Štátne právo-otázky a odpovede

I . ŠTÁTNE PRÁVO
Pojem štátne právo ( ŠP )
Platné právne normy štátu rozdeľujeme na normy verejného a súkromného práva. Základy pre toto delenie položilo rímske právo, čo sa prenieslo aj do SR

ŠP upravuje štátnu moc vnútri štátu, jej fungovanie a organizáciu na určitých princípoch, ako aj základné črty vzťahu štátnej moci a občanov. ŠP patrí medzi rozhodujúce a najvýznamnejšie, pretože má určujúci význam pre organizáciu a fungovanie štátu a stanovuje aj základné východiská vzťahu občana a štátnej moci.

Štátnoprávne vzťahy a ich zloženie z troch zložiek

Subjekty štátneho práva – štát a štátne orgány, ďalej ľud ako nositeľ všetkej moci v štáte, politické strany a hnutia, združenie, samosprávne orgány, obce a napokon občania. Do štátoprávnych vzťahov občan vstupuje najmä v súvislosti s voľbami ( ako volič, kandidát na poslanca, v súvislosti so štátnym občianstvom – udelenie; prepustenie ).

Objekt štátnoprávnych vzťahov – je podstata k čomu smerujú práva a povinnosti subjektov ŠP.

Napr.: - vzťah medzi NR SR a vládou ( vláda je zodpovedná NR SR; vyslovenie nedôvery vláde NR SR; možnosť odvolať prezidenta SR ľudovým hlasovaním; vyhlásenie referenda žiadosť 350.000 občanov ...

Obsah štátnoprávnych vzťahov – tvoria práva a povinnosti subjektov týchto vzťahov.

Napr.: iba štát môže byť vlastníkom nerastného bohatstva, podzemných vôd, prírodných liečivých zdrojov, vodných tokov ...; právom NR SR je vyslovenie nedôvery vláde SR; povinnosť prezidenta je vládu odvolať; návrhy zákonov môžu podať len výbory NR SR, poslanci a vláda SR ...

Pramene štátneho práva
základným prameňom ŠP je ústava a ústavné zákony.

ústava – najvyššia právna sila; je rozhodujúcim prameňom ŠP
ústavné zákony
zákony, ale len tie, ktoré upravujú predmet ŠP
nariadenia vlády SR
rozhodnutia prezidenta SR – ktoré sa dotýkajú predmetu ŠP

všeobecne záväzné právne predpisy ministerstiev a iných ústredných orgánov štátnej správy, ale len vtedy ak upravujú predmet ŠP

všeobecne záväzné nariadenia obecných ( mestských ) zastupiteľstiev, ale len vtedy ak upravujú predmet ŠP

rozhodnutia ( nálezy, rozsudky, uznesenia ) Ústavného súdu SR o kompetenčných sporoch medzi ústrednými orgánmi štátnej správy, miestnymi orgánmi štátnej správa a územnej samosprávy – keď boli porušené základné práva a slobody občanov

uznesenia ÚS SR – podávanie výkladu ústavných zákonov, ak je vec sporná; konanie vo veciach volebných; sťažnosti proti výsledku referenda

- medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách

prameňom ŠP v materiálnom slova zmysle sa rozumejú materiálne podmienky života spoločnosti, ktoré ovplyvňujú pôsobenie právnych predpisov a ich efektívnosť, napr. politická kultúra

FORMA ŠTÁTU
Pojem forma štátu
je to organizácia obsahu činnosti štátu, teda spôsob organizácie obsahu; spôsob organizácie štátnej moci a režim jej fungovania.

Forma štátu sa z hľadiska inštitucionalizácie štátnej moci a metód jej uskutočňovania skladá z:
a) formy vlády – vyjadruje štruktúra najvyšších orgánov štátu, spôsob ich kreácie a vzájomné vzťahy medzi nimi – republikánska, monarchistická.

b) štátneho ( národnoštátne ) zriadenia – vyjadruje deľbu moci podľa organizácie územia

c) politického ( štátneho ) režimu – vyjadruje mechanizmus fungovania štátnej moci; ovládania spoločnosti; miesto jednotlivca v spoločnosti z hľadiska občianskeho a ľudského = dosiahnutý stupeň demokracie v štáte

Klasifikácia formy štátu podľa Aristotela – členenie :
monarchia – panstvo jednej osoby k všeobecnému prospechu
aristokracia – panstvo viacerých vynikajúcich osôb
demokratia ( politea ) – panstvo ľudu v záujme všeobecného blaha

Opakom dobrých foriem štátu podľa Aristotela sú:
tyrania – panstvo jednej osoby na vlastný prospech
oligarchia – panstvo viacerých ľudí na svoj prospech
ochlokratia – panstvo masy, zberby

Forma vlády
najvyšší orgán zákonodarnej moci – parlament
najvyšší orgán vládnej a výkonnej moci – hlava štátu, vláda
najvyšší orgán sudcovskej moci – ústavný súd

Podľa hlavy štátu rozlišujeme 2 základné formy vlády – republikánsku a monarchistickú:
republikánska
na čele je volený prezident, resp. kolegiátna hlava štátu

K základným znakom republikánskej formy vlády patrí: voliteľnosť hlavy štátu občanmi alebo parlamentom; časovo ohraničené funkčné obdobie stanovené ústavou; deľba moci (vzťah moci medzi parlamentom a vládou); rovnosť občanov

monarchistická
na čele je monarcha; voči obyvateľstvu má privilegované postavenie. Funkciu nadobúda na princípe rodu. Vo funkcii spravidla doživotne, nie je zodpovedný za výkon funkcie; je nositeľom suverenity.

Rozoznávame :
a) absolutistickú monarchiu – monarcha je absolútne suverénnym – sústreďuje sa v jeho rukách zákonodárna, výkonná ako aj súdna moc. Jeho moc je nedeliteľná a stojí na právnym poriadkom.

b) konštitučnú (parlamentnú) monarchiu – obmedzenie moci panovníka ústavou; moc je rozdelená medzi viaceré subjekty (najmä moc zákonodárna, ktorá je delená medzi panovníka a parlament).

SR – parlamentná forma vlády, resp. parlamentná republika

Ústava SR zakotvuje, že najvyšším orgánom ústavodarnej a zákonodarnej moci je NR SR, hlavou štátu je prezident SR; najvyšším orgánom moci výkonnej v SR je vláda SR; sústavu najvyšších orgánov sudcovskej moci ako aj orgán kontroly ústavnosti - Najvyšší súd SR a Ústavný súd SR.

Nakoľko na čele štátu stojí prezident SR – Slovenská republika je štátom s republikánskou formou vlády.

Z hľadiska vzájomných vzťahov medzi najvyššími štátnymi orgánmi je SR parlamentnou republikou, resp. štátom s parlamentnou formou vlády.

Vláda SR
je politicky zodpovedná parlamentu; po vymenovaní prezidentom (do 30 dní) je povinná predstúpiť pred parlament so svojim programom a požiadať o vyslovenie dôvery

Hlava štátu (prezident)
predstavuje navonok suverenitu SR, je vrchným veliteľom ozbrojených síl; je dotovaný kompetenciami k vzťahu k NR SR, k vláde, vo vzťahu k súdnictvu.

NR SR (parlament)
kľúčové postavenie sa prejavuje v práve prijímať Ústavu SR a zákony; vyslovovať vláde dôveru (nedôveru); rozhodovanie o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky.

Ústavný súd SR
nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti; kontrola ústavnosti a dodržiavania základných práv a slobôd.

Súdnictvo SR
nezávislé, nestranné súdy. Sústavu súdnych orgánov tvoria Najvyšší súd SR a ostatné súdy.


Štátne zriadenie, resp. národnoštátne zriadenie, územnoorganizačná štruktúra štátu je základnou zložkou formy štátu, ktoré akceptuje aj možnosti štátoprávneho usporiadania a nielen iba administratívno-teritoriálne členenie. Štátne zriadenie vyjadruje deľbu moci podľa organizácie územia. Štátne zriadenie môžeme chápať ako komplex, ktoré určujú vnútornú štruktúru a organizáciu štátu, organizáciu jeho územia, vzťahy medzi štátom ako celkom a jeho súčasťami a vzťahy so spôsobom realizácie práva národa na sebaurčenie.

Z hľadiska systému vzťahov rozoznávame:

Unitárny ( jednotný ) štát
štát tohto typu sa nedelí na časti; existuje jeden právny poriadok, na ktorého vrchole stojí ústava ako základný zákon štátu najvyššej právnej sily; je jeden systém štátnych symbolov; jediné štátne obči