Stredné Považie

Stredné Považie
POLOHA STREDNÉHO POVAŽIA:
Cast Slovenska, nazývaná stredné Považie sa nachádza z casti na západnom a z druhej
casti na severnom Slovensku. Celá táto oblast patrí do Trencianskeho kraju. Stredné
Považie sa nachádza v blízkosti slovenskej hranice s Ceskom. K oblasti stredného
Považia patria známe vrchy, ktorými sú Strážovské a Súlovské vrchy a taktiež Biele
Karpaty. Súcastou sú tiež významné mestá, ako napríklad Trencín, Považská Bystrica,
Púchov, Nová Dubnica a iné. Oblast je charakteristická aj tým, že nou prechádza
najdlhšia rieka Slovenska, ktorou je Váh. Najnižší bod, ktorý sa tú nachádza sa volá
Lyský priesmyk a dosahuje 528 m.n.m. Najvyšší položený bod v strednom Považí je
Kobylinec s výškou 911 m.n.m. GEOLOGICKÁ STAVBA STREDNÉHO POVAŽIA:
Stredné Považie má rozmanitú geologické stavbu. Popri rieke sa nachádza „materiál“
mladších štvrtohôr, teda brehy rieky Váh pokrývajú najmä štrky a piesky. Materiál
starších štvrtohôr tvoria spraše a viate piesky, ktoré dalej tvoria stredné Považie.
Vrchy, nachádzajúce sa v opisovanej oblasti, tvoria najmä vápence a dolomity, ktoré
vznikali v mladších a starších druhohorách. V Bielych Karpatách tvoria geologickú
stavbu pieskovce, ílovce a zlepence, ktoré svoj vznik datujú na staršie tretohory. Oblast
stredného Slovenska je známa tažbou vápencov a dolomitov. PÔDY STREDNÉHO
POVAŽIA:
Do tejto oblasti patrí viac druhov pôdnych typov. V okolí rieky Váh možno nájst
fluvizeme. Dalej, napríklad v okolí Trencína sa nachádzajú hnedozeme, kde sa
vyskytuje viac zrážok ako v oblastiach, kde sa nachádzajú cernozeme. V Súlovských a
Strážovským vrchoch možno nájst pôdy zvané rendziny, na ktorých rastú najmä
ihlicnaté stromy a kosodrevina. Taktiež sa tu nachádzajú luvizeme, ktoré sú najmä v
oblasti, kde prechádzajú nížinaté oblasti do pohorí. Ostatnú cast stredného Považia
zaberajú kambizeme, teda hnedé lesné pôdy, ktoré sú na Slovensku najrozšírenejšie.
VODSTVO STREDNÉHO POVAŽIA:
Oblastou stredného Považia preteká len jedna významná rieka, ktorou je Váh, najdlhšia
rieka, ktorá preteká Slovenskom. Priemerný rocný prietok tejto rieky v tejto casti
Slovenska je 300 m3 za sekundu. Pretože oblastou preteká rieka Váh, stredné Považie
patrí do povodia Váhu, ktoré má 10 247 km2. Oblast medzi Trencínom a Považskou
Bystricou patrí do úmoria Cierneho mora, pretože Váh sa nakoniec vlieva do Dunaja.
Váh patrí medzi stredohorské typy riek, teda najnižší odtok má v zime a maximálny
vodný stav na jar.
V strednom Považí sa nachádza známa vodná nádrž, ktorá sa nazýva Nosice.
Nachádzajú sa tu aj známe kúpelné mestá, napríklad Nimnica a Trencianska Teplá, kde
vyvierajú liecivé minerálne vody. RASTLINSTVO STREDNÉHO POVAŽIA:
Pôvodne sa v tejto oblasti nachádzali lužné lesy, ktoré sa rozprestierali v povodí rieky
Váh. Dubové a dubovo-hrabové lesy tvorili dalšiu cast stredného Považia. A nakoniec, v
oblastiach, ktoré tvoria Súlovské, Strážovské vrchy a Biele Karpaty, sa rozprestierali
bukové a jedlové lesy. V dnešnej dobe je väcšina lesov vyrúbaná a všade sú postavené
rôzne mestá. Teda miesta, na ktorých kedysi rástli stromy sú zastavané asfaltom,
betónom a rôznymi inými vecami, ktoré tvoria dnešné mestá. Nejaké rastlinstvo možno
ešte badat v pohoriach, ale aj tam väcšinou ludia chodia tažit. Ale teda, možno tam
nájst rôzne ihlicnaté a listnaté stromy a kosodrevinu.
Na strednom Považí sa pestujú hlavne zemiaky a lan, taktiež tu môžeme nájst ludí
pestovat obilniny, ktorými sú pšenica, raž, ovos. Dalej je tu možnost pestovat repku a
samozrejme kukuricu.
ŽIVOCIŠSTVO STREDNÉHO POVAŽIA:
Väcšia cast stredného Považia sa nachádza v oblasti živocíšstva listnatých lesov, ale
zapadá sem aj cast oblasti živocíšstva ihlicnatých lesov, ktorá sa nachádza v
Strážovských a Súlovských vrchoch. Žijú tu divé zvieratá, medzi ktoré patria medvede,
líšky, vlci a taktiež sa v lesoch pohybujú aj srny. Pre úžitok ludstva sa v tejto oblasti
chovajú najmä ošípané, hovädzí dobytok a ovce. KLÍMA STREDNÉHO POVAŽIA:
Oblast stredného Považia zasahuje do všetkých podnebných oblastí, ale asi najviac tu
prevláda mierne teplá oblast. V okolí Trencína sa vyskytuje teplá oblast a v pohoriach
prevláda chladná oblast.
Priemerné rocné teploty zase možno rozdelit do troch skupín. V okolí riek je priemerná
teplota 9-10°C, zato v oblastiach situovaných dalej od riek je priemerná rocná teplota
už len 7-8°C. V pohoriach sa teplota pohybuje od 4°C až po 7°C.
Zrážky, ktoré padnú na túto oblast Slovenska sú taktiež rôzne. Na brehy riek padne
menej zrážok, teda 700-800 mm ako na pohoria, kde padne rocne priemerne 800 –
1200 mm vody v podobe zrážok.
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE STREDNÉHO POVAŽIA:
V Bielych Karpatách, Súlovských a Strážovských vrchoch a miestach pri hraniciach s
Ceskou republikou možno hovorit o prostredí, kde je vysoká kvalita životného
prostredia. Naopak na brehoch rieky Váh a v okoliach miest sa môžeme hanbit za
narušené prostredie alebo až prostredie silne až extrémne narušené.
Nachádzajú sa tu aj vyhovujúce prostredia, ale tých nie je tak vela ako poškodených a
znicených.