Štátne orgány NRSR
Štátne orgány
Ak chceme hovoriť o štáte, je nutné taktiež hovoriť o štátnej moci. Tá je špecifickým znakom štátu a na jej vykonávanie sú nutné konkrétne mocenské inštitúcie.
A.Gellner hovorí: „Štát existuje tam, kde sa inštitúcie špecializované na vynucovanie poriadku oddelili od ostatného spoločenského života.“ V spojitosti s týmto tvrdením možno hovoriť, že štát vykonáva mocenský monopol a uskutočňuje svoje funkcie prostredníctvom zvláštneho aparátu nazývaného štátny mechanizmus.
Tento štátny mechanizmus je tvorený zložkami: štátne orgány a ostatné zložky štátneho mechanizmu.
Štátne orgány sú základnou a rozhodujúcou zložkou štátneho mechanizmu, sú taktiež vybavené právomocou (t.j. spôsobilosťou vydávať či už normatívne alebo individuálne právne akty) , pôsobnosťou (t.j. kompetencia na výkon právomoci v objektívnym právom určenom priestore spoločenských vzťahov) a štátnou mocou.
Štátna moc, resp. śtátnomocenský charakter je vlastnosť štátneho orgánu, ktorej je markantne vidieť jeho odlišnosť od ostatných zložiek štátneho mechanizmu.
Štátne orgány možno členiť z viacerých hľadísk, napr. vzhľadom k suverenite štátu, územnej pôsobnosti, subordinácie...
Jedným z klasifikačných kritérií je aj členenie štátnych orgánov podľa druhu ich právomocí
Ústavodarné a zákonodarné – pr. parlament ( Národná rada Slovenskej republiky
NR SR)
Výkonné – pr. vláda =exekutíva (Vláda SR) a hlava štátu (Prezident SR)
Súdne – pr. súdy jednotlivých inštancií (Okresný súd, Krajský súd...)
Kontrolné a dozorné – pr. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ), Obchodná Inšpekcia SR...
NR SR
Slovenská republika je tzv. parlamentný model štátu (názov podľa amerického štátovedcu M. S. Shugarta). Z tohto tvrdenia kauzálne vyplýva, že parlament ma najdôležitejšiu funkciu v štáte, ako mocenskoprávnej inštitúcií, a hlavne prostredníctvom neho sa realizuje zákonodarná (ústavodarná) moc.
Jedine NR SR je oprávnená právnym poriadkom prijímať ústavu a ústavné zákony. Má ako jediná inštitúcia (pokiaľ NR SR nesplnomocnila na normotvorbu iné orgány), ktorá ma právomoc prijímať zákony. NR SR je stálym štátnym orgánom. Parlament je jednou z foriem zastupiteľskej demokracie (nepriamej demokracie)
Do ďalšej pôsobnosti parlamentu patrí: rozhodovať o návrhu referenda, vyslovovať súhlas (nesúhlas) s medzinárodnými zmluvami, zriaďovať ministerstvá, vypovedať vojnu, vyslovovať súhlas s programovým vyhlásením vlády, odvolávať jej členov... .
Hlavným štatutárom NR SR je jej predseda (P. Hrušovský), ktorého menuje prezident a volí NR SR. Ten predsedá zasadnutiam parlamentu a takisto je kontrasignatátrom prijímaných právnych noriem, vyhlasuje voľby do NR SR, zvoláva schôdze NR SR a môže vykonávať aj iné ďalšie úlohy, ak je na to splnomocnený zákonom. V prípade neprítomnosti predsedu parlamentu zasadanie vedu podpredsedovia.
NR SR pozostáva zo 150 poslancov. Títo sú volení v slobodných, rovných, demokratických, priamych a tajných voľbách na 4- ročné funkčné obdobie. Ujímajú sa funkcie zložením slávnostného sľubu pred plénom. Ak by došlo k odopreniu sľubu alebo zloženiu sľubu s výhradou, mandát poslanca NR SR týmto zaniká.
Mandát zaniká i v prípadoch: smrť, uplynutie volebného obdobia, vzdanie sa, stratou aktívneho volebného práva (t.j. voliteľnosti) , vznikom inkontability a dňom nadobudnutia platnosti rozsudku nepodmienečne.
Mandát poslanca NR SR je reprezentatívnym mandátom, teda poslanec ho vykonáva podľa vlastného presvedčenia a svedomia, nie je viazaný príkazmi.
Na uznášenie-schopnosť a na platné uznesenie NR SR je potrebná nadpolovičná (relatívna) väčšina. Na prijatie medzinárodnej zmluvy s ústavnou pôsobnosťou (teda o vstupe do medzinárodných štruktúr) a na prijatie ústavy či ústavného zákona je potrebná trojpätinová (kvalifikovaná) väčšina.
Ďalšie právomoci a kompetencie NR SR sú uvedené v Ústave SR pod hlavou č.5 – Zákonodarná moc, prvý oddiel.
VLÁDA SR
Keďže je Slovenská republika parlamentnou republikou je vláda podriadená parlamentu. To znamená že je mu priamo zodpovedná. Vláda je vrcholným orgánom exekutívy. Skladá sa z predsedu vlády (premiéra – M. Ddzurinda), podpredsedov a ministrov. Člen vlády sa ujíma svojej funkcie zložením sľubu. Tento člen je schvaľovaný NR SR na návrh premiéra a vymenúvací dekrét prijíma od prezidenta, ktorému aj sľub skladá.
Do pôsobnosti vlády spadá
Rozhodovať o návrhoch zákonov, nariadeniach vlády, programe, vnútroštátnych ale aj mimoštátnych záležitostiach, vymenúvaní či odvolávaní štátnych funkcionárov, môže takisto vydávať vládne nariadenie (tie podpisuje predseda vlády a sú vydávane v zákonom stanovenej forme)... . Vláda je schopná uznášať sa ak je prítomná nadpolovíčná väčšina jej členov a na prijatie uznesenia je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých členov vlády.
Vláda môže podať demisiu ako celok, vtedy tak urobí jej predseda alebo môže byť podaná demisia každým jednotlivým členom vlády, ak tak samozrejme urobí predseda vlády, následne padá celá vláda.
Vláda môže byť odvolaná ak jej NR SR vysloví nedôveru alebo ak vláda spoji hlasovanie o prijatí zákona s hlasovaním o vyslovenie nedôvery. Na vyslovenie (ne)dôvery je nutné platné uznesenie parlamentu. Vyslovenie dôvery je z hľadiska právneho poriadku tzv. indiferentný akt, t.j. právo s ním nespája žiadne právne účinky.
Ďalšie právomoci a kompetencie VLÁDY SR sú uvedené v Ústave SR pod hlavou č.6 – Výkonná moc, druhý oddiel.
PREZIDENT SR
Prezident reprezentuje Slovenskú republiku navonok i dovnútra, je hlavou štátu. Vykonáva svoju funkciu podľa vlastnej vôle a presvedčenia a nie je viazaný príkazmi.
Prezident je volený priamymi, tajnými, rovnými voľbami na obdobie 5 rokov. Keďže je volený občanmi nezodpovedá sa parlamentu a ten ho nemôže odvolať. Ujíma sa funkcie zložením sľubu do rúk predsedu Ústavného súdu na poludnie v deň ukončenia funkčného obdobia predchádzajúceho prezidenta. Prezidentom sa môže stať osoba, ktorá v deň konania volieb je voliteľná do NR SR za poslanca a dosiahla vek 40 rokov. Tá istá osoba môže byť zvolená do funkcie prezidenta najviac v 2 po sebe nasledujúcich volebných obdobich.
Prezident je kontrasignatárom medzinárodných zmlúv, ústavy, ústavných zákonov a zákonov. Môže podávať návrh na preskúmanie ústavnosti danej právnej normy na Ústavný súd SR. Ďalšie právomoci: je najvyšším veliteľom ozbrojených síl, vymenúva členov diplomatických misií, zvoláva ustanovujúcu schôdzu NR SR, vyhlasuje referendum, vypovedá vojnu, vymenúva členov súdnej rady, sudcov súdov a sudcov Ústavného súdu... .
Mandát prezidenta zaniká smrťou alebo uplynutím funkčného obdobia, Môže však zaniknúť Ľudovým hlasovaním iniciovaným NR SR. Ak prezident nie je odvolaný v tomto hlasovaní, teda nehlasuje za jeho odvolanie nadpolovičná väčšina všetkých oprávnených voličov, prezidentovi, dňom vyhlásenia výsledkov Ľudového hlasovania, začína plynúť nové volebné obdobie
Ďalšie právomoci a kompetencie PREZIDENTA SR sú uvedené v Ústave SR pod hlavou č.6 – Výkonná moc, prvý oddiel.
SÚDY SR
Táto sústava štátnych orgánov vydáva individuálne právne normy, posudzuje zákonnosť normatívnych právnych aktov alebo rozhoduje o ústavnosti (t.j. o súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami uznanými ako súčasť právneho poriadku SR)
Ústavný súd SR
Rozhoduje ústavnosti normatívnych právnych aktov, nie o ústavnosti návrhov takýchto aktov (to ma na starosti ústavnoprávny výbor NR SR). Takisto prijíma sťažnosti tak fyzických ako aj právnických osôb, ktoré sa týkajú porušenia ustanovení obsiahnutých v Ústave SR. Rozhoduje o tom, či predmet referenda je v súlade s ústavou.
Ak Ústavný súd obdrží návrh na preskúmanie môže pozastaviť účinnosť danej právnej normy ešte pred nálezom o opodstatnenosti či neopodstatnenosti podaného návrhu.
Ak Ústavný súd rozhodne, že právna norma je v rozpore s článkami ústavy, pozastaví účinnosť danej právnej normy na 6 mesiacov, táto doba je určená na nápravu protiústavnosti. Ak ani po pol roku nedôjde ku náprave, zruší platnosť danej právnej normy.
Čo sa týka podania fyzických a právnických osôb Ústavný súd môže rozhodnúť o vyplatení peňažnej satisfakcie, nútenom konaní alebo o zrušení rozhodnutia, ktoré spôsobilo nesúlad s ústavou. Podobná procedúra prebieha aj sťažnostiach orgánov územnej miestnej správy.
Ústavný súd sa skladá z 13 sudcov, tých vymenováva prezident na 12 ročné funkčné obdobie na návrh NR SR. NR SR pritom navrhuje dvojnásobný počet kandidátov koľko má byť prezidentom vymenovaných. Za sudcu ústavného súdu môže byť vymenovaný občan SR, ktorý je voliteľný do NR SR, dosiahol vek 40 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie a najmenej 15 rokov činnú právnickú prax. Tá istá osoba nemôže byť opakovane vymenovaná do tejto funkcie. Sudca ústavného súdu skladá sľub do rúk prezidenta. Na sudcov ústavného súdu sa vzťahuje imunita tak ako na poslancov NR SR. Výkon povolania sudcu ústavného súdu je nezlučiteľná s funkciou v inom orgáne verejnej moci, s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou... .
Ústavný súd dáva súhlas na trestné stíhanie alebo vzatia do väzby sudcu ústavného súdu, člena súdnej rady, sudcu alebo generálneho prokurátora.
Ďalšie právomoci a kompetencie Ústavného súdu sú uvedené v Ústave SR pod hlavou č.7 – Súdna moc, prvý oddiel.
Súdy SR
Vykonávajú súdnictvo nezávisle a nestranne a na rôznych stupňoch.
Jednotlivé inštancie súdov: Okresný, Krajský a Najvyšší súd. (pre príslušníkov ozbrojených zborov: Vyšší a Nižší obvodný súd)
Súdy rozhodujú o individuálnych právnych normách v senátoch alebo ako samosudca.
Sudcov vymenúva a odvoláva prezidenta, do ktorého rúk aj skladá sľub, na návrh Súdnej rady.
Ďalšie právomoci a kompetencie Súdov sú uvedené v Ústave SR pod hlavou č.7 – Súdna moc, druhý oddiel.