Spoločné obecné úrady

Spoločný obecný úrad predstavuje výkonný orgán bez právnej subjektivity so zmluvne presne urceným rozsahom pôsobností a jeho úcastníkmi sú najmenej dve obce, prípadne mestá.

Spolocné obecné úrady sú dobrovolnou formou spolupráce, jednotlivé mestá a obce z nich môžu vystúpit, alebo celá zmluva môže byt uzavretá iba na urcitý cas.

Organizacne môžu pôsobit v rámci obecného úradu obce, ktorá je sídlom spolocného obecného úradu, môžu byt samostatným útvarom na obecnom úrade alebo môžu byt nezávislým pracoviskom mimo príslušného obecného úradu obce.

Vytvárať SOÚ bolo možné už od roku 1990 podľa zákona o obecnom zriadeni. Táto možnosť zostávala nevyužitá, obce na výkon svojich originálnych kompetencíí nepociťovali potrebu združovať sa.

SOÚ
nadobudli význam po reforme verejnej správy v roku 2002 ked na obce bol presunutý výkon niektorých kompetencíí zo štátnej správy. Ide hlavne o tieto oblasti: opatrovatelská služba, ochrana životného prostredia, regionálne školstvo, zdravotníctvo, pozemné komunikácie, vodné hospodárstvo a najmä stavebný zákon.

Proces decentralizácie na Slovensku prinútil tak v súcasnosti niektoré obce k ich efektívnemu zlúceniu

Vytváranie spolocných obecných úradov je postavené na urcitých základných princípoch, kde okrem princípu dobrovolnosti môžeme zaradit princíp vzájomnej výhodnosti, rovnocennosti postavenia obcí a zachovania autonómnosti rozhodovania každej obce.

Pri rozhodovaní o vzniku spolocného úradu je velmi dôležitá volba relevantných kritérií, na základe ktorých sa jednotliví predstavitelia obcí uvažujúci o zlúcení ich obecných úradov rozhodujú o výhodnosti takejto interkomunálnej spolupráce. Pri volbe a posudzovaní ide predovšetkým o ekonomickú výhodnost, odbornost, administratívnu nenárocnost a dalšie kritéria na urcenie modelu financnej spoluúcasti jednotlivých obcí. Okrem toho je nevyhnutné prihliadat i na pocet, frekvenciu vykonávaných úkonov v obci a v obsluhovanom území, ich administratívu, odbornú a materiálovú nárocnost a kvalifikacné nároky na pracovníkov. Pri volbe kritérií je v rámci rozhodovania o vzniku spolocného obecného úradu pri prenesenom výkone štátnej správy limitujúcim faktorom predovšetkým výška štátom poskytnutých financných prostriedkov obci a výška iných materiálnych prostriedkov (napríklad hardvérové a softvérové vybavenie a podobne).

Na základe výsledkov takto preukázané ušetrené financné prostriedky by bolo potom možné použit na další rozvoj miestnej infraštruktúry obcí, prípadne i na zníženie zadlženosti tej-ktorej konkrétnej obce v rámci spolocného obecného úradu.

. Na základe posúdenia všetkých kritérií možno hovorit o efektívnejšom výkone ako originálnych, tak aj prenesených kompetencií obcí.

Riadenie, organizácia a financovanie spolocného obecného úradu

Personálnym predpokladom cinnosti úradu je starosta jednej z príslušných obcí, dalej prednosta úradu, ako aj další zamestnanci.

Je vecou zmluvy o zriadení úradu urcit pocet zamestnancov, spôsob financovania úradu a jeho organizáciu, ako aj urcit starostu, ktorý bude plnit funkciu štatutárneho orgánu v majetkovoprávnych veciach týkajúcich sa úradu a v pracovnoprávnych veciach týkajúcich sa zamestnancov v úrade. Pocet zamestnancov v úrade sa odvodzuje od rozsahu úloh, ktorý má úrad plnit

Zamestnanci úradu nie sú v pracovnoprávnom vztahu k úradu, ale plnia len jeho úlohy; môžu byt v pracovnoprávnom vztahu k jednotlivým obciam alebo k obci, ktorá je sídlom úradu. Ak je zriadená funkcia prednostu úradu, táto osoba zodpovedá za jeho cinnost. Prednostu úradu vymenúva do funkcie a z funkcie odvoláva starosta obce, ktorá je sídlom úradu po dohode so starostami obcí, pre ktoré je úrad zriadený.

Štatutárnym orgánom je spravidla starosta obce, ktorá je sídlom úradu.

Spory, ktoré vzniknú z dohody o zriadení úradu, rozhoduje súd na návrh ktorejkolvek obce, ktorá je úcastníkom zmluvy

Financovanie spolocného obecného úradu je vo väcšine SOÚ zabezpecené takým spôsobom, že každá obec prispieva na SOÚ vopred dohodnutou sumou podla poctu obyvatelov. Iba velmi zriedka sa prepocítava financovanie SOÚ podla vydaných rozhodnutí, ci iným spôsobom. Najväcším problémom SOÚ je však vymožitelnost týchto príspevkov od obcí a financií od štátu, ktoré dostáva každá obec na zabezpecenie preneseného výkonu štátnej správy.( . Štát je na základe ustanovení ústavy a zákonov, povinný náklady takto preneseného výkonu štátnej správy hradit.)

Preto zástupcovia SOÚ volajú po tom, aby sa zmenil tok financií za prenesený výkon štátu priamo do SOÚ.

Negativa:
„negatívom“ je princíp dobrovolnosti, na ktorom je takáto spolupráca založená, pricom ide o negatívum najmä z pohladu obcana, z nasledovných dôvodov :

o rôzna šírka vykonávaných pôsobností, ktorá nezarucuje kvalitu a dostupnost služieb

o neochota niektorých miest (centier mikroregiónov) byt súcastou spolocného obecného úradu pre okolité malé obce

o spôsob financovania cinnosti spolocných obecných úradov,

o problémy s majetkom spolocných obecných úradov;

o spolocné obecné úrady zabezpecujú najmä úlohy vyplývajúce z preneseného výkonu štátnej správy na obce, málokedy aj originálne pôsobnosti; na tieto malé obce rezignujú,

o mesto, kde spolocný obecný úrad vykonáva svoju cinnost, na toto vo všetkých nami odsledovaných prípadoch dopláca,

SOU Lipany
Spolocný obecný úrad v Lipanoch bol založený zmluvou o vytvorení spolocného úradu na zabezpecení opatrovatelskej služby zo dna 23. januára 2003; dnes zabezpecuje služby na viacerých úsekoch výkonu správy. Zmluva má 19 úcastníkov vrátane mesta Lipany. Sú nimi: Lipany, Lúčka, Rožkovany, Dačov, Dubovica, Milpoš, Kamenica, Krivany, Torysa, Olšov, Šarišské Dravce, Poloma, Krásna Lúka, Bajerovce, Tichý Potok, Vysoká Brezovica, Nižný Slavkov, Brezovička. Spolocný obecný úrad poskytuje služby pre cca 22 000 obyvatelov.

Predmet cinnosti spolocného obecného úradu

Spolocný obecný úrad v Lipanoch vykonáva správu na nasledujúcich úsekoch:

územné plánovanie a stavebné konanie; pozemné komunikácie; vodné hospodárstvo; ochrana prírody; regionálny rozvoj; školstvo; opatrovatelská starostlivost; zdravotníctvo.

Organizácia spolocného obecného úradu
Štatutárnym orgánom je primátor mesta Lipany. Sídlom spolocného obecného úradu je mestský úrad v Lipanoch. Mesto Lipany sa zmluvne zaviazalo vytvorit pracovisko na vykonávanie zmluvných cinností (pôvodne len opatrovatelská služba). V prípade, že spolocný obecný úrad by mal nadobudnút nejaký spolocný majetok, toto nadobudnutie aj jeho prípadné vysporiadanie je možné len písomným dodatkom k zmluve. Zmluva upravuje spôsob vystúpenia úcastníka zmluvy zo zmluvného vztahu; v takom prípade úcastník zmluvy nemá nárok na financné a materiálne vyrovnanie, jeho podiel ostáva v spolocnom majetku.Spolocný obecný úrad má 2 pracovníkov. Šéfom spolocného obecného úradu je prednosta mestského úradu.

Spôsob financovania spolocného obecného úradu

Na základe zmluvy sú jej úcastníci povinní vcas a v dohodnutej výške prispievat na náklady spojené s výkonom zmluvných cinností. Bližšie kritériá zmluva neupravuje. Splatnost úhrady má byt v štyroch štvrtrocných splátkach na základe vystavenej faktúry. V prípade oneskorenia úhrady je dohodnutý úrok z omeškania – dvojnásobok diskontnej sadzby (NBS) aktuálnej v case vzniku nároku.

SOÚ vykonáva najmä kompetencie v oblasti stavebného konania a opatrovatelskej služby. Pracovník MsÚ Lipany je k dispozícii starostom na konzultácie v oblasti regionálneho rozvoja. Ostatné kompetencie sú zúžené na vydávanie povolení ako napr. povolenie výrubu stromov, schvalovanie otváracích hodín v lekárnach. Užšia spolupráca v regióne sa zacína v oblasti miestneho školstva, kde aj samotní predstavitelia mesta a obcí regiónu vidia nutnost a jediné východisko v spolupráci obcí. Ako nezmysel spojený s výkonom kompetencie stavebného konania uviedli miestni starostovia systém vydávania stavebných povolení pre obec druhou obcou. Ako problém identifikovali pracovníci SOÚ to, že starosta obce v niektorých prípadoch podpíše rozhodnutie aj napriek zamietavému stanovisku, ktoré bolo vypracované pracovníkmi spolocného úradu. Preto by malo byt vydávanie rozhodnutí delegované na SOÚ. Kedže je to nie príliš bohatý región, a v takých regiónoch sú k spolupráci obcí náchylnejší, aj tu je eminentný záujem spolupracovat, ale ani nie tak z dôvodu zlepšovania služieb, ale skôr z dôvodu prežitia a zabezpecenia základných funkcií obcí.

záver
Jedným zo spôsobov riešenia problematiky malých obcí je vytváranie spolocných obecných úradov na dobrovolnej forme spolupráce, ktoré by mali zohrat významnú úlohu aj pri kvalitnom a kvalifikovanejšom výkone presúvaných kompetencií zo štátnej správy na samosprávu, najmä v menších obciach.

. Výsledkom celého procesu by bolo efektívnejšie a úcelnejšie poskytovanie verejných služieb, cím by sa zároven zvýšili šance zlúcených obcí na získaní priamych výhod z predvstupových fondov EÚ a po vstúpení SR do EÚ zo štrukturálnych a kohézneho fondu EÚ.