Starec a more 4

Názov diela: Starec a more
Autor: Ernest Hemingway

Vydavateľstvo: Mladé letá
Ilustrátor: Ľudovít Hološka

Rok vydania: 1990

Starec a more

Starec vychádzal na člne v Golfskom prúde sám. Rybárčil už osemdesiaty štvrtý deň, no nechytil ani rybku. Chlapec, ktorý chodil s ním musel prejsť na inú bárku, keďže nič nechytil. No chudý a vyziabnutý starec s jazvami na rukách vedel, že chlapec by ho z vlastnej vôle nikdy neopustil. ,,Santiago, zasa budeme chodievať spolu!“ povedal chlapec. ,,Zostaň s nimi, natrafil si na šťastnú bárku.“ odvetil starec. Zašli si na pivo. Zaspomínali na staré časy, keď vytiahli rybu, ktorá im takmer rozbila celú bárku. Odniesli rárohy z loďky do starcovej chatrče. Kým chlapec nachytal nejaké sardinky, starec si prečítal niečo o baseballe.


Ráno vyrazil na šíre more. ,,Možno práve dnes na mňa natrafí šťastie.“ mrmlal si. Zrazu sa lano začalo hýbať. Schmatol ho a cítil veľkú tiaž. ,,To je kus!“ nahlas vykríkol. Ryba ho začala ťahať, bola mocná a silná. Blížilo sa k večeru a ryba sa nechcela dať chytiť. Starec bol unavený, no stále mrmlal aby nezaspal. Aby dostal silu rozkrájal si tuniaka alebo bonita ako ho nazýva. Ryba bola vytrvalá. Začalo svitať. Santiaga bolelo celé telo, ale nevzdával sa. Od hladu chytil delfína, aj keď jeho surové mäso nemal rád. Navyše ho trápil kŕč v ruke. Modlil sa aby ho kŕč prešiel, keby sa začala ryba mykať. Kŕč ho prešiel až večer, ale ryba nezmenila ani kurz. Santiago musel aj spať a tak si uviazal lano o nohu a jeho koniec pre istotu chytil do ruky. Keď sa zobudil svitalo a ryba začala krúžiť okolo člna. To znamenalo, že ju chytí. Potom ju konečne zbadal. Na chrbte mala krásne fialové pruhy a chvost väčší než je kosa. Otočil ju na bok a zabil harpúnou. Starec už skoro nevidel, no zaprel sa a ťahal zo všetkých síl. Nezmestila sa do loďky. Uviazal ju na bok člna. Krvácala, teda priťahovala žralokov.


Starec bol hladný, ale mäso z delfína mu nechutilo. Na člne mal položenú lietajúcu rybku, ktorú zjedol. K loďke sa blížil žralok. Odhryzol kus mäsa z ryby, a vtom mu vrazil harpúnu rovno do mozgu. Vedel, že ak prídu ďalšie nebude mať čím zaútočiť. Priviazal nôž k tyči aby bol pripravený. A spravil dobre, pretože priplával žralok. ,,Tohto som ešte zvládol, ale čo ďalší? Nuž nemôžem strácať nádej.“ upokojoval sa. Keď konečne zbadal svetlá z ostrova, k člnu plávali z každej strany žraloky. Ohyzdili celú rybu. Starec ich bil po hlavách, ale nezabralo to. Z ryby ostala len hlava. Vrátil sa do prístavu. Bol unavený, skoro nedošiel do svojej chatrče. Ráno sa zobudil a sedel pri ňom chlapec Manolin, ktorý išiel zobrať niečo pod zub. Cestou sa musel vyplakať, keď videl jeho krvavé ruky bol smutný. Chlapec sa pozrel k člnu, kde stáli ostatní rybári. Obdivovali kostru ryby. Ostala len hlava, ktorú použili ako krmivo pre ryby. Manolin doniesol kávu. Starec sa napil a zaspal. Snívalo sa mu o levoch.