Storočie v doprave: auto, lietadlo, raketa… Čo bude ďalej?

Doslova míľovými krokmi ,,pokročila” doprava vo svete za uplynulých sto rokov. Prevratné objavy v technike urobili z dopravy jedno z najdôležitejších a ekonomicky najvýkonnejších priemyslových odvetví, ktoré vytvorilo milióny pracovných príležitostí, priblížilo surovinové zdroje, preskúmalo všetky možné zapadnuté kúty nielen na modrej planéte a neuveriteľne skrátilo cestovný čas. Tento trend v doprave bude v novom storočí pravdepodobne pokračovať. Pred dopravcami však stoja i vážne otázky ako napríklad znečistenie životného prostredia, ktoré spôsobili rôzne dopravné prostriedky a s tými súvisiacej možnej zmene pohonu väčšiny týchto prostriedkov.

V hromadnej preprave začali už koncom 19. storočia hrať hlavnú úlohu železnice. Ale na svoju šancu čakal symbol modernej doby - automobil. Dosiaľ sa chodilo najmä pešo, bohatší občania jazdili na koňoch (inde poprípade na ťavách), či sa dopravovali v kočiaroch. Niekedy slúžili ako dopravné cesty i rieky. Neskôr sa začali mestá rozvíjať pozdĺž hlavných dopravných tepien a doslova prevrat v doprave spôsobila predovšetkým masová výroba a rozšírenie vlastníctva automobilov začiatkom 20. storočia.

Predtým totiž po nekvalitných cestách ,,uháňali” autá poháňane parou či elektrickými batériami. Automobil bol všeobecne vnímaný ako drahý prepych či ,,diablov vehikel” a mestá v mnohých krajinách pripravovali zákony, ktoré vozidlám zakážu pohyb v meste. Storočiu pary však už definitívne odzvonili a o slovo sa prihlásil mohutný technický pokrok spojený s elektrickou energiou. Sériovú výrobu automobilov zahájili v USA už v roku 1902 a za ,,klasické roky” automobilizmu sa označuje obdobie 1925 až 1942. Jednotkou medzi luxusnými vozidlami sú dodnes produkty automobilky Rolls-Royce (založenej už v roku 1904). Za najpredávanejší automobil všetkých čias sa považuje model Volkswagen, nazývaný ,,chrobák”, ktorého autorom je Ferdinand Porsche.

Po ropnej kríze v 70. rokoch vznikol s výrobou úspornejších vozidiel nový trend, ktorý viedol k pokusom o zostrojenie modelov na alternatívne zdroje energie. Kliatbou automobilizmu v západných krajinách je v končiacom sa 20. storočí najmä masívne dopravné preťaženie, znečistenie ovzdušia, zhoršené podmienky pre chodcov, či vysoká nehodovosť.

V mestskej doprave sa rýchlo uchytilo metro (prvá podzemná železnica bola otvorená v Londýne už v roku 1863) a električky, ktoré slávia koncom storočia svoj návrat. V preplnených mestách sa stále viac dbá napríklad i o rozvoj jazdy na bicykli.

Doslova raketový bol vývoj v leteckej doprave, a to predovšetkým po prvej svetovej vojne. Američania, bratia Wrightovci, podnikli prvý let lietadlom už v roku 1903. O šesť rokov neskôr preletel Francúz Louis Blériot prieliv La Manche a v roku 1927 uskutočnil Američan Charles Lindbergh prvý samostatný prelet Atlantického oceána. Lietadlo sa stalo masovým dopravným prostriedkom, ktoré skrátilo cestovanie z mesiacov a rokov na dni a hodiny. Koncom 60. rokov odštartovalo prvé dporavne nadzvukové lietadlo a v polovici siedmeho desaťročia bol na pravidelné linky nasadený legendárny Concorde. Najväčším lietadlom v medzinárodnej doprave je Boeing 747-400, ktorý môže prepraviť až 567 cestujúcich.

Po druhej svetovej vojne sa začali plniť i sny bádateľov o cestovaní do vesmíru, ktoré boli dlhý čas predovšetkým americko - sovietským súbojom o prvenstvo. Po štarte prvej umelej družice
(sovietský Sputnik - 1 v roku 1957) vyslali Sovieti o štyri roky neskôr do kozmu i prvého človeka (Jurij Gagarin). Ale na Mesiaci pristáli ako prví Američania (1969), ktorí postupne ovládli kozmické lety.

V roku 1981 odštartoval po prvý raz americký raketoplán (minulý rok vzlietol už ku svojej stej misii) a vlani bol na Mesiaci dokonca pochovaný prvý človek (americký astronaut Eugen Shoemaker). Spolupráca vedcov z rôznych štátov prináša plody v podobe Medzinárodnej kozmickej stanice (ISS), ktorej prvú časť na obežnú dráhu okolo Zeme vyniesli pred dvoma rokmi. Od 2. decembra má ISS dokonca stálu ľudskú posádku.