Staviteľstvo v starovekom Ríme

STAVITEĽSTVO STAROVEKÉHO RÍMA
Rimania boli vynikajúci stavitelia a inžinieri. Mnohé zo stavieb vybudovali tak dobre, že pretrvali dodnes. Rimania prevzali veľa svojich predstav o architektúre od Grékov, ale vyvinuli aj vlastne techniky. Medzi ich najvýznamnejšie objavy v stavebníctve patri betón. Umožnil im stavať veľkolepé budovy a zanechať trvale dedičstvo.
Výrobu betónu objavili Rimania v druhom storočí pred Kristom. Výroba betónu zo sopečných hornín a hrubého štrku im umožnila budovať oveľa väčšie stavby. Predtým slúžil ako hlavný stavebný materiál kameň. ktorý bol však priťažký na budovanie povestných rímskych kupol a oblúkov.
Vitruvius
Jedným z najslávnejších architektov starovekého Ríma bol Vitruvius (asi 70.rokov pred Kristom až po začiatok 1.stor.po Kr.) Napišal desaťzväzkovú príručku De Architektura (o architektúre), jedinú pracú tohto druhu ktorá sa zachovala. Prináša v nej podrobné informácie o všetkých stránkach rímskeho inžinierstva a plánovania miest vrátene stavebných techník, materiálov a výzdoby.
Rímsky stavitelia ako prví na svete použili veľké oblúky, ktoré im umožňovali stavať mosty a amfiteátre. Kupoly vytvárali tak, že kládli niekoľko oblúkov krížom jeden cez druhý. Najznámejšou kupolou je Panteón v Ríme, ktorý postavili r.27 pred Kristom ako chrám všetkým bohom. Vybudovali ho nalievaním betónu na drevenú kostru. Kupola je vysoká 43 metrov a má priemer 43 metrov. Cez otvor na vrchole kupoly vniká svetlo.
Rimania boli najväčšími staviteľmi ciest v starovekom svete. Do začiatku roku 200 vybudovali 85000 km ciest, ktoré spájali všetky kúty ríše. Používali sa hlavne na presuny vojsk.
Prvou hlavnou cestou bola Via Appia, ktorá viedla z Ríma do Capuy. Začali ju stavať roku 312 pred Kristom a jej dokončenie trvalo sto rokov. Hoci umenie Rimanov budovať cesty zaniklo spolu z ríšou, tie, ktoré vytvorili boli také kvalitne že mnohé sa zachovali dones. Niektoré sa doposiaľ používajú. Iné tvoria základ dnešných ciest a železničných tratí.
Miesto kde Via Appia vyúsťovala do Ríma, vrúbili hrobky a pomníky. V medziach posvätných hraníc mestských múrov sa totiž nesmelo pochovávať. Jednu z najslávnejších zachovaných veľkých hrobiek postavili pre rímsku šľachtičnú Cecíliu Metellu – jej otec a manžel boli zámožný patricijovia a úspešný vojvodcovia v období republiky.
Rímske cesty sledovali čo najkratšiu, najrovnejšiu a najpriamejšiu trasu. Pri ich budovaní vykopali asi m hlbokú priekopu, ktorú naplnili vrstvami piesku, hrubého štrku a cementu. Navrch položili ploché kamene. Cesty stavali mierne vyklenuté a po oboch stranách/ vyhĺbili jarky, ktorými odtekala dažďová voda.