štatna moc

Štátna moc-zvrchovaný mechanizmus, kt. spravuje vývoj na určitom území.
A:Deľba štátnej moci-cieľom je zefektívniť jej činnosť.horizontálna deľba št. moci-úlohou je presne definovať kompetencie, zaručiť efektívny výkon štátu a vzájomnú kontrolu.Podstatou je rozdelenie centra moci štátu na tri zložky: zákonodárna (legislatívna)-cieľom je určiť normy správania všetkého na území štátu,má právo kontrolovať a odvolavať exekutívu a ustanovovať súdnu moc.Najvyšší článok-parlament-dvojkomorový palament,150 poslancov,4 roky,vznika voľbami,prijíma ústavu,schvaľuje štátny rozpočet,posudzuje činnosť vlády,menuje sudcov
Výkonná moc(vláda)
Úohou je realizovať rozhodnutia parlamentu.Ochranovať ústavnosť režimu, vytvárať na to vhodné medzinár.prostredie,vzniká voľbami alebo ako výsledok samostatných volieb šéfa exekutívy,býva zložený z odborníkov v príslušnom odbore.
Súdna(zákonodárna)moc
Úlohou je kontrolovať legislaíivu a exekutívu, vykladať zákony vrátane ústavy, najdôlež.časťou je najvyšší súd(ústavný súd)-polsaním je posudzovať zákony,rozhodnutia vlády z hľadiska ústavnosti.
Súdnictvo vzniká a pôsobí nezávisle od výsledkov volieb.Vertikálna deľba št.moci- podstatou je určiť kompetencie štátnych orgánov vo vertikálnej štruktúre-kto je komu podriadený,nadriadený. Centralizovaný štát-rozhodovanie právomoci majú centrálne štátne orgány,všetky aspekty života prerokúva parlament.
Vláda vytvára politiku pre všetky regióny a územné celky,politika miestnych orgánov je iba rozpracovaním centrálneho programu,ide o vzťah št. moci k odborovým a podnikateľským organizáciam.napr.Francúzsko.
Princíp federalizmu-prejavuje sa 2 spôsobmi
Rozdelením štátu na členske jednotky a zásadným obmedzením central. moci.federácia-rozdelenie štátu na členské jednotky, kt. majú vlastnú št. moc, pričom rešpektuje spoločnú ústavu na na Základom federácie je štátny kosenzus-všetky oblasti sa dohodnu že potrebujú spoločne centrum št. moci, z kt. budú mať všetky bez rozdielu úžitok.Pricíp federalizácie- centrum prenáša svoje rozhodovacie právomoci na regionálnu až miestnu úroveň.zálkadom je myšlienka občana.Rozhodovacie právomoci prenáša do obcí,obce majú pravo riešiť základné otázky v oblastiach, kt. sa dotýkajú života občana.Konfederácia-zväzok suverénnych štátov,vzniká deklaráciou o súžití a vytvorením spoločných orgánov št. moci.Legislatívne,exekutívne a suden právomoci majú štáty, centrum ma iba tie, na kt sa št. dohodnu.napr. Švajčiarsko.B:
Formy štatu
1.podľa vertik. delenia moci 2.podľa hlavy štátu a jej vplyvu 3. podľa stupňa vplyvu občanov na politický život. 1.- unitárny štát, federácia, konfederácia 2.- Konštitučná monarchia- oficiálna hlava štátu je monarcha,reprezent. Štát,poveruje politika zostavením vlády po voľbách. Dedičná monarchia- má právo formovať vládu, štát v jej cele, určovať termíny volieb a tvoriť politiku štátu. Republika-prezident je volený-priamo občanmi,volitelmi-USA, parlamentom.exist. silný,slabý prezident podľa postavenia vymedzovaného ústavou-či je len symbol štátu alebo aj ovplyvňuje politiku. 3. stupeň vplyvu občanov na polit. život určuje mieru demokracie v štáte.Pluralitný štát- polit. strany a občiankse združenia sa usilujú demokrat. Súperením získat podiel na priamej tvorbe polit. moci. Napr.: to, že si občania vo voľbách vyberu určitu náboženskú stranu, ju neoprávňuje zavádzať svoje naboženstvo ako štátne.Totalitný štát- je založený na výnimočnom postavení určitej skupiny politikov, nepripúšťa demokratické súperenie o moc,ideologicky sa stotožňuje s vládnucou politickou stranou, politikov vyberá vládnuca strana
Formy vlády
Paralmentná-prevaha zákonodárnej moci nad výkonnou, parlament určuje konkrétne zloženie vlády a jej politiku. Kabinetná-vzniká keď dominantné postavenie medzi troma zložkami moci má vláda,členov vlády vyberá premier,hlavný predstaviteľ štátu šéf exekutívy,umožňuje stabilnejšiu politiku Prezidentská-výnimočné postavenie prezidenta v politickom živote krajiny.Výhodou je jasný osobná politická zodpovednosť. D: Legitímnosť štátnej moci-legitímnosť- má dve stránky: Právna- právne zdôvodnenie sa zakladá na ústave.Morálna-morálne zdôvodnenie závisí od politických predstáv strán,dôležité je najmä z historického hľadiska. Zrušenie starého a vznik nového