Spoločnosť ako predmet makrosociológie

2. Spoločnosť ako predmet makrosociológie
Historické typy spoločnosti
Komunity tradičnej a modernej spoločnosti



1.makrosociológia : zaoberá sa spoločnosťou, štruktúrou a jej dynamikou
dynamikou rozumieme procesy v spoločnosti ( socializácia, migrácia, mobilita, ) sociálne zmeny spoločnosti
štruktúrou spoločnosti rozumieme je základné prvky
základné entity ( prvky ) spoločnosti :
d) ľudia( jedinci )
e) skupiny
f) inštitúcie – spôsoby správania sa
rodina
náboženský systém
vzdelávací systém
politický systém


Vymedzenie pojmu spoločnosť :

1. z hľadiska historického
2. z hľadiska geografického


1. z hľadiska historického:
 tradičná ( spoločnosť ľudí žijúcich na vidieku )
 moderná :
- kon. 19. a zač. 20. storočia
- priemyselná revolúcia
- Veľká francúzska buržoázna revolúcia
- Urbanizácia ( sťahovanie ľudí sa do miest , preberanie spôsobu
mestského života )
- industrializácia ( spriemyselňovanie )
- masová komunikácia
- rozvoj vedy a techniky ( VTR – vedecko - technická. revolúcia )
- tvrdenie : svet je predvídateľný vo vývoji, lineárny

 postmoderná ( rôznorodosť, pluralita názorov a ľudí, ktorí toto správanie
vysvetľujú )
- tvrdenie: svet je nepredvídateľný, chaotický



2. z hľadiska geografického
a. svetový systém
- v súvislosti z globalizáciou
- ekonomicko hosp. oblasťou
- politickou ( OSN, NATO,EUR )
- kultúrnou
b. alebo národ


Spoločnosť podľa Kellera :
Keller chápe pod pojmom spoločnosť súhrn indivíduí, jednajúcich s ohľadom na jednanie iných v určitom historickom, priestorovom, kultúrnom a sociálnom kontexte
Je to spoločenstvo organizované – rešpektuje jednu politickú moc
Žije na osobitnom teritóriu
Je sebestačné ( zabezpečuje svoju biologickú a kultúrnu reprodukciu )
Je si vedomé osobitnej identity
Má aj svoju kultúru ( dominantná, subdominantná, kontrakultúra )

Komunita označuje skupiny ľudí, žijúcich a spolupracujúcich na jednom zemí, ktoré tvorí základ, kde môžu uskutočňovať svoje každodenné činnosti a kde sa odohráva najväčšia časť života
Základnými znakmi komunity sú:

1. spoločné územie
2. bezprostredné sociálne vzťahy medzi ľuďmi žijúcimi na tomto území.

Komunitu charakterizujte aj inštitúcia susedstva

Mesto –
- môžeme charakterizovať ako typ komunity s rozvinutou deľbou práce, veľkým počtom a veľkou hustotou osídlenia


Dedina –
- je menší typ komunity
- prevládajú osobné vzťahy a interakcie

Mesto a dedina vystupujú ako protikladné typy komunít
Pospolitosť, spoločenstvo ( Gemeinschaft ) proti spoločnosti Gessellscaft )

Pospolitosť je založená na sympatiách a neformálnych vzťahoch susedského života
Spoločnosť je založená na neosobných formálnych vzťahoch

Analýza svetového systému so súvisiacou globalizáciou :
a. ekonomicko-hospodárska oblasť
b. politická oblasť
c. kultúrna oblasť

Súhrn individuí má znaky :
1. spoločenstvo je organizované a rešpektuje 1 politickú moc.
2. žije na osobitom teritóriu, území
3. je sebestačné ( zabezpečuje svoju biologickú a kultúrnu reprodukciu
4. je si vedomé osobitej identity ( vedomia ja – príslušnosť )
5. má aj svoju kultúru

Urbanizácia – ( pomešťovanie ) je proces, v ktorom dochádza k rastu počtu obyvateľstva žijúceho v mestách
História pozná dve podoby urbanizácie :
- urbanizácia v tradičnej spoločnosti ( do 19 stor. )
- urbanizácia v modernej spoločnosti ( od 19 storočia )

Pospolitosť – je založená na vzťahoch emócií, sympatií a duševnej náklonnosti
Spoločnosť – je založená na neformálnych , neosobných vzťahoch
Komunita – najvyšší stupeň sociálnej integrácie