Spolocnost, ktorá nevie, co oslavuje
Spolocnost, ktorá nevie, co oslavuje
Pospolitý život ludí v rôznych dobách a v odlišných kultúrach vykazuje obrovskú
rôznorodost. Ale možno nájst javy, ktoré sú vo všetkých ludských spolocnostiach
rovnaké, napr. všetky majú urcité hodnoty, ktoré kultúru integrujú do jedného
funkcného celku, vo všetkých existuje základna a nadstavba, kt. sa vzájomne
ovplyvnujú a všade existuje inštitúcia sviatkov – tú pozná každá spolocnost bez ohladu
na svoju vyspelost. Ludia všetkých dôb a kultúr delia svoj cas na: všedný (cinnosti
pracovného charakteru) a sviatocný.
Sviatok = posvätný cas, kladieme ho do protikladu k bežnému svetskému casu;
posvätné sú veci, osoby, miesta, zvieratá,.. sú predmetom uctievania, môžu byt
nápomocné, ale aj škodit a preto si treba získat ich priazen (obety, rituály, predpísaná
komunikácia).
Ludia vo všetkých spolocnostiach vnášajú do svojho života poriadok – potreba
orientácie, potreba bezpecia, istoty – preto všetko pomenovávajú a svet hierarchizujú,
prísne clenia. Nemožno zlucovat veci, ktoré napr. patria rôznym pohlaviam, aby cinnost
žien vykonávali muži, cinnost dospelých deti,.. Toto zlúcenie by mohlo byt pre chod
sveta osudné. Sviatok je ale akési docasné prerušenie chodu sveta a jeho návrat k
pociatkom, k chaosu, aby sa obnovila energia sveta (ludia si vymienajú role, paroduje
sa moc, napodobnuje sa pôvodný chaos sveta).
Pocas sviatkov sa ludia správajú nápadne odlišne od všedných dní, casto konajú
„nepochopitelne“, zvycajne vela jedia, pijú, až plytvajú, slávnosti sprevádza tanec,
hudba, karnevalová atmosféra je presiaknutá agresiou. Zúcastnení sa chovajú
spôsobom, ktorý je v protiklade ku každodennému spôsobu života, rada zákonov je
prekracovaných, aj tabu (alimentárne, sexuálne).
Ludia si všimli, že príroda prechádza cyklami – zrod, rast, starnutie, zánik; aj sviatky
sú preto umiestnené do oblastí, kedy sa príroda nápadne mení – slnovrat,
rovnodennost, obdobie sucha, obdobie daždov,.. Sviatok je prostriedkom ozdravenia a
omladenia sociálneho poriadku, ktorý sa pocas každodenného života opotreboval.
Tradicný sviatok tým, že v kolektívnej akcii znázornoval rozklad univerza, posilnoval
sociálnu súdržnost. Aj moderná spolocnost by rada videla, aby sa kmen (štát) v urcitý
den zhromaždil a aktívne sa úcastnil sviatocného ceremoniálu (hojnost jedla a pitia v
stánkoch, posvätné symboly, ktoré vyjadrujú jednotu a identitu kmena,...). Všetky
štátne sviatky sa vztahujú k minulosti a oživujú spomienky na princípy, ktoré stáli u
zrodu šúcasnej spolocnosti (SNP, 1.1.).
Život celej spolocnosti možno opísat ako velkú sociálnu drámu, kde herci predvá-dzajú
vo vzájomných stretnutiach, ako fungujú vztahy moci a podriadenosti. Každý clovek sa
nustále predvádza pred blížnymi v rade rolí, podla scény, v ktorej práve vystupuje.
Štátny sviatok je dráma – rozprávajú sa príbehy boja dobra so zlom, recitujú sa
posvätné mýty, ktoré si vystacia so zámenami MY, VY, ONI, kde dobro MY zvádza boj
so zlom ONI a MY prezentuje blaho, ktoré VY potrebujete. Sviatky sú v spolocnosti
príležitostou k potvrdeniu existujúcej hierarchie mocenských pozícií. Vztah nadriadený
– podriadený sa vo všednom case opotrebováva, tí dole strácajú úctu a rešpekt k tým
hore a tak im tí hore pocas sviatkov pripomenú, akí sú dôležitý, hovoria o svojej
oddanosti mieru, dobru, spravodlivosti a obcan, ak chce participovat na tom zápase
proti zlu, si uvedomí, že musí byt úctivý a oddaný svojim nadriadeným. Moderná
spolocnost vytvorila nebývalý priestor pre sviatky, ceremónie, až technika zacala
vytlácat sociálnu participáciu ludí na rituáloch (omše cez rozhlas, TV,..), už málokedy
vyprovokujú k rozjasanej úcasti v masových obradoch, vyhlasujú sa celoštátne sviatky,
ktoré už nestmelujú, naopak, sviatky sú chápané ako príležitost stiahnut sa zo
spolocnosti, verejné priestory sa vyludnujú, rozvíjajú sa súkromné rituály s priatelmi,
rodinou. Sviatok prestal byt obdobím spolocenskej regenerácie a zmenil sa na
individuálnu rekreáciu, a tak sa mína ich ciel a miesto integrity sa podporuje kolektívne
ignorantstvo.
________________________________________ __________________________
Zdroje: