Sedem kráľovien sa volalo Kleopatra, všetky vboli nadané a odhodlané ženy, ale najslávnejšiou sa stala posledná z nich, ktorú Wiliam Shakespere nazval „Staronílskym hadom“. Sidmu Kleopatru opsiujú historici často v nepriaznivom svetle, pretože správy o nej pochádzajú od jej rímských nepriateľov. V skutočnosti však bola Kleopatra inteligentná, vzdelaná a ctižiadostivá žena, ktorá vládla svojej krajine múdro a pokúšala sa znovu získať bývalé egyptské provincie v Palestíne a Sýrii. Stala sa jedinou z egyptských Kleopatier, ktorá sa unúvala naučiť egypčtinu – jej hlavným jazykom bola gréčtina. Klopatrina rodina pochádzala z Macedónie. Keď po Alexandrovej smrti nastalo rozdelenie ríše, využil Ptoleimos situáciu a chopil sa vlády v Egypte. Kleopatrin otec Ptolimos 7. však bol iba bábkou ovládanou Rimanmi. Od roku 51 p. n. l. vládla Kleopatra spoločne so svojím bratom – manželom Ptoleimanom 8., za ktorého sa vydala , keď mala 18 a on 10 rokov. Čoskoro sa však dostala do sporu s ptolemaiovskou regentskou radou a popustila Alexandriu. Vrátila sa v čase, keď do Egypta pri prenasledovaní svojho soka Pompeia zavítal Caesar. Podľa historika Plutarcha priplávala Kleopatra do alexandrijského prístavu v malej loďke a v zápäti ju zabalenú do kobrca – prepašovali do paláca. Až tak ďaleko doviedla Kleopatru túžba uvidieť Caesara. Najskôr rímského vojvodcu presvedčila, aby sa ujal nezávislého sudcu av jej spore s bratom Ptolemainom. Netrvalo dlho a Casar sa stal jej zástancom. V nasledujúcej vojne jej brat Ptoleimos 8 zahynul a Kleopatra sa vzáätí vydala za svojho ďalšieho brata, Ptolima 9. Otcom syna Caesariona, narodeného vroku 47 p. n. l., bol však Caesar. Keď Ptoleimos 9 zomrel, urobila Kleopatra svoje dieťa spoluvládcom. Kleopatra odišla za Caesarom do Ríma, kde zostala až do jeho zavraťdenia roku 44 p. n. l. Ešte pred svojou smrťou rímský imperátor značne pobúril Rimanov, keď do chrámu Matky Venuše umiestnil zlatú sochu bohyne podobajúcej sa Kleopatre.