Štátoprávne reformy Márie Terézie a Jozefa II.

Na základe Pragmatickej sankcie 1723 - nástup Márie Terézie na rakúsko-uhorský trón

1. Urbariálne reformy a zrušenie nevoľníctva:
Poľnohospodárstvo malo rozhodujúci význam v spoločenskej výrobe; snaha, aby zemepánske vykorisťovanie neznížilo produktivitu práce + neochota účasti šľachty na štátnych daniach - 1767 - urbariálny patent (vydaný Máriou Teréziou bez súhlasu stavov). Týmto zároveň dištancovala roľnícke hnutie od národnooslobodzovacích snáh stavov. Urbár upravil pomer zemepána a roľníka tak, aby odstránil prechmaty na poli vzájomných plnení a bez škodenia zemepánom zabezpečuje eráru deňové príjmy.

Úprava vzájomného plnenia:
- oprávnenia urbariálnych poddaných - po vyrovnaní podlžností a oznámení úmyslu sa môže sťahovať, deti môže vychovávať pre každé remeslo, pri riadnom plnení povinnosti sa mu nemôže odňať pôdu, svojim príjmom voľne disponuje, má nárok na drevo a spoločnú pastvu
- povinnosti poddaných - 52 resp. 104 dní roboty za každú sédriu, 1 zlatý ročne za pozemok, drevo, honec na poľovačke, desiatok, hydina, vajcia, 6 funtov plátna, jedna furmanka za štyri sesie
Urbárom zanikli posledné zvyšky občinového hospodárenia a zemepánom pripadla prebytočná pôda - remanenciálne pozemky
Jozef II. - 1785 - zrušenie nevoľníctva - zabezpečenie voľného sťahovania, uzavretia manželstva, výchovi detí, voľná dispozícia majetkom, nutnosť zákonného dôvodu pre vyhnanie z pôdy

2. Ostatné reformy:

- cirkevné reformy - 1781 - príkaz Jozefa II., že pápežská bula sa môže uverejniť len s jeho súhlasom, neskôr neuznel pápežské právo dišpenzu v manželských veciach a toto preniesol ne biskupov závislých na kráľovskej moci, zrušenie kláštorných rádov, Toleračný patent - zrovnoprávnenie nekatolíckych cirkví
- zdanenie šľachty - pokus najprv Márie, potom Jozefa - zúrivý odpor šľachty - neuskutočnili sa žiadne reformy
- školská reforma a jazyková otázka - zrušenie jezuitského rádukonfiškácia ich majetku; Ratio educationis; zmena orientácie Trnavskej univerzity z jezuitskej na prirodzenoprávnu; 1763 - založenie VŠ Banskej v Banskej Štiavnici, 1781 zavedenie povinnej výučby nemčiny na každej škole; 1784 - zavedenie nemčiny ako úradnej reči
3. ostatné reformy - pokračujúca centralizácia, položenie základov R-U dualizmu, uskutočnenie každej protistavovskej reformy narazilo na bojkot komitátnej samosprávy; zrušenie komitátnej samosprávy – rozdelenie na 10 dištriktov s právomocou aj nad slobodnými mestami, menovanie sudcov panovníkom