Stres

Počas života sa človek môže ocitnúť v situáciách príliš vysokých požiadaviek. V nich záťažové činitele vystupujú vo forme ohrozenia existencie človeka škodlivými podnetmi, prípadne priamym útokom alebo pôsobia na neho nepretržite dlhší čas, čím mu sťažujú ukončenie činnosti. Za takých okolností hovoríme o stresových situáciách.

Znázornenie stresových situácií podľa O. Mikšíka :


Len so zvýšeným úsilím a obmedzený čas sa darí človeku vykonávať určitú činnosť v podmienkach, ktoré sú jednak objektívne nepriaznivé (zhoršenie poveternostné, pracovné podmienky, svetlo a hluk vyvoláva stres, ďalej zmena časového pásma, ročného obdobia, nadmorskej výšky, nová strava a tak ďalej), jednak ich môže subjektívne za také považovať (prítomnosť nežiadúcej osoby, nepriaznivá mienka istých osôb).
Takisto nedostatok času na prijatie rozhodnutia a jeho vykonanie alebo uskutočňovanie zvyčajnej činnosti v časovej tiesni sa u človeka spájajú s výrazne negatívnym napätím a vnímaním narastajúceho tlaku. Už samotná skutočnosť, že práca sa má vykonať v krátkom, presne vymedzenom časom rozpätí, môže vzbudzovať odpor napriek tomu, že ide o činnosť, ktorá je za normálnych podmienok pre nás zaujímavá a príjemná. Rýchle pracovné tempo sa stáva stresujúcim činiteľom vtedy, keď bolo vynútené, alebo keď jeho prostredníctvom chceme uniknúť pred nebezpečenstvom. Obzvlášť nepriaznivé dôsledky majú situácie časovej tiesne na tvorivú činnosť človeka. Tvorivosť si žiada uvoľnenie fantázie, rozlet myšlienok. V situáciách časového stresu sa naše vnímanie okolitého sveta, ale aj myslenie a city stávajú povrchnými. Nedostatok času vystupuje ako stresujúci činiteľ najmä preto, lebo vyvoláva také negatívne napätie, ktoré zapríčiňuje v našej činnosti zmätok.
Stresové situácie vznikajú aj vtedy, keď si uvedomujeme ohrozenie vyplývajúce z vysoko rizikovej činnosti alebo za takých okolností, keď predvídame jej dôsledky a tlak zodpovednosti prudko stúpa.
Psychický stav extrémnej záťaže, označovaný ako stres sa môže u človeka objaviť aj po nahromadení viacerých menších záťaží v priebehu krátkeho časového úseku. Obrazne povedané po spočítaní množstva takýchto drobných úrazov, tlakov a zlyhaní sa môže zvýšiť psychické napätie na taký stupeň, ktorý vyvoláva jeden veľký psychický otras.
Stresovú reakciu môžu vyvolávať negatívne i pozitívne podnety. Zo skúsenosti napríklad vieme, že človek sa môže "užialiť k smrti", ale pocit radosti a šťastia z úspechu je krátkodobý a nedá sa stupňovať. Spomeňte si, v koľkých vieroukách a filozofiách sa objavuje prísľub šťastia, lásky a nekonečnej radosti. Tieto pocity sú zrejme odvekou neuhasenou túžbou človeka a je ich stále nedostatok.
Spomínali sme, že účinky stresu sa prejavujú nielen v čase jeho pôsobenia, ale i následne. Väzni v koncentračných táboroch prežili roky utrpenia a mnohí zomreli krátko po vyslobodení. K infarktu dochádza náhle bez bezprostredného signálu väčšinou v pokoji, často v spánku. Zdá sa, akoby prichádzal vtedy, keď si po vyčerpávajúcom zaťažení "vydýchneme", uspokojení a s pocitom radosti konštatujeme, že sme všetko zvládli.

Stresové situácie podľa T. H. Holmesa a R. H. Raheho (upravil Bartko, D., 1990, s. 463 – 464)
Poradie Záťažová situácia Počet bodov
1. Smrť manželského partnera 100
2. Rozvod 73
3. Rozpad manželstva 65
4. Väzenie 63
5. Smrť blízkeho člena rodiny 63
6. Nehoda alebo choroba 53
7. Uzavretie manželstva 50
8. Výpoveď z práce 47
9. Odchod do dôchodku 45
10. Zmierenie rozvedených manželov 45
11. Choroba blízkej osoby 44
12. Ťarchavosť 40
13. Narodenie dieťaťa 39
14. Zmena finančných príjmov (negatívna) 38
15. Smrť priateľa (približne rovnakého veku) 37
16. Zmena zamestnania 36
17. Manželské spory 36
18. Požičanie veľkej sumy peňazí 31
19. Odchod dieťaťa z domu 29
20. Konflikt so svokrovcami 29
21. Manželov (manželkin) odchod do dôchodku alebo nástup do zamest. 28
22. Konflikt s predstaveným 23
23. Zmena bydliska 20
24. Zmena rytmu spánku a bdenia 15
25. Menšie priestupky proti predpisom a zákonom 11

Stresu sa nemožno vyhnúť. Je potrebné využiť k vlastnému prospechu predovšetkým pozitívny efekt stresu. Má obrannú a ochrannú funkciu. Adaptácia na stres má niekoľko fáz charakteristických pre tzv. nešpecifický stres. Celý systém a to:

• poplachovú (aktivačnú) fázu,
• fázu rezistencie (kompenzačnú),
• fázu vyčerpania.

Podstatné je udržiavať organizmus v prvých dvoch fázach, keď organizmus reaguje na stres primerane a odoláva mu. Stres má výrazné stimulačné účinky na správanie, vnímanie, učenie a bráni i procesom starnutia. Manažéri a podnikatelia sami na sebe poznajú tzv. pozitívny stres. Poznajú stav, keď nie sú schopní prestať pracovať a dostávajú sa postupne do stavu označovaného ako workholizmus. Podobne športovci musia trénovať, rekreační bežci musia denne behávať. Stav sa podobá osamelému bežcovi, ktorý žije vo svojom svete a ktorému sa beh stáva "drogou".
Práca a aktivita sa stáva psychofarmakom (drogou). Stráca sa záujem o svoje okolie, rodinu a sústreďuje sa sám na seba. Všetko je to výsledok činnosti mozgu, ktorý vytvára látky pôsobiace na jeho špecifické časti ako opiáty (stimulanciá). Ich tvorba je spojená so začatím akejkoľvek aktivity. Nie nadarmo sa hovorí, že najťažšie je začať, potom to už ide. Podobne ako pri iných opiátoch a stimulanciách (kofeín, koka) však jestvuje možnosť predávkovania.
Organizmus sa negatívnym vplyvom stresu bráni a signalizuje potrebu zmeny. Často týmto signálom nepripisujeme dostatočnú dôležitosť. Prvým signálom je vždy pocit únavy a potreba spánku. Niekedy stačí zmena polohy, krátka prechádzka, zatvorenie očí, či krátke desaťminútové zdriemnutie. Väčšinou však únavu potláčame. Postupne sa pocit únavy predlžuje, potrebujeme dlhší čas na regeneráciu, častejšie sa objavuje pocit vyčerpanosti.

Klasifikácia stupňov vyčerpania podľa K. K. Platonova
Symptómy
(príznaky) Stupne vyčerpania
I.
počiatočný II.
ľahký III.
stredný IV.
krajný
Zníženie celkovej pracovnej schopnosti malé zjavné výrazné silné
Vznik predtým nepôsobiacej únavy pri zaťažení pri väčšom zaťažení pri zmenšenom zaťažení bez akéhokoľvek zaťaženia bez zaťaženia
Kompenzácia zníženej pracovnej schopnosti vôľovým úsilím nie je nevyhnutná plná neúplná nepatrná
Emocionálne zmeny občas zníženie záujmu o prácu občas labilná nálada podráždenosť stiesnenosť, výrazná podráždenosť
Poruchy spánku ťažkosti so zaspávaním a prebúdzaním ťažšie zaspávanie ako prebúdzanie ospalosť cez deň nespavosť
Zníženie pracovnej schopnosti na duševnú prácu nie je ťažšie sústreďovanie sa občas zabúdanie výrazné oslabenie pozornosti a pamäti
Psychohygienické opatrenia úprava režimu odpočinku, telesná výchova, kultúrne rozptýlenie riadna dovolenka a odpočinok nevyhnutná mimoriadna dovolenka s organizovaným odpočinkom liečenie
Jednotliví ľudia odolávajú stresu podľa svojich momentálnych dispozícií, neurohumorálnej konštitúcie danej dedičnosťou a skúseností s daným druhom stresu. Zdá sa, že dedíme určité zásady vnútornej regulácie, ktoré by sa dali prirovnať k čiastočne opracovanému kameňu určitej tvrdosti, plasticity, veľkosti a stability. Ukazuje sa, že intenzita stresovej reakcie závisí predovšetkým od predošlej skúsenosti so stresom, s pôsobením daného stresoru. Na známy alebo opakovaný stres je intenzita odozvy organizmu nižšia.

Organizmus sa teda môže na stres prispôsobiť - adaptovať sa. Stres zanecháva v organizme akúsi pamäťovú stopu a bráni organizmu reagovať neadekvátne. Stres núti organizmus k ekonomickejšiemu a efektívnejšiemu správaniu. Opakovaný stres pociťujeme menej intenzívne a ľahšie ho zvládame. Parašutisti majú napríklad pri opakovaných zoskokoch nižšie hladiny stresových hormónov, tá istá intenzita telesného zaťaženia v trénovanom jedincovi vyvolá nižšiu spotrebu cukrov a nižšiu hladinu hormónov.

Stres má svoj časový vývoj. Sled stresových reakcií sa nekončí ani po zániku stresora, t. j. príčiny, ktorá stres vyvolala. Odozva na stres v organizme pokračuje hodiny, často aj dni. V druhom pokračovaní seriálu sa zameriame na príčiny, priebeh a dôsledky stresu.

Stresové syndrómy (skupinové prejavy) môžu postupne prerásť do celej skupiny tzv. stresových chorôb. Ide o choroby, na ktorých vzniku sa významnou mierou podieľa práve stres. Etiológia stresových chorôb však neumožňuje urobiť jednoznačný záver o ich bezprostrednej príčine. Stresové choroby nie sú zaradené ani do chorôb z povolania. Vhodnejšie je označenie civilizačné choroby pre ich multifaktoriálny pôvod, spojitosť so životným prostredím a kvalitou života.

Prvou reakciou organizmu na stres je tzv. poplachová reakcia. Nastáva v priebehu niekoľkých sekúnd. Je spojená s činnosťou sympatoadrenalínového systému. Stres vyvoláva vyplavenie adrenalínu, neskôr noradrenalínu (katecholamínov). Hovorovo túto skutočnosť označujeme výrokom "zdvihol sa mi adrenalín".
Katecholamíny uvoľnia do krvi glukózu a tuky (zdroje energie), zvýši sa krvný tlak, zrýchli sa činnosť srdca (tep, srdce búši "v hrdle"), rozšíria sa priedušky, prehĺbi a zrýchli sa dýchanie. Krvou sa prednostne začnú zásobovať mozog a svalstvo, tráviace orgány sa "odkrvia", dôjde k redistribúcii telových tekutín. Organizmus sa pripraví na pocit bolesti (uvoľnenie "vnútorných opiátov"), aktivujú sa ochranné mechanizmy (imunitný systém). V krvi sa objavia parametre akútnej fázy zápalu: nastáva rast telesnej teploty, nárast počtu bielych krviniek a faktorov ovplyvňujúcich zrážanlivosť krvi, zvyšuje sa tvorba kolagénu potrebného pre hojenie rán a podobne. Objavuje sa dokonca tzv. faktor S, ktorý podporuje spánok (napr. pri infekčnom ataku).

Odozva organizmu nie je vždy úmerná a primeraná stresu predovšetkým pri jeho prvom účinku. Zmobilizuje sa veľké množstvo tukov a cukrov, zvýši sa ich obsah v krvi, tukové látky a cukor dlho cirkulujú v krvi. Organizmus sa pripraví na výdaj energie. V dôsledku dlhotrvajúceho stresového stavu môže dôjsť k vyčerpaniu rezerv cukru v pečeni, a tým ku strate jediného zdroja energie pre činnosť mozgu a červených krviniek.
Preto sa mobilizujú všetky rezervy vrátane odbúravania bielkovín a potláča sa využitie cukrov v ostatných tkanivách. Túto činnosť významnou mierou ovplyvňuje antistresový hormón - kortizol. Dlhodobé zvýšenie cukrov a tukov (hyperglykémia a hyperlipémia) vedú postupne k ukladaniu tuku v cievach. Následne sa znižuje priechodnosť ciev a výsledkom je zvyšujúci sa tlak krvi. Cievy postupne degenerujú a prejavuje sa arterioskleróza so všetkými následkami.

Stres vyvoláva svojím účinkom pocit hladu a smädu, nedostatku energie. Snaha tlmiť stres vedie často k neprimeranej konzumácii cukrov a tukov. Zvyšuje sa obsah cholesterolu v krvi a narušenie látkovej premeny cukrov a tukov. Nadváha alebo cukrovka (na inzulíne nezávislá) nie je potom iba dôsledok nevhodných stravovacích návykov, ale i tzv. civilizačného stresu.
Nárast ochorení žlčníka a obličiek (žlčníkové a obličkové kamene) sú len pokračovaním tejto histórie. Stresom sú postihnuté všetky vnútorné orgány (gastrointestinálny trakt) a pohnutie "žlčou" je len ďalší doklad nášho poznania stresu a jeho dôsledkov. Výsledkom stresu býva však i nechutenstvo, tzv. "trasúci sa žalúdok" a neurózy vnútorných orgánov. Reakcia na stres má veľmi individuálny obraz.


Bolesť a stres

Dnes vieme, že existuje stresová analgézia, ktorá zvyšuje prah pociťovanej bolesti a bolesť pociťujeme slabšie. Táto reakcia sa objavuje hlavne pri opakovanom strese. Organizmus si sám vytvára priamo v mozgu látky tlmiace bolesť, tzv. endogénne regulátory (endorfíny) viažuce sa na opiátové receptory a modulujúce psychiku (zamedzujú napríklad pocitu strachu). Tento účinok dokážeme vyvolať a ovplyvniť farmakologicky do tej miery, že rozložíme osobnosť človeka. Drogy sú tiež únikom od stresu a stresovaní jedinci si nimi kompenzujú určité nedostatky, deficity z prostredia. Tieto opiáty a ich používanie je staré ako ľudstvo samo. Poznajú ich aj zvieratá. Listy rastliny koka používajú juhoamerickí indiáni na potlačenie potravinového stresu (nedostatku stravy). Odpozorovali ju od zvierat, ktoré poranené a vysilené konzumovali jej listy. Extrakt koky sa používa ako súčasť Coca-coly, Pepsi-coly a iných nápojov.

Zážitok a stres

Zvieratá nemajú pocit strachu (výnimku tvoria cicavce), ale poznajú pocit bolesti. Stres koristi vyvolaný útokom dravca najprv spúšťa poplachovú a únikovú reakciu a pri jej neúspešnosti nasleduje stresová analgézia. Možno je to tak i u človeka. Pocit a obava zo smrti podľa výpovedí ľudí, ktorí prežili klinickú smrť, však neexistuje. Naopak sa objavuje pocit svetla, tepla a akejsi dlhej cesty, na ktorú sa človek vydáva s radosťou.
Niektorí tento stav vysvetľujú ako dôsledok postupného úbytku kyslíka v mozgu. V prírode sa objavuje reakcia znehybnenia, či dokonca "hypnózy" vyvolanej očami, resp. podobným usporiadaním tmavých farebných kruhov na tele živočícha. Živočích sa správa ako mŕtvy a neprejaví pohyb ani pri útoku dravca.
Sledovanie športu, vyvoláva u divákov mentálny stres a reakcie podobné ako u športovca. Väčšina divákov nie je schopná takýchto výkonov a vyhľadáva "zážitkový" stres. Agresivita je jeho častým negatívnym dôsledkom. Veľká popularita hudobných koncertov a ich vyhľadávanie zo strany mladých ľudí je tiež dôsledok stresu. Elektronická hudba a hluk vyvolávajú u mladých pozitívny stres (hudba ako opiát).


Sebazničenie

V dôsledku stresu sa organizmus pripravuje na regeneráciu, počíta s možným poškodením, stratami. Objavuje sa však i opačná reakcia, kde obava, úzkosť a strach vyvolávajú tzv. stresovú hyperfágiu (chradnutie, sebazničenie). Známe sú prípady anorexie - odmietanie stravy z obavy pred "stlstnutím". Tieto procesy sú však ovplyvňované sekréciou endorfínov v mozgu. Stresovaní jedinci vedome nejedia, pijú kávu, fajčia, odmietajú tekutiny prípadne i spánok.
Tráviaci systém je však pripravený prijímať a spracovávať potravu, ale sa mu jej nedostáva. Hormóny stresu v nich zatiaľ intenzívne "pumpujú" cukor z pečene do krvi, mozgu a srdca. Výsledkom býva, že žalúdok a dvanástorník začnú tráviť sami seba, vyvinie sa vred. Človek postupne chradne, stráca sa, "vyschýna". Každý pozná strach niektorých detí zo školy a jeho dôsledok ranné nechutenstvo, ktoré je časté i u dospelých. Veľká časť manažérov a podnikateľov ráno neraňajkuje a ich prvou potravou je káva a cigareta.
Stres má preto špecifický obraz u chudých, obéznych, nasýtených či hladných ľudí, impulzívnych či pokojných jedincov. Sú však i pohlavné a vekové rozdiely. Najstresovejším obdobím v živote človeka je puberta, kde je i základ mnohých budúcich ochorení látkovej výmeny. Najväčším a najčastejším stresom je choroba. Pre ženy je veľkým stresom (pozitívnym aj negatívnym) tehotenstvo a pôrod. Stresom môže byť i neplodnosť a klimaktérium.


Úloha pitného režimu

Voči negatívnym dôsledkom stresu nie sme bezbranní. Zvieratá vedia napríklad vyhľadať rastliny, ktoré majú analgetický (bolesť odstraňujúci) a antistresový efekt. Existujú látky umožňujúce spáliť nadbytočnú energiu a vylúčiť nadbytočné látky. Napríklad celulóza, ktorá tvorí základ rastlín, je schopná naviazať tuky a žlčové kyseliny a zabrániť tak ich vstrebaniu v tráviacom trakte. Fazuľové struky obsahujú látku (glukokinín) s podobným účinkom, ako má inzulín, t. j. výluh v podobe čaju vyvoláva zníženie glykémie a podobne.
Svoju úlohu zohráva i pitný režim a dobrá funkcia obličiek. Obličky sú jediným aktívnym filtrom všetkých látok a od ich funkcie závisí predovšetkým odstránenie škodlivých a organizmu nepotrebných látok. Stresom sa mení vodný a minerálny režim (pôsobením mineralokortikoidov). Niektoré minerálne látky sa vylučujú (napríklad draslík, fosfát, horčík, vápnik) a môžu vyvolávať tvorbu obličkových kameňov. Iné organizmus nie je schopný prijať v dostatočnom množstve (napríklad železo).


Úloha železa pri strese

Objavuje sa skrytý nedostatok železa, ktorý vyvoláva následne únavu v dôsledku nedostatočného zásobovania orgánov kyslíkom. Železo v hemoglobíne červených krviniek a myoglobíne svalov zodpovedá za viazanie a prenos kyslíka. Poklesom obsahu železa sa môže znížiť i obranyschopnosť organizmu. U športovcov a hlavne u žien (v tehotenstve pravidelne) dochádza k deficitu železa. V prechodných obdobiach (jar a jeseň) je zníženie obranyschopnosti dávané do vzťahu s nedostatkom železa a medi. Príčinou môže byť napríklad porucha v ich vstrebávaní.
Vstrebávanie železa závisí od prítomnosti vitamínu C, a preto sám vysoký obsah železa v potrave nezaručuje jeho prijatie v organizme. U športovcov sa dokonca používa akýsi "doping" formou zvýšeného príjmu železnatých prípravkov a vitamínu C. Tento "doping" sa osvedčil pri kompenzácii stresov, ako je napríklad zmena časového pásma.
Existujú i koncentrované a vysokoúčinné extrakty zo zmesí rastlín, ktoré pôsobia dlhodobo a protistresovo. Majú charakter potravinových aditív. Kompenzujú stresové syndrómy a vnášajú novú kvalitu do života. Svojím dlhodobým používaním vytvárajú predpoklady pre dlhší vek, pretože podporujú dobrý zdravotný stav organizmu a udržiavajú ho dlhodobo vitálny a mladý.

Stresové choroby

Prejavom stresu a dôsledkom stresu je objavenie sa určitých syndrómov ako kolísavý krvný tlak a neskôr zvýšený krvný tlak (hypertenzia). Emocionálny stres s dedičnou predispozíciou vyvolá zvýšenie tlaku krvi už medzi 30 - 40 rokom života, resp. kolísanie tlaku krvi sa objaví už pri malej intenzite stresu. Príznakmi sú návaly krvi do hlavy, búšenie srdca, nepravidelná činnosť srdca.
Postupne sa vyvíja i najčastejšie uvádzaná stresová choroba - ischemická choroba srdca a idiopatická (esenciálna, primárna) hypertenzia. Ischemická choroba srdca (nedostatočné prekrvenie a zásobenie srdcového svalu) je multifaktoriálna choroba. Arteriosklerózne a sklerotické zmeny na srdci vedú k infarktu myokardu (poškodeniu srdcového svalu).
Na srdcovocievny systém (kardiovaskulárny) pôsobia i ďalšie vnútorné faktory ako vysoká hladina a hromadenie tukov v krvi a v cievach a vonkajšie faktory ako fajčenie a nedostatok pohybu. Všetky faktory však úzko súvisia s látkovou premenou. Idiopatická hypertenzia je silne ovplyvňovaná psychickým stresom, najmä pocitmi zlosti, apatie a frustrácie.

Typickým stresovým ochorením je vredové ochorenie žalúdka a dvanástorníka. Vyvoláva ich nielen psychický stres, ale i stres vyvolaný napríklad veľkými popáleninami či ťažkými operáciami. Opaľovanie tiež patrí medzi silný tepelný a svetelný stres. Aj spálenie tela opaľovaním môže prispievať k dvanástorníkovému vredu.
Často sa objavuje infarkt po liečení vredového ochorenia žalúdka mliekom a smotanou, resp. poinfarktové zistenie prebehnutej vredovej choroby. Ukazuje sa, že ľudia, ktorí uprednostňovali odstraňovanie prekyslenia žalúdka mliekom a smotanou, sú náchylnejší na infarkt v dôsledku vnášania vysokého obsahu ľahko stráviteľných tukov a vápnika.
Mnohí kompenzujú žalúdočné pálenie konzumáciou piva, ktoré zvyšuje vstrebávanie tukov a podporuje činnosť obličiek. Medzi stresové choroby sa zaraďuje i astma priedušiek, zápal a rakovina tlstého čreva a konečníka, funkčné dyspepsie (poruchy trávenia), strata menštruácie až neschopnosť otehotnieť a množstvo psychických syndrómov.
Významnou stresovou chorobou je i diabetes mellitus - cukrovka, jej II. typ (cukrovka nezávislá na inzulíne). Cukrovka tohto typu nemá dramatický priebeh, vyvíja sa v dospelosti (okolo veku štyridsať rokov) a vo väčšine je spojená s obezitou (75 až 80 percent všetkých diabetikov). Vyvolávajúcimi podnetmi býva mentálny (duševný) stres, strava bohatá na cukry a tuky a nedostatok pohybu.

Ako zvládnuť stres?

Ako predchádzať stresu a oslabiť jeho vplyv na človeka? Podľa doterajších skúseností a poznatkov sa dá poukázať na činitele, ktoré kladne ovplyvňujú naše zdravie a tým zmierňujú stres. Medzi tieto kladné faktory patrí:
 dobré rodinné zázemie a fungujúce rodinné vzťahy,
 správna životospráva zodpovedajúca veku jedinca,
 dostatok pohybu a pobytu na čerstvom vzduchu,
 pobyt v prírode cez víkendy, trávenie dovolenky napr. na horách, pri mori a pod.,
 dobré priateľstvá,
 vyriešené sexuálne vzťahy,
 zbavenie sa zlozvykov a rizikových faktorov /fajčenie, alkohol, drogy, prejedanie/,
 využívanie rôznych relaxačných metód, ktoré pomáhajú pri odreagovávaní sa z každodenných stresov.
Okrem uvedených faktorov je pre vyrovnaný psychický stav bez stresov dôležité dodržiavať aj ďalšie dôležité pravidlo.Pokiaľ je to možné, racionálna zložka by mala prevažovať nad emóciami. Veľký význam má aj vôľa. Silní jedinci dokážu na sebe viac pracovať a ľahšie sa zbavujú zlozvykov.



Život na zemi prebieha v čase. Jediný spôsob, ako život vychutnať je využívať čas múdro a tak, aby sme ho zbytočne nevyčerpali iba na činnosti nutné na prežitie. Je potrebné si čas rozvrhnúť tak, aby sme sa mohli venovať činnostiam, ktoré náš život obohacujú. Musíme mať čas na odpočinok, na to, aby sme sa mohli radovať jeden z druhého a z krás sveta, v ktorom žijeme. Potom stres nebude mať v našom živote miesto.