Staroveky Rim 2
ITÁLIA V 2. TIS. A NA ZAČIATKU 2. TIS. PNL.
Rímska ríša, najväčší a najsilnejší štát antiky, sa začala utvárať na Apeninskom
polostrove.
1900-1800 pnl. : vpád cudzích kmeňov, ktoré priniesli terramarnskú kultúru
1200-1000 pnl. : príchod indoeurópskeho kmeňa Italikov (stred Itálie), vznik
villanovskej kultúry. Italikovia sa zaoberali poľnohospodárstvom a
chovom dobytka.
800 -600 pnl. : osídlenie južnej časti Itálie a Sicílie Grékmi, zakladanie nových miest
(Kúmy, Neapol, Tarent), rozvoj obchodu Grékov a Italikov s Féničanmi
(Kartágo) a vzájomná výmena kultúrnych a hospodárskych poznatkov.
ETRUSKÁ DOBA
Významnú úlohu v dejinách Ríma zohrali Etruskovia, ktorí sa usadili na SZ
Apeninského polostrova.
Hospodárstvo : zaoberali sa poľnohospodárstvom, remeselnou výrobou, ťažbou
rúd a námorným obchodom.
Spoločnosť : už v tomto období existovala majetková nerovnosť medzi
spoločenskými vrstvami (aristokracia - otroci), ženy mali slobodné postavenie (určitá
forma matriarchátu), vznik rady starších a ľudového zhromaždenia.
Náboženstvo a kultúra : vplyv Grékov, t.j. prevzali od nich dodnes nerozlúštené
písmo a bohov. Etruské sochy pripomínajú archaické sochy Grékov a etruské nástenné
maľby a šperky boli takisto na vysokej úrovni. V architektúre využívali klenby a oblúky.
Stavali ohradené mestá s vodovodmi a kanalizáciou.
okolo r. 800 : prienik Etruskov do Itálie
r.600-r.500 : najväčší rozmach. Ertrúria nikdy nebola jednotným štátom, vytvárali sa
iba federácie miest (napr. r.550 spolok 12 miest)
r.510 : úpadok moci Etruskov (stratili vládu nad Tyrhénskym morom, boli
napádaní Galmi (Kelti), ktorých príchod sa datuje v 5. st. pnl. a napokon ich
ovládli Rimania
KRÁĽOVSKÁ DOBA (753 - 510 PNL.)
21. 4. 753 pnl. založili Latíni (Italikovia) na území Latinum Rím. Podľa legendy
bol jeho zakladateľom a 1. kráľom Romulus.
Táto epocha predstavuje prechodné obdobie od rodovej spoločnosti k triednej, od
prvotnopospolného zriadenia k otrokárskemu. Písmo od Grékov.
Spoločnosť
Na začiatku bol základnou spoločenskou jednotkou rod (gens), ale na sklonku
tohto obdobia sa ňou stala rodina (familia), pričom sa prejavuje majetková diferenciácia.
Deľba spoločnosti na
1) patriciov (plnoprávni, najmajetnejší občania)
2) plebejcov (slobodní občania bez politických práv, dávali sa pod ochranu patriciov,
čím vznikol vzťah medzi klientom (plebejci) a patrónom (patriciovia)
3) proletárov (chudobná vrstva)
4) otrokov (patriarchálne otroctvo = otrokom sa môže stať aj rímsky občan, ak sa zadĺži,
nielen vojnoví zajatci, ešte netvoria hlavnú pracovnú silu)
Politické zriadenie
Spočiatku sa príslušníci rímskeho národa (populus Romanus) schádzali na
zhromaždeniach (comitia curiata) podľa kúrií. Po reforme Servia Tullia, ktorý rozdelil
spoločnosť na 5 tried podľa majetku sa občania zvolávali na zhromaždenia s názvom
comitia centuriata (centuriálne komície). Každá z tried mala vytvoriť určitý počet
centúrií (stotín vojska), pričom jedna centúria predstavovala jeden hlas. Kedže 1. vrstva
vytvorila väčšinu centúrií, moc naďalej ostala v rukách najbohatších. Centúrie boli teda
nielen vojenskými, ale aj politickými jednotkami.
Kráľ (rex) - hlava štátu s obmedzenou mocou, králi tejto doby : Romulus, Numa
Pompilius, Tullus Hostilius, Ancus Marcius, Tarquinius Priscus, Servius Tullius a
Tarquinius Superbus.
Senát (rada starších) - poradný orgán kráľa, odobruje rozhodnutia ľudového
zhromaždenia, senátori (patres) sú volení zhromaždením spomedzi patriciov.
Náboženstvo
Polyteizmus (kulty rodín, duší mŕtvych, obetné kňazstvo), vznik kňazských
kolégií, kde sa viedli záznamy o udalostiach v Ríme, tzv. annales maximi.
530 - reforma Servia Túlia
510 - vyhnanie tyranského kráľa Tarquinia Superba, vyhlásenie republiky
OBDOBIE REPUBLIKY (510 - 31 PNL.)
1) RANÁ REPUBLIKA (510 - 265 PNL.)
Rímska republika (res publica - vec verejná) bola formálne demokratický (démos -
ľud, kratos - moc) štát, jej zriadenie však bolo aristokratické. Tento fakt nezmenili ani
úspechy plebejcov v boji s patricijmi, ktoré síce viedli k rozšíreniu práv občanov, ale
naďalej vládla úzka privilegovaná vrstva.
Spoločnosť : Triedny boj zmenil sociálnu štruktúru spoločnosti rímskeho štátu.
Splynutím patriciov a vrchnej vrstvy plebejcov vznikli nové vrstvy :
1) nobilita ( majitelia najväčších území a majitelia otrokov)
2) drobní roľníci a proletári (schudobnelé vrstvy)
3) otroci (antické otroctvo = otroci sú vojnoví zajatci a predstavujú hlavnú pracovnú
silu štátu
Politické zriadenie : V období republiky sa zmenilo nielen spoločenské
usporiadanie, ale aj politický systém : namiesto kráľa nastúpili dvaja konzuli, diktátor a
tribúni ľudu
1) konzuli - najvyšší úradníci
2) diktátor - je volený v období vojen a nepokojov
3) tribúni ľudu - zastupujú plebejcov, majú právo veta (ius intercedendi)
magistrát je volený na obdobie jedného roka a mal 4 dôležité zásady :
a) voliteľnosť úradníkov spolu s časovým ohraničením funkcie
b) kolegialita (zabránila zneužitiu vlády jednotlivcom)
c) presné vymedzenie funkcií (= zákaz zastávania viacerých funkcií)
d) všetky funkcie sú neplatené (úradníkmi boli výlučne patriciovia)
493 : plebejci si vymohli zriadenie snemu s tribúnmi ľudu (tribuni plebis), ktorí hájili
záujmy plebejcov
449 : zrovnoprávnenie plebejcov spísaním zákonov 12 tabúľ
367 : vydanie zákona leges Liciniae Sextiae, podľa ktorého si rímsky občan z verejnej
pôdy (ager publicus) nesmie privlasntiť viac ako 125 ha a jeden z konzulov musí
byť plebejec (1. konzul : Sextius Lateranus). Zavedenie nových funkcií : kurulský
edil (spomedzi patriciov) a prétor, úradník vykonávajúci súdnu právomoc
konzulov (iurisdictio)
287 : zákonom lex Hortensia získal ľudový snem rovnocennosť s magistrátom
282 - 272 : vojna s Tarentom. Po 2 neúspešných výpravách Rimania nakoniec zvíťazili
nad Pyrrhom, epírskym kráľom, ktorého si Tarent privolal na pomoc (Pyrrhovo
víťazstvo = víťazstvo s obrovskými stratami na životoch)
265 : úplné ovládnutie Itálie Rimanmi (okrem Pádskej nížiny, ktorú obsadili Galovia)
po podmanení si Volsiniis
2) RÍM PÁNOM STREDOMORIA (264 - 133 PNL.)
Rímsky štát sa stáva typickým otrokárskym štátom, ktorý sa skladá z vlastného
územia, kolónií v dobytých oblastiach a z území spojencov. Vďaka vyspelosti a
centralizácie štátu, disciplíne v armáde a premyslenej stratégii vo vojnách sa Rimanom
podarilo dobývať stále rozsiahlejšie územia. Táto skutočnosť spôsobila enormné
zvýšenie počtu otrokov, ktorých prácu využívala nobilita na otrokárskych
veľkostatkoch, tzv. latifundiách, čí pripravila množstvo drobných roľníkov o prácu a o
pôdu. Hoci výbojné vojny rozšírili moc Rímskej ríše, prispeli aj k jej destabilizácii.
Hospodárstvo : rozvoj námorného obchodu a špecializácia remesiel.
Po ovládnutí Itálie má Rím nový cieľ - Sicíliu, o ktorú má záujem aj Kartágo = 3.
púnske vojny
264 - 241 : 1. púnska vojna. Prvotné neúspechy Rimanov vyriešil vynález padacích
mostíkov a Rím získal Sicíliu, neskôr po vojne dobyl aj Korziku a Sardíniu
220 : Hanibal si podmanil Sagunt (na území Španielska), s ktorým Rím uzavrel dohodu
o pomoci. Rím žiada prepustenie Saguntu
218 - 201 : 2. púnska vojna. Hanibal previedol svoju armádu cez Alpy do Pádskej
nížiny, kde sa k nemu pridali Galovia a spolu porazili Rimanov. Najťažšiu
porážku utrpeli pri Cannae (Cann) r. 216
212 : víťazstvo Hanibala pri Capue (v tejto bitke padol aj Archimedes). Hanibal sa
dostal až pred brány Ríma (Hannibal ad portas), ale nezaútočil
204 : rímsky vodca Cornelius Scipios prechádza do Afriky s armádou vytvorenou z
otrokov
202 : Hanibal tiahol za Scipiom až k Zame, kde ho Rimania porazili. Kartáginci (Púni)
stratili územie Stredomoria, museli rozpustiť armádu a nesmeli viesť akúkoľvek
vojnu bez súhlasu Ríma = koniec Kartága - veľmoci)
149 - 146 : 3. púnska vojna. Kartágo si privlastnilo bez vedomia Ríma územie
Masinissa, po 3 rokoch obliehania bolo Kartágo zrovnané zo zemou
229 - 219 : 1. a 2. illýrska vojna, Rím získal illýrske pobrežie
215 - 168 : 1., 2., 3. macedónska vojna, Rím získal Grécko a Macedóniu
133 : vznik Rímskej svetovej ríše pripojením Pergamského kráľovstva k už dobytým
územiam (Macedónia, Grécko, Sýria)
3) NESKORÁ REPUBLIKA
= kríza republiky, obdobie občanských povstaní a povstaní otrokov
Po výbojných vojnách zachvátili Rímsku ríšu veľké problémy. Neboli to len
ťažkosti so správou dobytých území, ale aj problémy vnútorné. V tomto období nastali v
ríši hospodárske i spoločenské zmeny. Keďže počet otrokov po vojnách rapídne
vzrástol, veľkostatkári ich využívali ako na latifundiách, tak i v remeselnej výrobe.
Práca otrokov zatláča prácu drobných roľníkov do úzadia. Utvára sa nová spoločenská
vrstva - bezzemkovia. Nemohli dokonca slúžiť ani v armáde, pretože na to mali právo
výlučne občania vlastniaci pôdu. Úpadok drobného roľníctva sa pokúsili riešiť Tiberius
a Gaius Gracchovci. Ich úsilie ale narazilo na odpor nobility, ktorá si prirodzene
chránila svoje privilégia a dala Gracchovcov zavraždiť.
137 - 132 : 1. povstanie otrokov na Sicílii, potlačené
133 : Tiberius Sempronius Gracchus (tribún ľudu) presadil zákon o rozdelení verejnej
pôdy (ager publicus), každá bohatá rodina dostala určité množstvo pôdy, zvyšok
bol rozdelený bezzemkom, neskôr zavraždený
123 : Gaius S. Gracchus nastúpil na Tiberiovo miesto, pokračuje v jeho snažení. Bol
zavraždený v pouličných bojoch. Napriek prekážkam prispeli jeho reformy k
zlepšeniu situácie roľníkov a bezzemkov.
Boj nobility za zachovanie ich doterajšieho postavenia pretrváva. Proti sebe stoja :
1, optimáti (príslušníci nobility a senátu) L. Cornelius Sulla
2, populári (prívrženci ľudu, stredné vrstvy) Gaius Marius
107 : Gaius Marius vyriešil problém bezzemkov zavedením žoldnierskej armády (po
určitom čase služby v armáde dostali prídel pôdy). Spory medzi optimátmi a
populármi prerástli do občianskych vojen
104 - 101 : 2. povstanie otrokov, potlačené
88 - 82 : 1. občianska vojna, zvíťazili optimáti, začiatok obdobia Sullovej diktatúry.
Sulla zostavil vlastný senát a vypracoval zoznamy protivníkov - proskripcie,
podľa ktorých dal vyvraždiť všetkých odporcov. Uvoľnené pozemky prideľoval
politickým prívržencom. Cenzori a tribúni nemali prakticky žiadnu moc, keďže
rozhodnutia ľudového zhromaždenia museli byť najprv konzultované so senátom.
Sullove reformy teda neznamenali pokrok, ale uvrhli republiku o stáročia dozadu.
78 : Sulla odstúpil a krátko nato zomrel
73 - 71 : Spartakovo povstanie, najväčšie povstanie antiky. Gladiátor Spartakus
vytvoril z otrokov a schudobnelých rímskych občanov 60 000 armádu, s ktorou
niekoľkokrát porazil Rimanov. Pre vládnuce vrstvy tým predstavoval vážnu
hrozbu. Mal v úmysle previesť otrokov najskôr do Galie a potom do Grécka, ale
nezhody medzi otrokmi narušili ich jednotu a povstanie bolo pod vedením Licinia
Crassa krvavo potlačené.
Prehĺbenie krízy rímskeho štátu využili Caesar, Crassus a Pompeius, keď v roku
60 : založili 1. triumvirát (tres - tri, vir - muž), ich cieľom bolo ovládnuť optimátov a
senát.
63 : po Crassovej smrti rozpad trojspolku. Medzitým Caesar dobyl Galiu a Britániu.
Pompeius sa spojil so senátom, prijal titul "konzul bez kolegu" (consul sine
collega), čím sa postavil proti Caesarovi.
49 - 45 : 2. občianska vojna sa začala výzvou Pompeia o odstúpenie Caesara. Caesar sa
vrátil do Galie, pričom prekročil riečku Rubikon, odkiaľ je známy jeho výrok
"Kocky sú hodené" (???????????)
9. aug. 49 : porážka Pompeia (hľadá azyl v Egypte, kde je zavraždený), Caesar sa stal
diktátorom
48 : Alexandrijská vojna - Caesar dosadil na Ptolemaiove miesto Kleopatru
45 : Caesar získal doživotnú diktatúru (dictator perpetuus), stal sa najvyšším
veliteľom, kňazom, konzulom, doživotným tribúnom ľudu, cenzorom, mal právo
vyhlasovať vojny, uzatvárať mier, menovať úradníkov, disponovať so štátnou
pokladnicou a dal sa titulovať "Imperator & Pater patriae (otec vlasti)". Tým,
že všetku moc sústredil do svojich rúk, stal sa monarchom, porušil republikánsku
ústavu
15. marec 44 : po Caesarovej žiadosti o udelenie titulu kráľa, ho v senáte zavraždili
sprisahanci pod vedením Crassia, M. Junia Bruta. Boj o moc medzi Octavianom,
adoptívnym synom Caesara a Marcom Antoniom, spolukonzulom Caesara
vyvrcholil v bitke pri Modene (43 pnl.), kde bol Antonius porazený, Octavianus sa
stal konzulom
11. nov. 43 : 2. triumvirát (Antonius, Octavianus, Lepidus) s cieľom pomstiť Caesara.
Boli spísané proskripcie (zavraždenie Cicera)
40 : nové rozdelenie územia :
Octavianus - západ ríše
Antonius - východ ríše
Lepidus - Afrika (neskôr ho Octavianus zbavil armády, Lepidus sa stiahol do
ústrania)
Pretrvávajúce napätie medzi Octavianom a Antoniom, pretože Antonius odišiel do
Alexandriwe (Egypt), kde žil s Kleopatrou napriek manželstvu s Octavianovou dcérou.
Prideľovaním rímskych území Kleopatre si znepriatelil senát, ktorý dovolil Octavianovi
vojenský zásah proti Antoniovi
31 : Bitka pri Actiu (grécke pobrežie), Antoniova porážka a následné dobytie
Alexandrie, Egypt sa stal provinciou a vlastníctvom cisára.