SP = odvetvie slov. práv. poriadku, kt. upravuje sločens. vzťahy v oblasti verej. správy, a to tie, kt. vznikajú:
a) medzi spr. org. (SO) a fyz. osobami
b) medzi SO a práv. osobami
c) medzi SO navzájom
Správne (administratívne) právo spolu so štátnym (ústavným) právom tvora akúsi chrbt. kosť verejného práva.
Správa = organizovaná činnosť spoločnosti, ktorá smeruje k zabezp. urč. chodu
Náležitosti správy:
1. predmet (objekt)
2. subjekt
3. obsah
4. autorita
5. prostriedky na vynútenie
Správa vecí verejných
- obj. v r. 1789 = Delkarácia ľuds. práv (Fr.)
Verejná správa
- 5 hl. NR – nie je členom VS, len keď vydáva zákony => štátna správa + samospráva + iné verej. – práv. inštitúcie (rozhlas, telev., VŠ)
samospráva – a) územná (obce, mestá)
b) záujmová (profesij. komory, spolky ...)
Rovnoprávnosť v práve (Dekl. ľuds. práv človeka a občana 1789) = občania majú právo zúčastniť sa na ...
anarchia – sloboda
liberalist. štát = sloboda, ústava, št. moc
social. štát = sloboda, ústava, št. moc
autortatív. štát = ústava, štátna moc
Immanuel KANT = zakladateľ práv. štátu, jadrom jeho úvah sú právo a sloboda
Wilhelm von HUMBOLD = v spise Jednotlivec a štát striktne oddeľuje obč. spoločnosť od štátu, stavia medzi ne ostré hranice. Povinnosťou štátu je zakotviť v ústave široký katalóg obč. práv a slobod, chrániť práv. poriadok, urovnávaním sporov medzi občanmi spoluposobiť na obnovenie porušeného práva a brániť krajinu pred vpádom nepriateľ. vojsk.
Štát má teda podľa neho slúžiť spoloč., avšak len v miere nevyhnutnej na vnút. a vonkajšiu bezp. občanov (štát ako nočný strážca)
John LOCKE = jeden zo zakladateľov princípu Deľby moci
- moc v štáte treba rozdeliť, aby neležala v jed. rukách => moc zákonodárna (parlamenty, snemovne, senáty, zhromažd. obecné, regionálne, zemské zastupiteľstvá), moc výkonná (prezident, vláda, kabinet, rada ministrov, ústr. org. št. správy, miest. org. št. správy), moc súdna (sústava sudcov a súdov)
Verejná správa = organiz. činnosť vykonávaná orgánmi št. správy, samosprávy a verej. – práv. inštitúciami pri zabezpeč. verej. úloh
Štátna správa = najrozsiahl. druh organizuj. činn. štátu
- výkonom ŠS štát zabezpe. realizáciu všetkých svojich funkcií: vnútorných i vonkajších
- vnútorné = výchovná, kultúrna, sociálna, zdrav. funkcia
- vonkajšie = obranná, zahr. – politická
ŠS = samostat. druh činn. štátu, kt. má výkonný a nariaď charakter, je vykonáv. v mene štátu a aj za pomoci jeho donucovacej moci, pričom ciele a metódy, formy a prostr. uskutočn. tejto činn. súregulované právom a v jeho medziach je uplatňovaný aj iniciatív. prvok determinovaný internými normatív. aktami nadriad. orgánov
ð 3 zákl. črty:
1. činnosť výkonná = vzťah správ. org. k zastupiteľ sústave (NR SR) + mestské a obec. zastupiteľstvá
2. nariaďovací charakter = urč. metóda zo vzťahu k FO a PO
3. podzákonný charakter = ŠS može byť vykonáv. len na zákl. a v medziach hzákonov a iných normatív. právnych aktov
Samospráva = vo verej. správe predst. ovplyvňovanie a usmerň. verej. záležitostí prostriedkami neštátneho charakteru
Spr. právo = kodifikovateľné
a) časť všeobecná
1. systém správ. práva
2. podstata a štukt. s. orgánov
3. subjekty SP
4. výkon verej. správy
5. správny proces
6. formy a metódy čin. VS
7. vlastná kontrola VS
8. zodpov. vo verej. správe
b) časť zvláštna
1. admin. – polit. časť SP
- všeob. vnút. správa
- policajná správa
- správa ochr. a tvorby ŽP
- správa obrany krajiny
- správa zahr. vecí
- správa justície
- územná samosp.
- záujmová samosp.
2. kultúrno – sociálna časť
- správa kultúry
- správa školstva, vedy, zdravot., soc. vecí
3. časť hospodárska
- správa hosp. stratégie
- správa daní a poplatkov
- správa štatistická
- správa privatizácie
- správa prac. síl a iné
SP:
a) hmotné (to, kt. ustanov. práva a povinn. subj. práva)
b) procesné (upravuje postup pri nadobúd. práv al. pri ukladaní povinností)
Správny orgán = štát. org. al. samospr. a spr. org. je vtedz, ak vykonáva svoju činnosť vo veciach verejných
- rozhodnutie s pečiatkou, znakom št. a podpisom xxx – je štatut. org v obch. - práv. vzťahoch
- je správ. org. 172/92 Zb. ak rozhoduje v správ. konaní (rozhod. o prijatí na VŠ)
Orgán št správy nemusí byť vždy správ. orgánom.
Najvyšším org. št správy v SR je vláda SR, má trojdelenie moci vytýčené Johnom Lockom al. Montesquiem.
Postavenie vlády a kompetencie sú zakotvené v zák. 460/1992 Zb., ústava hl. 6 odd. 2.
Z. č. 369/90 Zb. = vznik územ samosprávy => Zákon o obecnom zriadení; obce konštituoval ako PO, ale vznik 460/92 Zb. ústava hl. 4 o úz. samospráve
- do r. 91 boli štát. a družst. byty
Z. č. 347/1990 Zb. v platnom znemí o organizácii ministerstiev a iných org. št. správy
Vláda je kolektívny orgán (schvaľov. zákonov, ŠR,...) V SR je 15 ministerstiev. Na čele minist. je minister, kt. je členom vlády. To je rozdiel oproti ústred. orgánom na čele kt. je osoba, kt. nie je členom vlády.
Miestne orgány št. správy = boli konštutiované do dneš. podoby zákonom 222/1996 Zb. Zákon o organ. miest. št. správy a o doplnení niekt št. zákonov.
- okresné úrady a kraj. úrady patria pod všeob. št. správu, Z. č. 221/96 Zb. O území a ..., hovorí o rozčelenení SR na 78 okresov a 8 krajov a niekoľko iných spr. jednotiek.
Všeob. vnút. správa
- má správ. odd., kt. sa zaoberá písaním ulíc, ohlasovaním zhromaždení
- patrí tu: matričné odd, priestupkový orgán, živnostenský org., správne gerikty => 634/92 Zb. => podnikatelia nesmú klamať pri predaji a pod., za porušenie može byť uložená pokuta FO al. PO
- v priest. práve platí tiež: „žiadny trestný čin bez zákona, žiadny trest bez zákona“.
- okresné úrady, volebný úsek = pomáha mater. pri voľbách
Záujmová samospráva 80/90 Zb. => roz združenia, nadácie, profesijné združ. iné nezisk. org. = spravujú sa sami.
Organizačno – technické princípy výstavby a činnosti verej. správy
Zákl. princípy:
a) územný = zohľadňuje potreby územia, má za cieľ čo najviac priblížiť št. správu občanovi (krajské a okresné úrady
b) odvetvový = budovanie št. správy podľa odvetvia => ministerstvá
- vláda riadi kraj. a okres. úrady; v administr. veciach však riadia ministerstvá
c) funkčný = na zákl. urč. funkcie
- orgány založ. na špecializácii (napr. kontrola)
Kontrolný úrad = nepatrí do št. správy
Úrad vlády SR = ústr. orgán št správy => kontroluje ŠR, ministerstvá...
1. monokratický prístup – je zodp. a rozhoduje 1 človek (odbory kraj. úradov, starosta obce...)
2. kolegiálny prístup – rozhoduje sa hlasovaním (vláda, obec. rada)
1. volebný princíp = vačšinou v samospráve
2. vymenovací princíp = v št. správe
1. princíp centralizácie = prebieha na horizontál. úrovni
2. princíp decentralizácie
3. princíp koncentrácie
4. princíp dekoncentrácie = čoraz viac právomocí je presunutých na obce
Orgány obce:
1. obligátorne = povinné (primátor, starosta, mestské zastupiť., obec. zastupiteľstvo)
2. fakultatívne = tie sa možu zriadiť, ak na to obec má (napr. obec. úrad, polícia, roz. komisie, porad. org., hl. kontrolór, prednosta úradu, obecná rada)
Metódy verejnej správy
„methods“ (Grecko) = „cesta k niečomu“
- nejvšeobecnejšie: uvedomelý postup na dosiah. urč. cieľa
Pojem:
Metóda verej. správy je sposob optimál. posobenia orgánu verej. správy na spracovaný subjekt vyjadrený v urč. forme verej. správy
- ide o sposoby , cesty cieľavedom. posobenia spravujúcich subj. na spracované subjekty
delíme na:
a) metódy činnosti VS (metódy VS vo vlast. zmysle)
- hl. smer, predst. vonkajšiu činn., činn. navonok
- posobenie spravujúcich subjektov a subjektov spravovaným – FO a PO
b) organizačné metódy (metódy vnútroorg. činností) zahŕň. aktivity spojené s utváraním a zdokonaľovaním org. a riadiacich štruktúr spravujúcich subjektov, vytváraním organizač., personálnych, ekonomických, materiálovo-tech. a ďalších predpokl. a podm. pre efektívnu realizáciu ich funkcií
Klasifikácia metód činnosti VS podľa:
1. rozsahu uplatňovania:
a) všeobecné
b) špeciálne
2. intenzity vplyvu:
a) presvedčovacie
b) donucovacie
3. sposobu vplyvu:
a) administratívneho posobenia
b) ekonomického posobenia
c) spoločensko – organizátorského posobenia
d) organizačno – technického posobenia
4. regulácie sposobu uplatňovania:
a) právne
b) mimoprávne (kým nepríde k urč. konfliktu, polícia nezasiahne)
Metódy všeobecné = možno použiť vo všetkých al. vo vačšine zo zadaných sfér činnosti orgánov VS
Metódy špeciálne, jedinečné = uplatňujú sa iba na jednom úseku VS al. iba v urč. špecific. podobe
Metódy zvláštnych osobit. režimov = špecifická úprava ochrany al. konania
Metódy presvedčovania: a) priameho, b) nepriameho
Metódy donucovania: a) priameho, b) nepriameho
Zásada: presvedč. má prioritné, primárne postavenie, donucovanie by malo posobiť subsidiárne a má mať sekundár. postavenie
V praxi: správ. orgán pri voľbe metódy je determinovaný okolnosťami konkrét. prípadu, celkovou situáciou, stavom VS na úseku VS
2 špeciálne metódy:
1. prevencia = na úseku zdrav.
2. profyláxia = napr. profilaktické kontroly zbraní, STK
Formy verejnej správy
Forma = prejavom podstaty a obsahu v materiál. svete
Druhy:
1. štrukturálne formy = zahŕň. štruktúru organizácie;VS predst. cieľavedomé aktivity konkrét. subjektov tvoriacich spravujúci podsystém
2. procedurálne formy = chápu sa v tom zmysle, že VS ako čin. výkonná a nariaďovacia sa uskutočň. postupnosťou skutkov, činov, úkonov v urč. poriadku, kt. prebiehajú
3. finálne formy = rozhodnutia, cest. pas, obč. preukaz, rodný list
Správne úkony
právotvorné neprávotvorné
správ. akty správ. dohody spol. – org. úkony mat. – tech. úkony
normatívne individuálne .
Správne akty
verejno – mocenské akty
štátnosprávne samosprávne
štátnosprávne = štátnomocenské akty = autoritatív. štátnomoc. akty, akty komplet. org. štát. správy (orgánu povereného výkonom správy štátnej organizácie) vynutiteľné donucovacími prostr. štátu
samosprávne = neštátnomocenské akty = autoritatív. neštátnomoc. akty, osobitné verejnomoc. akty komplet. org. samosprávy, vynutiteľné donuc. prostr. samospráv. celku (inými ako št. donuc. prostr.)