnímania situácie a spôsob akým reagujeme na svet okolo nás. Stres môže v nás vyvolať čokoľvek: stratené gombíky, iritujúci ľudia, neodôvodnené požiadavky, poistné formuláre, odkazová schránka v telefóne.

Stres vyvolávajú všetky veľké životné zmeny - dokonca aj tie príjemné. Každý jednotlivec reaguje inak, sú však situácie alebo udalosti, pri ktorých sme vystavený stresu viac-menej všetci.

Najvyšší stupeň stresu
smrť partnera, rozvod alebo rozchod, väzenie, smrť blízkeho príbuzného, svadba, strata zamestnania, sťahovanie.

Vysoký stupeň stresu
uzmierenie sa s partnerom, odchod do dôchodku, závažné ochorenie v rodine, ťarchavosť, sexuálne problémy, narodenie dieťaťa, zmena zamestnania, finančné problémy, smrť blízkeho priateľa.

Mierny stupeň stresu
hádka v rodine, veľká hypotéka, zadĺženosť a jej právne riešenie, nová zodpovednosť v zamestnaní, dieťa nastupujúce alebo končiace školu, syn alebo dcéra odchádzajúci z domu, problémy so svokrom alebo svokrou, zmena životných podmienok, problémy so šéfom.


Najnižší stupeň stresu
zmena pracovných podmienok, prechod na inú školu, dovolenka, zmena vo vzťahoch s príbuznými, mierne porušenie zákona, vstup do vyššej spoločenskej vrstvy, zostup do nižšej spoločenskej vrstvy, Vianoce, malá hypotéka alebo pôžička.