Staroveky Rim

Prírodné podmienky - Apeninský polostrov, stredom sa tiahnu Apeniny a na severe
Alpy, málo členité pobrežie, prímorské mierne podnebie (chladnejšie ako v Gréc-
ku), poľnohospodársky char. krajiny, zamestnanie obyvateľstva - roľníctvo, pasti-
erstvo a remeslá
Osídľovanie Itálie:
Italikovia - (koniec 2.tis. pnl) stredná Itália, pastieri a poľnoh., hoci prichádzali do sty-
ku s vyspelými kultúrami sami boli na nízkej úrovni. Viac kmeňov: Latinovia, Umb-
rovia, Samnitovia, Sabrinovia ...
Etruskovia - SZ Itálie, neznámeho pôvodu, ale nie Indoeurópania, venovali sa poľno-
hospodárstvu (zavlažovacie a odvodňovacie kanály), obchodu aj pirátstvu (rozvoj
moreplavby), prevzali písmo od Grékov, ale jazyk neroylúštený,budovali stavby z
kameňa a teháls oblúlmi a klenbami, budovali kanalizáciu a vodovody, hrobky
zdobené freskami, ktoré si zachovali farebnosť (badateľný vplyv krétskej a gréckej
kultúry). Najväčší rozmach v 7. - 6. st. pnl neskôr úpadok.
Gáli = Kelti - (5.st. pnl) z oblastí Dunaja osídlili rieku Pád
Gréci - (8.st. pnl - 2.gr. kolonizácia) obsadili Južné obl. Itálie, kde založili mestá Syra-
krúzy, Crotón, Neapol, Tarent ...
Feničania - v 9.st. založili obec Kartágo, ktoré sa stalo bohatou obchodnou veľmocou
a zakladalo osady na Sicílii a Korzike
+ Venéti - S a Ilýri - JV
Založanie Ríma - podľa legendy bratia Rómus a Rémus roku 753 pnl zjednotili pas-
tierske osady na siedmych pahorkoch. (Rómus prvý kráľ). Od 7.st. pnl tu vládli et-
ruskí králi
Periodizácia rímskych dejín:
? Rímske kráľovstvo
? Rímska republika
? Rímske cisárstvo
? Zánik antického Ríma

Rímske kráľovstvo (8.st. - 510 pnl)
Prebieha tu rozklad rodovej spoločnosti - rody sa spájajú do celkov (10 rodov sa
združuje do kúrií, 10 kúrií sa spája do tribuu). Najstarší príslušníci rodov sa zúčast-
ňujú na rodovom zhromaždení a tvoria tak poradný zbor kráľa - senát. Patriciovia
sa zmocňujú pôdy a plebejci sú bez politických práv, narastá majetková nerovnosť.
Servius Tullius - svojou ústavou rozdelil obyvateľstvo do piatich skupín podľa bohat-
stva. Podľa toho, ktorá skupina vyzbrojila najviac centúrii (- vojenských jednotiek),
toľko hlasov mali v centuriálnom sneme - najviac hlasov mali bohatí.
Spoločenské vrstvy:
Patriciát: príslušníci najstarších rodov
Plebejci: remeselníci obchodníci a drobní roľníci, prisťahovali sa do Ríma a dostali
právo za Rím bojovať. Nemali politické práva.
Proletári: nemajetní bezzemkovia, spolu majú jeden hlas.
Patriarchálni otroci: len malý počet.
Vzťah klienta a patróna: chudobný sa dal pod ochranu bohatého jednotlivca
Zánik kráľovstva (r. 510 pnl) - posledný kráľ Tarqius Superbus (=pyšný) bol vyhnaný
a už nedovolili, aby bolo znovu nastolené kráľovstvo.
Rímska patricijská republika (6.st.- 3.st. pnl) Republika - res publica - vec verejná.
Úrady mohli zastávať len patriciovia, a preto je charakteristická bojom plebejcov
za politické práva.
Správa republiky - Na čele stáli dvaja konzuli volení na 1 rok z radu patriciov, striedali
sa po mesiaci, mali právo rozhodovať v správnych a vojenských veciach. Ich po-
radným orgánom bol senát (300 senátorov) zložený z bývalých úradníkov. V čase
vojenského nebezpečenstva menovali Diktátora s neobmedzenou právomocou na
pol roka.
Nižší úradníci: Prestori (súdnictvo), Questori (štátna pokladnica), Cenzori (dane)
Boj plebejcov za zrovnoprávnenie (6.st. - 3.st. pnl)
Hlavným rozporom ranej rímskej republiky. Príčiny bojov: Plebejci nemali politické
práva, ale museli plniť svoje vojenské povinnosti - tvorili jadro rímskej armády - ale
uvedomili si svoju dôležitosť v súvislosti s bojom o ovládnutie Itálie a začali boj o
politické práva.
Etapy bojov: Secesia (494. pnl) - hromadný odchod plebejcov z Ríma na Svätú horu,
čím si vynútili právo voliť tribúna ľudu, ktorý bol osobne nedotknuteľný a mal právo
veta, čiže zákaz, alebo zrušenie rozhodnutia patricijského úradníka nevýhodného
pre plebejcov.
Zákony dvanástich tabúľ (450 pnl) - Spísanie zvykových práv, ktoré vlastne nič
neprinieslo, len zamedzilo voľné vykladanie týchto práv.
Neskôr dosiahli právo dosadzovať 1 plebejca za konzula.
Prístup do všetkých úradov (3.st. pnl) toto právo získali postupne, ale keďže
úrady neboli platené, mohli ich zastávať len bohatí plebejci. Bohatí plebejci a pa-
tricijovia tak utvorili novú vládnucu vrstvu nobilitu .
Boj o ovládnutie Itálie - boli obranné, neskôr dobyvačné vojny o pôdu a Rím sa po-
stavil na čelo boja Italikov s Etruskami, tých porazili okolo r. 400 pnl. Zo severu
postupovali Gáli (Kelti) a dostali sa až do Ríma (387 pnl), mesto obsadili,
spustošili a vypálili. Za vysoké výkupné mesto opustili. Posledné sa bránili grécke
mestá - Tarent si na pomoc privolal gréckeho kráľa Pyrrhu („Pyrrhovo víťazstvo").
R. 270 pnl bola už pod nadvládou Ríma celá Itália (okrem podalpskej Gálie)
Charakter rímskej spoločnosti a štátu - Rimania vytvorili federatívny zväzok Spo-
jencov - tak nazíval Rím podmanené kmene a vo zväzku mal Rím nadradené po-
stavenie. Riadil sa heslom: "Rozdeľuj a panuj". Uzatváral nerovnaké spojenecké
zmluvy (rôzna výška daní atď) - rôzne záujmy kmeňov zaručovali, že sa nespoja
proti Rímu (ďalej mali povinnosť postaviť pomocné vojenské zbory - narastal počet
rímskych légii). Rímsky štát mal poľnohospodársky charakter. Životný štýl : vojen-
ský a vidiecky, šírenie helenistickej vzdelanosti.
Expanzia Ríma do Stredomoria
Boj Ríma s Kartágom - Púnske vojny (264 - 146 pnl)
Kartágo - obchodná veľmoc, ktorá sa snažila získať vplyv v západnom Stredomorí.
Sicília - obyvatelia: Feničania a Gréci. Hospodársky význam:úrodný a bohatý ostrov.
Strategický význam: rozdeľuje Stredozemné more na záp. a východnú časť.
Prvá púnska vojna - odohrala sa na Sicilií, kam senát poslal rímske vojsko a to bola
pre Kartágho zámienka na vojnu. Na súši mali prevahu Rimania, ale na mori Kar-
táginci. Rimania zmenili tradičnú taktiku námorného boja - pomocou padacích
mostíkov a hákov sa sústredili na zápas muža proti mužovi. Kartágo bolo r. 241
pnl porazené a muselo zaplatiť Rímu vysokú vojenskú náhradu. Okrem Sicílie
získali Rimania aj Korziku a Sardíniu, vytvorili z nich provincie mimo územia Itálie.
Druhá púnska vojna (264 - 241 pnl) Za stratenú Sicíliu našli Kartáginci náhradu v
Hispánii, kde založili osadu Nové Kartágho. Bohaté náleziska nerastov využili na
vybudovanie žoldnierskej armády na čele s Hanibalom , ktorý sa sústredil na boj
proti Rímu. Dobyl mesto Saguta, ktoré malo spojeneckú zmluvu s Rímom a vy-
pravil sa proti Rímu cez Alpy, ktoré pokladali Rimania za prirodzenú obranu a po-
važovali za nemožné ich prejsť.Prechod bol ťažký, utrpeli veľké straty vojakov a
slonov, ale v Pádskej nížine sa k nim pridávali Gáli a tak získali veľkú armádu
1. bitka pri Tranzimenskom jazere (Perugia) - porážka Ríma (Využil terén - močiare)
2. bitka pri Cann (216 pnl) - Rím znova porazený
Niektoré vojenské osady sa od Ríma odtrhli, Hanibal, ale na Rím priamo nezaútočil,
lebo videl odhodlanie brániť sa. Rím sa vzchopil a zorganizoval výpravu do Afriky,
na čele stál Scípio. Hanibal išiel na pomoc Karthágu.
3. bitka pri Zame (202 pnl) porážka Hanibala, utiekol na východa, ale chceli ho vydať
Rímu, a tak spáchal samovraždu.
Dôsledky porážky pre Karthágo: zaplatenie vojnovej náhrady (260t striebra), strata
všetkých území okrem Afriky, zákaz rozpútať vojnu bez povolenia Ríma
Tretia púnska vojna (149 - 146 pnl) Rimania vyvolali vojnu úmyselne, aby
definitívne zničili Kartágho. Karthágo neprijalo rímske ultimátum a po 3-och rokoch
obliehania Rímu podľahlo. Bolo definitívne zničené (146 pnl) a Africké pobrežie sa
stalo provinciou Afrika. Rím získal nadvládu nad západným Stredomorím.
Ovládnutie východného Stredomoria - Rím ďalej obsadil Macedóniu,Dalmáciu
(porazili tu grécke mestské štáty) Sýriu, Grécko. Dedične získal Pergamon a stal
sa svetovou ríšou - impériom.
Kríza Rímskej Republiky
Spoločenské zmeny po dobyvačných vojnách Ríma
- drobní roľníci po návrate z vojny nemali prostriedky na obnovenie spusteného ma-
jetku, boli nútení ho predať, odchádzali do miest, kde splinuli s proletármi
- zisky z provincií si privlastnili príslušníci senátskeho stavu, armádni jazdci vyberali
dane z provincií - publikáni- vykorisťovali platičov a obohacovali sa, narastali roz-
diely medzi chudobnými a bohatými
Hospodárske zmeny po vytvorení impéria
- rímske trhy zaplavené lacným tovarom z provincií
- narastal počet otrokov - zakladanie veľkostatkov - veľkovýroba v poľnohospodárst-
ve,
úpadok maloroľníctva, otroci vykonávajú ťažké práce - prechod k Antickému spôsobu
výroby
Negatívne dôsledky:
Vojenské: oslabenie vojenskej sily Ríma, zníženie počtu vojakov . Zakl. žold. vojska.
Sociálno - politické: nárast nobility - majetkovej nerovnosti, rímska chudoba sa stáva
nespoľahlivou, žije z darov a volili toho, kto im dá viac darov, opovrhujú prácou -
úpadok mravov
- snahy likvidovať republiku a demokraciu, lebo sa zdá, že im nezabezpečí bohatstvo
Narastanie rozporov:
? otroci - otrokári
? chudobní - bohatí
? Rím - spojenci
? Rím - provincie
Reformy bratov Grakchovcov - Snahy o hospodárske a spoloč. reformy:
1. Pozemková reforma
2. Zníženie moci nobility
3. Rozšírenie práv občanov
Tibérius Grakchus (133 pnl) - tribún ľudu, navrhol zákon o pozemkovom maxime (
nadmerná pôda sa mala rozdeliť) - neprijatý; keď kandidoval na tribúna ľudu bol za-
vraždený (zákon by poškodil aristokraciu).
Gaius Grakchus (123,122 pnl) - vydal reformy v prospech chudoby: nákup lacného
obylia zo štátnej sýpky, súdnu moc previedol na stredné vrstvy, navrhoval aj udelenie
spojencom rímske občianske práva, a tak si znepriatelil Rimanov , spáchal samo-
vraždu a nobilita rozpútala biely teror proti prívržencom Grakchovcov.
Vojenská reforma - Gaius Marius (tribún ľudu) bol poverený bojom proti numidské-
mu kráľovi Jugurtovi (106 pnl) a po skúsenostiach z bojov utvoril žoldniersku ar-
mádu (do ktorej prijal aj bezzemkov)
Otázka demokratizácie: Populári: zástancovia ľudu (populus - ľud) s cieľom
demokratizovať pomery v ríši - podporovali reformy; Gaius Marius
Optimáti: prívrženci nobility (optimus - najlepší), proti reformám - L. C. Sulla
Rozpory prerástli do občianskej vojny (88-82 pnl). Boj o moc v Ríme, Sulla odišiel
bojovať s Pontusom (kráľ Mitriades) a počas toho bol v Ríme kráľom Marius, ale
keď sa Sulla vrátil nastolil vojenskú diktatúru (82 - 79 pnl). Za jeho teroru sa prvý
krát objavili proskripcie - zoznamy politicky nepohodlných osôb, ktoré mohli byť
beztrestne zabité. Po chorobe Sullu bola opäť obnovená republika, ale v ďalšom
období sa nobilita opäť snaží nastoliť diktatúru - strach z povstaní otrokov.
Najväčšia vzbura (r.73-71 pnl) pod vedením gladiátora Spartaka, jeho armádu sa
podarilo poraziť až po troch rokoch.
Prvý triumvirát (r. 60 pnl) Pompeus, Crassus, Caesar , Crassus zahynul v boji s
pontským kráľom a rozpútal sa boj o moc medzi Pompeom, podporovaným sená-
tom a Caesarom prívržencom populátov.
Druhá občianska vojna (49-45 pnl) Caser vyhnal Pompea z Ríma a porazil ho pri
Pharsales (Grécko) a v Ríme nastolil neobmedzenú vládu pri zachovaní republi-
kánskych inštitúcií (ale bez proskripcií a prenasledovania, teda jeho vláda bola
múdra a prospešná pre štát). Caesar sa vyhlásil za kráľa (jeho hlavný odporca bol
Cato) a bol zavraždený (r. 44 pnl) Bruttom a C . . . . - republikáni. Po jeho smrti:
Druhý triumvirát (43 pnl) Antonius, Lepidu, Octavián , pokračovali v bojoch proti
republikánom, porazili ich a nastolili proskripcie (zahynul Cicero). Antónius - spra-
voval východnú časť ríše (správal sa ako samovládca a zblížil sa s Cleopatrou),
Octavián - západná časť ríše, Lepidus prijal úrad najvyššieho kňaza. Antónius roz-
dával Cleopatre celé provincie a Octavián poštval senát proti Antóniovi. R. 31 pnl
porazil spojené vojská Cleopatry a Antónia - mys Actium, r. 30 pnl obsadil Egypt
= koniec helenistického obdobia, koniec Republiky a začiatok Cisárstva.
Rím v dobe cisárskej - PRINCIPÁT (30 pnl)- principát = vláda Oktaviána - „Princeps
inter pares" - prvý medzi rovnými . Forma vlády: spájajúca absolutistickú moc so
zachovaním republikánskych inštitúcií s len poradnou funkciou. Sympatie ľudí si
získavali nákladnymi hrami.
Oblasť správy ríše: obmedzenie moci nobility, rozdelenie provincií (spravované pa-
novníkom a spravované senátom) - zákaz zdierania provincií + rozkvet provincií,
prebudoval Rím, postavil mosty a cesty, prekonal krízu - hospodársky vzostup,
rozkvet kultúry (Vergilius, Horatius - zlatá doba rím. literatúry), rozvoj staviteľstva a
literatúry.
Oblasť vojska: zriadenie pretoriánskej gardy , politika voči ľudu : peňažné dary,
usporiadanie hier.
Zahraničná politika: na začiatku dobyvačné vojny, neskôr uzavretie „Rímskeho
mieru"
Cisárstvo - neskôr platí dedičnosť trónu a panuje Juliánska dynastia, ale väčšina
císarov (od Caesar) neschopná. Nero - spôsobil hospodársky úpadok (vzbury ot-
rokov, provincií, légií. Rast významu armády - vojsko dosadzuje vlastných cisárov
a má veľký vplyv na nich.
F. F. Vespasianus (69-79 nl) - založil dynastiu Flavioucov, upevnil cisárstvo,disciplínu
vo vojsku a upokojil provincie, rozšíril rímsky aristokratický stav a začlenil bohaté a
vznešené rodiny z provincií do senátskeho stavu.
Cisár Traján (98-117 pnl) najväčší rozsah ríše od Británie až po Mezopotámiu.a S.
Afriku, po ňom už nastáva úpadok - prechod k obranným vojnám
Marcus Aurelius (161-180) - cisár Filozof, za neho neúroda, hlad, mor a musel viesť
vojny proti Markomoanom a Kvádom na severe, ktorých sa sám zúčastňoval, po-
stavil Limes Romanus - obranný val a zakladal vojenské tábory, nápis na trenči-
anskej skale 180 nl (Laugaritio), napísal prvé umelecké dielo na našom území:
Rozhovory so sebou samým.
Prejavy krízy Rímskeho impéria: prechod k obranným vojnám (3 st.), nedostatok
otrokov (prestávajú mať záujem na práci - hospodársky úpadok), kolonát (drobný
prenájom veľkostat. pôdy kolonistom, chud. roľ., otrokom), vznik domén
(samosprávne veľkostatky hosp. nezávislé od okolia) - mali aj vlastnú remeselníc-
ku výrobu, vzn. naturálne (sebestačné) hosp., pokles obchodu (V x Mestá), pokles
hodnoty peňazí, nepokoje v provinciách (separatistické snahy), východné kulty
(kresťanstvo ), Germanizácia rímskej armády a úradov (klesá záujem bojovať za
Rím.
Všeobecná kríza Rímskeho impéria:
? Obranné vojny - útoky Germánskych kmeňov, prelomili rímske opevnenie (Limes
R.) v porýni a podunajsku (3 st.)
? Nedostatok otrokov - strácajú záujem na práci, vojny prestávajú byť zdrojom otro-
kov, nedostatok otrokov vo veľkovýrobe (rem. dielne, vidiec. veľkostat.)
? Pokles hodnoty peňazí - (zamiešanie kovov do zlatých mincí), otrokári sa nechceli
vzdať prepychu - ich finančné nároky stúpali, pokles obsahu cenných kovov, ceny
tovarov sa znehodnocovali, Chudobní prepadávali a plienili bohatých
? Východné kulty - šírenie orientálnych nábož. a vznik kresťanstva, kvôli zlej hospo-
dárskej situácie sa zväčšujú vplyvy týchto náboženstiev a počet otrokov
? Separatistické snahy provincií - pre lepšie ovládanie bola ríša rozdelená na vý-
chodnú a západnú (Theodosius r. 395 nl)
? Barbarizácia Rímu - rôzne národnosti sa začali usídľovať a neskôr sa dostávajú
do úradov a do armády
? Zánik Západorímskej ríše - Rozklad (hlavne záp. ríše) pokračoval aj po rozdelení
aj v ek. systéme. Keď germánsky vodca (Odoakar) zosadil posledného rímskeho
cisára Romula Augustusa zanikla Západorímska ríša
? Vznik domén = samostatné hosp. veľkostatky, úpadok obchodu medzi mestom a
dedinou má za následok úpadok miest
Pokusy zachrániť rímske impérium
Kresťanstvo - začalo hlásať vieru v jedného boha (1st.), oslovilo hlavne chudobných
a utláčaných (niektorí boli blízko radikalizmu a hlásali rovnosť na zemi, iní sa
spoliehali na rovnosť pred Bohom), tí sa snažia vydržať útrapy pozemského
života. Nový zákon - vysvetľuje kresťanskú vieru, Starý zákon prevzatý od židov.
Najprv úrady stíhali kjresťanov, lebo nechceli vzdávať pocty, ale nskôr sa stalo
náboženstvom vládnucich tried.
Kolonát - drobný prenájom veľkostatkárskej pôdy chudobným roľníkom, bezzemkom
aj otrokom. Museli platiť nájom v peniazoch, neskôr v naturáliách (neskôr strata
osobnej slob. a začínajú feud. vzťahy). Šíril sa v provinciách, neskôr sa
postavenie kolónov zhoršovalo - pripútaní k pôde (feud.)
Dominát - posilnenie vlády jednotlivca (dominus - pán):
Dioklecián (284-305 nl) prenasledoval kresťanov, lebo nechceli vzdávať božské
pocty.
Reformy: 1.) Správna: ríšu rozdelil na 4 časti (on a traja spoluvládcovia)
2.) Daňové: nový daňový systém - pevné dane:z pozemkov (akosť a
veľkosť) z hlavy (z každej dospelej osoby)
3.) Vojenská: zlepšenie organizácie vojska (germaniz.), rozdelil arm.:
mobilná (pohybovala sa po celej ríši podľa potreby); stabilná
Poklus: Cenová: zavedenie max. cien a platov (proti drahote)
Konštantín (306 - 337 nl) - preniesol centrum ríše do východnej časti (Byzancium)
ší úpadok. Centrum Konštantinopol. Milánsky edikt - kresťanstvo sa stáva štátnym
náboženstvom (chceli udržať jednotu Rím. ríše, zánik Západorímskej ríše, útoky
barb.

na základe archeologických vykopávok vznikol Rím v 6. st. pnl
Superbus zabil svojho nevlastného brata Servia Túlia, ktorého otec adoptoval a dosadil na trón namiesto Su-
perba.
nobilis - vznešený
jeho otec Hamilkar mal zásluhu na kolonizácii Hispánie
Viď zošit
z drobných roľníkov sa stávali bezzemkovia, ktorí nemali právo slúžiť vojsku
vznešený rodinný pôvod - Scipio
najviac 1000 jutárov pre 1 rodinu, zbytok po 30 jutárov bezzemkom
?zlato za jeho hlavu
udelenie rímskeho obč. spojencom
trium - 3, vir - muž
Pompeus - boje na východe, v Hispánii a bojovali proti pirátstvu, Crassus porazil Spartaka, Caesar - v pozadí,
konzul a správca Gálie, posunul hranice ríše až k Atlantickému oceánu.
Pompeus ušiel do Egypta, ale Egyptský kráľ ho zabil a mŕtvolu vydal Caesarovi, ten to považoval za potupu
Ríma a pomohol Cleopatre na trón
Všetci mali vzťahy k Caesarovi: Antonius-priatľ, Lepidus-voj. veliteľ, Octavián-jeho dedič, jeho adoptovaný
syn
Antónius a Cleopatra spáchali samovraždu
Oktavián sa tak nechal nazvať , aby neskončil ako Caesar
elitné rímske vojsko - telesná stráž cisára ? proti germánom
Jeho matka zavraždila svojho muža, aby na trón dosadila Nera, ľudia si ho obľúbili, jeho učiteľom bol Seneca.
Neskôr sa Nero ukázal ako šialený: „Nech si ma nenávidia, len keď sa ma boja", nútil senátorov, aby mu slúžili.
Neskôr zhorel Rím, ale on ho asi nezapálil, ale obvinil z toho kresťanov. Nechal zavraždiť vlastnú matku a
ženu, druhú dokopal. Prikazoval spáchať samovraždu (Seneca), Považoval sa za veľkého umelca, dával veľké
tresty za malé prehrešky, Po vzbure légií ušiel, ale keď ho dostihli poveril otroka, aby ho zabil: „Aký umelec
vo mne hynie." Kaligula (čižmička) : ?

Prvých kresťanov Rimania prenasledovali - prenasledovanie vrcholí za cisára
Diokleciána