Street party

Street party
V polovici 90. rokov sa v Anglicku objavila nová protisystémová forma protestu -
street party. Jej korene však siahajú na zaciatok 90. rokov, ked sa reakciou na masové
stavanie dialnic a nicenia dovtedy nedotknutej prírody sformovalo antidialnicné hnutie,
ktorého aktivisti blokovali výstavby dialnic, casto aj niekolko mesiacov. Aktivisti z
Reclaim The Streets si cím dalej, tým viac uvedomovali, že boj proti automobilizmu
nemôže byt oddelený od prícin, od systému, ktorý ho podporuje, od kapitalizmu.
Pri prvej street party v Londýne, ked 8000 ludí zablokovalo na devät hodín dialnicu v
centre mesta, tak aktivisti šírili letáky, na ktorých stálo: "Naše ulice sú plné kapitalizmu
tak, ako sú plné áut, naviac znecistenie kapitalizmu je zákernejšie." Vlády v podstate
všetkých zemí tvrdia, že automobili sú pre ekonomickú situáciu dobré - viac putujúceho
tovaru po co najdlhších vybetónovaných dialniciach znamená viac spálenej nafty, viac
zákazníkov v hypermarketoch na okrajoch miest a to všetko sa tocí okolo konzumu,
ktorý zvyšuje iba jediný indikátor "blaha" - ekonomický vzrast. Ten však vždy znamená
predovšetkým vzrast ziskov nadnárodných koncernov, ktoré profitujú z globalizujúceho
sa kapitalizmu.
Reclaim The Streets spojili v mobilizáciu ludí pri street parties politiku so zábavou,
muziku so soundsystem-om. To preto, lebo vela aktivistov pochádzalo z práve sa
rozvíjajúceho Traveller techno scene underground. Zmiešali protest s karnevalom, aby
ludia pomocou street party oslávili docasné oslobodenie zo zavedeného "poriadku". To
predstavuje odmietnutie strnulej hierarchie, privilégií, noriem a zákazov. Davy ludí na
ulici sú otrasené náhlim uvedomením si svojej moci a zjednocujú sa skrz oslavu svojich
vlastných idejí a výtvorov. Karnevaly a revolúcia nie sú pasívnou vecou, ktorá je
sledovaná inými ludmi, ale naopak, zahrnujú aktívnu úcast davu s dôležitým
posolstvom: "Nic nechceme, nic nežiadame, berieme si iba to, co nám patrí."
Ulice ako verejné priestranstvo boli zaplnené automobilovým priemyslom a
automobilovým lobby v záujme zisku a profitu menšiny.V druhej polovici 90. rokov
nenásilné priame akcie street parties zaplavujú Európu. S tým samozrejme prichádza
represia, ale jej pobyty sa líšia. Zatial co v Anglicku street parties prebiehajú v drtivej
väcšine prípadov nenásilne a polícia pri nich odklána dopravu a anglický establishment
sa predovšetkým zameral na sledovanie, vypocúvanie a perzekuovanie aktivistov
Reclaim The Streets, tak ten náš zvolil inú odpoved - krvavejšiu. Na prvej street party
v roku 1998 neúspešne pokúsili 3 desiatky policajtov rozohnat 3000 ludí blokujúcich
magistrálu, aby sa potom stovky policajtov schladili na posledných nevinných zbytkoch
demonštrantov, ktorí zostali v blízkosti výloh McDonald's. Pádna odpoved systému na
protest ludí, ktorí jedenkrát v roku obrátili situáciu a ulice patrili ludom - po tých
rokoch, kedy boli ludia nútení sa po uliciach plížit vedla stien domov, alebo klusat cez
ulicu na zelenú, okúsili pocit, ktorý im žiadny policajný obušok nevytlcie z hlavy.
Street party bola taká akcia, že odhalila kapitalistický systém - na jednej strane
snaha politikov a polície zakrývat policajnú brutalitu a mucenie zadržaných
demonštrantov a na druhej strane pobúrenú meštiacku reakciu masmédií, ktoré vo
svojich správach plných klamstiev a poloprávd vytvorili akúsi druhú virtuálnu street
party. Masmédia len potvrdili svoju rolu vesiel potápajúcej sa kapitalistickej lode.Street
party je moderná interpretácia dávnych protestov. Ved priame akcie nie sú žiadnym
novým vynálezom, sú súcastou boja za lepšiu spolocnost, a to v dobe, kedy sa na
jednej strane vela ludí cíti znepokojenými dnešným systémom, ale na druhej strane v
spolocnosti rastie ignorancia, apatia a egoizmus. Preto prichádza street party, aby
otvorila oci ludom, aby sami rozhodovali nad svojimi životmi na základe slobody,
rovnosti, solidarite a vzájomnou pomocou.