Správne právo procesné - Priestupkové konanie

Konanie o priestupkoch je zamerané na to, aby sa v ňom objektívne zistilo, či skutok, ktorým bol porušený alebo ohrozený záujem spoločnosti, je priestupkom, kto ho spáchal a aby na základe zisteného skutkového stavu bolo vydané rozhodnutie o priestupku, prípadne o uložení sankcie.


Priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v Zákone o priestupkoch alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.


Priestupkom však nie je konanie, ktorým niekto odvracia:
a) primeraným spôsobom priamo hroziaci útok na záujem chránený zákonom alebo

b) nebezpečenstvo spôsobom priamo hroziace záujmu chránenému zákonom, ak týmto konaním nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok, ako ten, ktorý hrozil, a toto nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť inak.


Na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak Zákon o priestupkoch výslovne neustanovuje, že je potrebné úmyselné zavinenie.


Priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ:
a) vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo

b) nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

Úmyselne je priestupok spáchaný, ak páchateľ:
a) chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom alebo

b) vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, a pre prípad, že ho poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený. Konaním sa rozumie aj opomenutie konania, na ktoré mal povinnosť.


Priestupku sa môže dopustiť len fyzická osoba, ktorá už dovŕšila 15 rok svojho veku a bola schopná rozpoznať následky svojho konania.


Pre konanie o priestupkoch platí Správny poriadok, ak v priestupkovom zákone alebo inom zákone nie je ustanovené inak.


Jedným zo subjektov priestupkového konania sú správne orgány, ktoré majú o priestupkoch rozhodovať.


Z hľadiska vecnej príslušnosti sú to:
a) okresné úrady
b) orgány Železničnej polície (ak ide o priestupky v tejto oblasti)
c) iné orgány štátnej správy, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

Miestna príslušnosť správneho orgánu je daná miestom, kde k spáchaniu priestupku došlo. Príslušný môže byť aj správny orgán v inom mieste, než je miesto spáchania a to v mieste, kde sa obvinený zdržiava alebo pracuje. K postúpeniu môže prísť aj z iného vážneho dôvodu.

Štátne orgány a organizácie majú povinnosť poskytovať správnym orgánom prejednávajúcim priestupok súčinnosť. Občan má povinnosť podať správnym orgánom nevyhnutné vysvetlenie na preverenie došlého oznámenia o priestupku. Môže ho odoprieť, ak by im alebo blízkym osobám hrozilo nebezpečenstvo postihu za priestupok, trestný čin alebo by porušili štátne alebo služobné tajomstvo alebo zákonnú povinnosť.


Účastníkmi v priestupkovom konaní sú:
a) obvinený z priestupku
b) poškodený, ak ide o náhradu majetkovej škody spôsobenej priestupkom
c) vlastník veci, ktorá môže byť zhabaná alebo bola zhabaná, a to v časti konania, ktorá sa týka zhabania veci
d) navrhovateľ v návrhovom konaní.

Znalci, svedkovia a pod. majú postavenie zúčastnenej osoby.

Objasňovaním priestupkov sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu. Objasňovanie priestupku musí byť skončené spravidla do mesiaca. Orgán však môže aj po nej priestupok prejednať. Orgán objasňujúci, ak nie sú dôvody na odovzdanie alebo odloženie veci, predloží správu o výsledku objasňovania priestupku orgánu príslušnému rozhodnúť vo veci.


Konanie začína na základe oznámenia, návrhu alebo z úradnej povinnosti. Podkladmi sú napríklad správa o výsledku objasňovania, oznámenie št. orgánu, obce atď. Konanie začne najneskôr do 30 dní. Pri návrhových priestupkoch možno podať návrh do 3 mesiacov odo dňa, kedy sa navrhovateľ o priestupku dozvedel. Správny orgán odloží vec, ak nie možné reálne zistiť páchateľa alebo ho sankcionovať. V prvostupňovom konaní sa obligatórne robí ústne prejednávanie.


Rozhodnutie o priestupku je písomné a má tieto časti: a) výrok-opis skutku, opis sankcie a pod.

b) oddôvod-nenie-na základe čoho správny orgán rozhodol

c) poučenie.


Zmier v priestupkovom konaní možno dosiahnuť iba v navrhovacích konaniach.
Preskúmanie rozhodnutia je možné podľa Správneho poriadku. Proti uloženiu pokuty v blokovom konaní sa nemožno odvolať.


Medzi skrátené druhy priestupkového konania patrí:
Blokové konanie-možno uložiť pokutu do 1000Sk (ak inak nestanovuje zákon-napr. pri priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky) v prípade, ak je spoľahlivo zistený priestupok, nestačí dohováranie a obvinený z priestupku je ochotný pokutu zaplatiť. Poverené osoby sú povinné preukázať, že sú poverené ukladať a vyberať pokuty v blokovom konaní. Bloky vydáva MF SR a pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu.

Ak páchateľ nemôže pokutu zaplatiť pokutu na mieste, vydá sa mu poštová poukážka na zaplatenie pokuty v stanovenej lehote. Rozkazné konanie-je možné uskutočniť vtedy, keď je nepochybne preukázané, že obvinený z priestupku sa priestupku dopustil a vec nebola vybavená v blokovom konaní. Ak obvinený do 15 dní proti rozkazu podá odpor, rozkaz sa automaticky ruší a vedie sa riadne priestupkové konanie vo veci.

Sankcie ukladané za priestupky sú:
pokarhanie
pokuta
zákaz činnosti
prepadnutie veci.


Ochrannými opatreniami sú:
obmedzujúce opatrenia
zhabanie veci.


Obmedzujúce opatrenie sleduje obmedzenie ďalšieho nezákonného konania, musí byť primerané povahe priestupku, ukladá sa vždy so sankciou a najdlhšie na 1 rok.


Priestupok nie je možné prejednať, ak:
od jeho spáchania uplynul 1 rok
sa vzťahuje na priestupok amnestia.



Zdroje
Marián Vrabko a kol. – Správne právo – procesná časť
Zákon o priestupkoch
Zákon o premávke na pozemných komunikáciách