staroveka literatura

ZADANIE

formovanie starovekej literatúry, jej delenie, najvýznamnejšie lit. pamiatky (grécka, rímska literatúra); charakterizuj Antigonu alebo hrdinské eposy Illias a Oddysea.
výklad, jeho znaky, funkcia, postupy logického myslenia
Staroveká literatúra

najstaršie obdobie písomníctva v dejinách, vznik súvisí s objavom písma a formovaním prvých starovekých štátov. Spočiatku hospodárske a politické zápisy, neskôr oslavné náboženské hymny, piesne, či ódy a formovanie ďalších lit. útvarov (v antike).

začína si všímať problémy obyčajného človeka.
literárne pamiatky:

náboženské hymny, piesne, hrdinské eposy, mýty, báje, ódy, bájky, tragédie, komédie a filozofické spisy
Delenie:

Orientálne literatúry
sumerská (Epos o Gilgaméšovi)
akkadská
staroegyptská
čínska
indická (védy; eposy: Mahábháratá, Rámájana)
hebrejská (Biblia – Starý zákon, Nový zákon)
Antická literatúra
grécka:

mýty a báje (vysvetľovali si prostredníctvom nich rôzne úkazy, vytvorili si božstvá)
hrdinské eposy (oslavujú udalosti a hrdinské skutky, napr. Illias a Oddysea)
bájky (Ezop)
anakreónska lyrika (oslavovala lásku, mier, priateľstvo; napr. Anakreon, Alkaios, Sapfo)
divadlo:
tragédie:

Aischylos (Pripútaný Prometeus,...)
Sofokles (Antigona, Kráľ Oidipus)
Euripides (Trójanky, Medea)
komédie:

Aristofanes (Oblaky, Jazdci,...)
gréckej filozofie (Aristoteles, Platón, Demopitos)


rímska:

vyvíja sa v čase, keď grécka lit. už prekvitala, z gréckeho písomníctva prebrali už hotové formy

rozvíja sa dráma (Titus Maccius Plautus: napr. Komédia o hrnci, Pseudolus,...), epika (rečník Marcus Tullius Cicero, historiograf Gaius Julius Caesar, filozof Titus Lucrécius Carus), poézia (Publius Vergilius Maro, Publius Ovídius Naso, Publius Cornelius Tacitus,...)
kalokagatia:

vyváženosť duševnej stránky s fyzickou krásou daného človeka.
VÝKLAD

Slohový útvar výkladového sloh. postupu, ktorý nám predstavuje formu odborného poučenia ktorejkoľvek oblasti života spoločnosti. Spracúva problém, ktorý nám málo známy alebo úplne neznámy.
Znaky:

zrozumiteľnosť
prehľadnosť
názornosť
prevná kompozícia
termíny
vždy presné údaje
prísna, až stereotypná štylizácia textu
Postupy logického myslenia:

argumentácia (dokazovanie)
analýza (rozbor)
syntéza (zhrnutie)
indukcia
dedukcia
Diela:
Antigona:

je hlavnou predstaviteľkou rovnomenného diela Sofokla, Antigona bola tvrdohlavá, chcela napriek zákazu kráľa pochovať svojho brata Polyneika, ktorý zomrel v boji, za každú cenu. Kreón – Tébsky kráľ Polyneika pochovať nechce, pretože napadol Téby. Antigona Polyneika pochovala, priznala sa a Kreón ju za to chcel pochovať za živa. Theirésias Kreóna varuje, ten chce rozsudok zmeniť, no je už neskoro – Antigona sa obesila na závoji.
Illias:
Zachytáva posledných 51 dní 10-ročnej vojny medzi Spartou a Trójou (Illios = Trója). Vojna sa začína keď Paris – syn kráľa Priama – unesie krásnu Helenu, manželku sparťanského kráľa Menelaoa. Na strane Sparty je Agamemnon (mykénsky kráľ, Menelaov brat) a Achilles, na strane Tróje Hektor. Do deja vstupujú aj grécky bohovia, ktorí pomáhajú raz jednej a raz druhej strane.
Oddysea:

Odohráva sa po ukončení Trójskej vojny. Odyseus postavil pred hradby Tróje dreveného koňa, do ktorého ukryl bojovníkov a tí potom ľsťou zničili mesto. Vojna je meraním síl pre smrťeľníkov a zábavou pre Bohov. Odyseova cesta je poznačená hnevom boha mora – Poseidona a jeho ochrancom sa stáva bohyňa Palas Aténa. Na jednom ostrove stretne kyklopa, ktorého porazí tak, že mu vypáli oko tlejúcim brvnom. Je to epos o námorných dobrodružstvách, hrdinovej šikovnosti a vernosti jeho manželky Penelopy.