Spolocenské udalosti v rodine

Spolocenské udalosti v rodine
V živote cloveka sa vskytujú rozlicné dôležité momenty ci udalosti, ktoré sa stávajú
podnetmi na oslavy, stretnutia ci rodinné alebo spolocenské posedenia.
Velkou udalostou v rodine je narodenie dietata. Nového obcana víta nielen samotná
rodina a blízki príbuzní, ale aj spolocnost. O zdravie rodiciek i novorodeniatok sa
starajú odborne vysokokvalifikovaní lekári. PO uplynutí materskej dovolenky sa
pracujúca žena môže pokojne vrátit na svoje pracovisko, o jej dieta sa starajú detské
jasle, materské školy a dalšie inštitúcie s kvalifikovaným personálom. Ani v súcasnosti
nezanikol zvyk obdarúvat rodicku a novorodeniatko. Kým v minulosti to bola skôr akási
sociálna výpomoc, dnes sa takto prejavuje radost nad príchodom dietata na svet.
Clenovia rodiny a priatelia prinášajú matke dietata rozlicné doplnky k výbavicke,
niekedy založia na meno novorodeniatka vkladnú knižku so základným vkladom. K
darcekom sa casto pripájajú i kvety. Pri narodení dietata sa patrí, aby manžel, otec
dietata, priniesol rodicke do pôrodnice kyticu rezaných kvetov.
V rodinách sa coraz castejšie usporadúvajú malé slávnosti v den, ked prvácik ide prvý
raz do školy.
Významnou udalostou v živote dospievajúceho cloveka je ukoncenie povinnej školskej
dochádzky. Pri týchto príležitostiach sa oslavy spravidla usporadúvajú v rámci triedy
bud v škole, alebo niektorom podniku. Pred ukoncením druhého cyklu školy, to jest
pred maturitou, sa usporadúvajú najprv „stužkové“ a potom maturitné bankety- opät v
rámci triedy. Aj dosiahnutie tohto významného ciela v živote mladého cloveka možno
oslávit primeranou rodinnou oslavou.
Velmi slávnostnou príležitostou býva promócia, pri ktorej na osobitnom slávnostnom
obrade dostáva úspešný absolvent vysokej školy diplom, potvrdzujúci završenie štúdia.
Tento akt organizuje príslušná vysoká škola v slávnostne vyzdobenej sieni za
prítomnosti akademických hodnostárov v tradicných talároch. Celý ceremoniál
zdôraznuje vážnost promocného aktu, ktorý uzatvára významnú etapu v živote nielen
tých, co ukoncili štúdium, ale aj pre ich rodiny a vysokú školu. Od úcastníkov
promocného aktu sa vyžaduje slávnostné oblecenie a dôstojné sledovanie prejavov
akademických hodnostárov, aj dakovného prejavu jedného z promovaných. Po
skoncení oficiálneho aktu sa príbuzní, priatelia a známi stretávajú s promovanými a
osobitne im gratulujú. Treba však dbat, aby správanie gratulantov nenarušovalo
dôstojnost a slávnostný charakter tejto chvíle. Úprimnost blahoželania je vhodné
zdôraznit kyticou kvetou. Po oficiálnej casti sa obycajne usporadúva slávnostný obed
doma alebo reštauracnom podniku, na ktorý sa pozýva širšia rodina a niektorí priatelia
oslávenca. Dar, ktorý venujeme, má mat trvalejšiu hodnotu, aby pripomínal slávnostnú
a dôležitú chvílu.
Väcšie rodinné slávnosti sa spravidla usporadúvajú vtedy, ked sa dcéry a synovia
rozhodnú uzavriet manželstvo. V minulosti manželstvo predchádzali zásnuby ako
zákonom upravený právny akt. Zo zásnub, to jest z viacmenej záväzného príslubu
uzavriet manželstvo, vyplývali už urcité vzájomné práva a povinnosti snúbencov. V
našom právnom poriadku zásnubám neprislúcha nijaká právna záväznost. Mladí ludia si
môžu alebo nemusia slubovat manželstvo. Napriek tomu mladé dvojice neraz verejne
ohlásia svoje zasnúbenie, a to na rodinnej slávnosti v prítomnosti rodicov oboch
snúbencov prípadne najbližších príbuzných. Podla starého zvyku snúbenci si pri
oficiálnych zásnubách vymenia prstene. Slušnost si ešte aj dnes vyžaduje, aby mladý
muž co najskôr navštívil rodicov dievcata, s ktorým chodí, predstavil sa im, aby si
mohli o nom vytvorit mienku. Je správne, ak budúci manžel prinesie pri tejto príležitosti
snúbenici i jej matke kyticu kvetov. Formálne zásnuby sa konajú podla starého zvyku v
rodine snúbenice. Na zásnubnej hostine na cestnom mieste ciže za vrchstolom sedia
snúbenci, oproti nim rodicia, ostatní hostia potom v poradí podla vztahu k snúbencom.
Sobáš je akt, realizácia rozhodnutia, ktoré od základu mení život cloveka, je prípravou
na spolocné rodicovstvo, na ozajstné životné spolocenstvo dvoch ludí. Len co snúbenci
stanovia definitívny termín sobáša, oznámia to písomne alebo ústne príbuzným,
priatelom a známym. O úprave a texte oznámenia sa dohodnú snúbenci. Svadobné
oznámenie musí uvádzat dátum, hodinu a miesto sobáša a adresu, kam treba posielat
písomné prípadne telegrafiské gratulácie- najcastejšie to býva nevestino bydlisko.
Každý, kto dostane svadobné oznámenie, môže ho pokladat za pozvánku na sobášny
obrad. PO skoncení sobášneho obradu príbuzní, priatelia a známi blahoželajú nielen
novomanželom, ale aj ich rodicom. Kto sa nemôže zúcastnit na sobášnom obrade,
blahoželá mladému páru písomne alebo telegraficky. Sobáš nie je iba prejavom vôle
snúbencov, ale predstavuje zákonom stanovený právny akt. Koná sa za úcasti dvoch
svedkov a predstavitela obecného úradu. Sobášny obrad sa koná v sobášnej sieni
obecného úradu prípadne v kostole. Pred sobášom snúbenci odovzávajú snubné
prstene matrikárovi a dohovoria sa s ním o celom postupe svadobného obraduprípadne
s farárom.
Na svadobnú hostinu si pozývajú mladomanželia rodinu a priatelov. Usporadúvajú sa v
reštauráciach a podnikoch, ktoré sú prispôsobené na takýto druh udalostí. Cestné
miesto pri stole patrí novomanželom. Vedla nich z obidvoch strán sedia naprv rodicia,
potom další príbuzní a hostia. Pri svadobných hostinách sa prednášajú prípitky
predovšetkým novomanželom, hostia ich prednášajú aj rodicom. Prvý prípitok by mal
predniest najstarší, prípadne najvzácnejší host. Dary možno odovzdat osobne, priamo
na hostine, alebo poslat už niekolko dní pred svadbou. Ak novomanželia odchádzajú na
svadobnú cestu zo svadobnej hostiny, v druhej casti hostiny nenápadne a bez rozlúcky
opustia miestnost. Novomanželia za každú písomnú gratuláciu podakujú ústne alebo
písomne.
Manželia si vzájomne pripomenú každé výrocie sobáša, najmä však dvadstiate piate,
pätdesiate a šestdesiate výrocie- ciže striebornú, zlatú a diamantovú svadbu.
Castejšou príležitostou na oslavu bývajú narodeniny alebo meniny. Na oslavu
narodenín alebo menín si pozveme priatelov a známych, detom ich priatelov ci
spolužiakov, a pripravíme im malé pohostenie. Gratulanti si uctia oslávenca
blahoželaním a svoju pozornost prejavia aj darom. Detský oslávenec obycajne dostane
tortu s tolkými sviedckami, kolko má rokov.
Tažkou a smutnou udalostou v rodine býva úmrtie niektorého clena rodiny. Smutnú
správu oznamujú najbližší príbuzní ostatnej rodine, priatelom a známym nebohého, a
to telefonicky, osobne alebo písomne. Tlacené smútocné oznámenia, tzv. parte, bývajú
bez fráz, uvádzajú potrebné údaje o zosnulom a mieto i cas pohrebu. Úmrtie- najmä
význacných osobností- sa oznamuje v dennej tlaci. Pozostalým vyslovujeme sústrast
písomne alebo ústne, a to aj vtedy, ak sme sa správu o úmrtí nedozvedeli od nich. Na
písomný prejav sústrasti sa patrí písomne odpovedat. Svoju úctu voci mrtvemu
vyjarujú príbuzní, prietelia, známi,...úcastou na pohrebe a smútocnými kyticami ci
vencami. Pri uložení venca alebo kvetov postojíme pri truhle krátku chvílu na znak úcty
voci mrtvemu. Po smútocnom obrade priatelia a známy vyjadrujú smútiacej rodine
sútrast. Pozostalí sa na pohrebných obradoch zúcastnujú v hlbokom smútku, ciže
oblecení do cierneho. Ak nosíme smútok nezúcastnujeme sa na tanecných zábavách ani
iných spolocenských a kultúrnych podujatí.