Štátne symboly a štandarda prezidenta

Štátne symboly a štandarda prezidenta
Vonkajším prejavom štátnosti je oznacenie štátu a jeho štátne symboly.
Ústava Slovenskej republiky v druhom oddiele prvej hlavy upravuje štátne symboly a
stanovuje, že hlavným mestom Slovenskej republiky je Bratislava.
Podla clánku 8 štátnymi symbolmi SR sú štátny znak, štátna vlajka, štátna pecat a
štátna hymna. Medzi štátne symboly patrí iste aj štandarda prezidenta republiky,
pretože prezident republiky reprezentuje ako hlava štátu jeho suverenitu vnútri aj
navonok. V nadväznosti na ústavnú úpravu v cl. 9 ods.5 (ktorý hovorí, že podrobnosti o
štátnych symboloch SR a ich používaní ustanoví zákon) Národná rada Slovenskej
republiky prijala zákon .63/1993 Z. z. o štátnych symboloch SR a ich používaní. Podla
neho štátne symboly možno vyobrazovat, a používat spôsobom ustanoveným v tomto
zákone.
Štátny znak
Štátny znak SR tvorí na cervenom ranogotickom štíte dvojitý strieborný kríž,
vztýcený na strednom vyvýšenom vršku modrého trojvršia, používaný na našom území
už za cias Cyrila a Metoda i v mestskej heradlike z 13.st a najmä v revolucných rokoch
1848-1849. Používala ho aj prvá Slovenská národná rada aj Matica slovenská, je aj na
Deklarácii slovenského národa z roku 1918.Jeho tisícrocná tradícia bola prerušená v
roku 1960, ked ho nahradil štítok s obrysmi Krivána a plamenmi symbolizujúcimi
Slovenské národné povstanie. Tento sa však nestal národným symbolom. 1.3.1990
preto Slovenská národná rada nadviazala na historické korene a tradície a obnovila
historický štátny znak Slovenskej republiky.
Driek a ramená kríža sú na koncoch rozšírené a vhlbené, vrchy sú oblé. Štátny
znak je farebný, pricom striebornú farbu možno nahradit bielou farbou. Možno ho
stvárnit z kovu, kamena, keramického alebo iného materiálu, ak jeho podoba
zodpovedá vyobrazeniu štátneho znaku. V tomto prípade môže íst o jednofarebné
stvárnenie.
Štátny znak používajú štátne orgány – Národná rada Slovenskej republiky, prezident
Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky, ministerstvá a iné ústredné orgány
štátnej správy, súdy, prokuratúra, diplomatické misie Slovenskej republiky, ozbrojené
sily. Štátny znak na svoje oznacenie používajú právnické a fyzické osoby
reprezentujúce Slovenskú republiku na oficiálnych medzinárodných podujatiach.
Štátny znak sa používa na oznacenie hraníc Slovenskej republiky, budov štátnych
orgánov, volebných miestností, insígnií predstavitelov štátnych orgánov, radov a
vyznamenaní Slovenskej republiky, bankoviek, mincí a pod.
Používa sa aj na vonkajšie oznacenie budov štátnych orgánov, orgánov územnej
samosprávy. Štátny znak sa umiestnuje v strede nad priecelím budovy, nad hlavným
vchodom alebo z celného pohladu na pravej strane hlavného vchodu.
Štátnym znakom sa oznacujú listiny, ktoré obsahujú rozhodnutie alebo uznesenie
štátneho orgánu, alebo listiny, ktorými sa úradne osvedcujú dôležité právne
skutocnosti ci oprávnenia. Štátny znak sa používa na úradných peciatkach.
Štátny znak môžu vhodným a dôstojným spôsobom používat aj jednotliví obcania
a združenia. Zakázané je také používanie, ktoré by bolo nevhodné, neprimerané, alebo
ktorým by sa prejavovala neúcta k týmto symbolom Slovenskej republiky.
Štátna vlajka
Štátnym symbolom, s ktorým sa pomerne casto stretávame, je štátna vlajka.
Štátna vlajka Slovenskej republiky sa skladá z troch rovnako širokých pozdlžnych
pruhov – bieleho, modrého a cerveného, ktoré sú usporiadané pod sebou. Na prednej
polovici listu štátnej vlajky je umiestnený štátny znak. Tento znak je rovnako vzdialený
od horného, predného a spodného okraja štátnej vlajky a jeho výška sa rovná polovici
výšky štátnej vlajky. Pomer strán vlajky je 2 : 3. Na štátnej vlajke sa neumiestnujú
nijaké ozdoby, nápisy, vyobrazenia, stuhy a pod.
Pri štátnom smútku sa spúšta na pol žrde. Štátna vlajka sa používa pri
slávnostných príležitostiach ako sú štátne sviatky, významné dni a pod. Jej dlžka však
nesmie presahovat trojnásobok jej šírky. Výzvu na použitie štátnej vlajky vydáva
Ministerstvo vnútra SR, ak ide o oficiálnu príležitost miestneho významu. Pravidlá
používania štátnej vlajky v konkurencii s inými vlajkami zodpovedajú medzinárodným
zvyklostiam.
Štátna zástava
Štátna vlajka sa môže používat aj vo forme štátnej zástavy. Štátna zástava je
odvodená od štátnej vlajky. Je vždy pevne spojená so žrdou alebo priecnym rahnom.
Štátna zástava sa od štátnej vlajky môže líšit rozmermi (môže byt predlžená), použitím
vo forme koruhvy alebo vo zvislej polohe.
Štátna vlajka sa vztycuje na vlajkovom stožiari.
Pravidlá používania aj štátnej zástavy v konkurencii s inými zástavami
zodpovedajú tiež medzinárodným zvyklostiam.
Štátna pecat
Štátna pecat SR má okrúhly tvar, v strede je vyobrazený štátny znak, okolo
ktorého je do kruhu umiestnený nápis Slovenská republika. Priemer štátnej pecate je
45 mm. V dolnej casti pecate je lipový lístok. Štátna pecat sa používa na originál listiny
ústavy a ústavných zákonov SR, medzinárodných zmlúv a pod.
Listiny, pecate a úradné peciatky so štátnym znakom sa používajú vtedy, ak listina
obsahuje uznesenia alebo rozhodnutie štátnych orgánov alebo ak ide o listinu, ktorou
sa osvedcujú dôležité skutocnosti alebo oprávnenia. Oficiálne vyobrazenie štátnej
pecate je uvedené v prílohe zákona o štátnych symboloch a ich používaní. Pecatidlo
uschováva prezident Slovenskej republiky.
Štátna hymna
Štátnou hymnou sú prvé dve slohy Janka Matúšku Nad Tatrou sa blýska. Vznikla
v roku 1844 pri odchode študentov Ludovíta Štúra z Prešporského lýcea do Levoce na
protest proti perzekúcii Ludovíta Štúra. Piesen znárodnela v rokoch 1848 – 1849 pod
názvom Dobrovolnícka.
Ústavnoprávna úprava štátnych symbolov vrátane pravidiel ich používania
zodpovedá medzinárodným zvyklostiam. Chceme však podciarknut, že štátnym
symbolom Slovanskej republiky by sme mali vzdávat úctu a chápat ich ako prejav
suverenity a samostatnosti Slovenskej republiky. Takisto ich použitie by malo byt
dôstojné a malo by zodpovedat ich významu a úlohe v živote SR.
Štandarda prezidenta republiky
Na záver ešte niekolko viet o symbole, ktorý má osobitné postavenie. Je ním
štandarda prezidenta republiky. Štandarda prezidenta SR je symbolom funkcie
prezidenta, nie je symbolom štátu. Významným spôsobom je tesne spojená so
symbolmi štátu, a preto ju priclenujeme k skupine štátnych symbolov.
Má podobu cerveného štvorca, z ktorého spodného okraja vyrastá modré
trojvršie s bielym dvojitým krížom v proporciách štátneho znaku SR.
Bielo-modro-cervený lem vychádza bielou farbou z horného rohu štandardy od žrde.
Kresba znamenia je lemovaná striebornou linkou, ktorá okrem toho lemuje celú
štandardu. Používa sa na oznacenie trvalého alebo docasného sídla prezidenta. Možno
ju použit aj pri plnení povinností vyplývajúcich z funkcií prezidenta.
Vyobrazenie a používanie štandardy prezidenta republiky upravuje zákon NR
SR c.51/1993 Zb.z. o štandarde prezidenta Slovenskej republiky.
K problematike štátnych symbolov patrí i úprava postavenia hlavného mesta
Slovenskej republiky. Podla cl.10 Ústavy SR je hlavným mestom SR Bratislava. Hlavné
mesto je charakterizované ako pravidelné sídlo najvyšších orgánov republýiky.
Postavenie Bratislavy ako hlavného mesta SR je podrobne upravené zákonom SNR
c.377/1990 Zb. v znení zákona SNR c.523/1990 Zb. Tento zákon upravuje aj symboly
hlavného mesta(erb, zástavu, pecat).