Spojené štáty americké (USA)

Spojené štáty americké (USA)
Za menej ako 400 rokov sa Spojené štáty americké (USA) zmenili z divociny obývanej
Indiánmi na najmocnejšiu priemyselnú krajinu sveta. USA tvorí pätdesiat štátov
vrátane Aljašky na dalekom severe a Havajských ostrovov v Tichom oceáne.
Nachádzajú sa tu dve rozsiahle horské pásma, Appalacské vrchy na východe a Skalnaté
vrchy na západe. Prevažnú cast v strede krajiny tvoria Velké prérie. Velké zásoby ropy,
uhlia a nerastných surovín spolu s hromadným pristahovalectvom v 19. a zaciatkom
20. storocia pomohli rýchlemu rastu obchodu a priemyslu. Americké výrobky a kultúra
sú známe po celom svete.
USA nie sú jednou krajinou, ako je napríklad Brazília ci Kanada, ale federáciou alebo
skupinou 50 samostatných štátov. Vlajka USA je známa svojimi pruhmi a hviezdami.
Pôvodne sa do Únie spojilo iba 13 štátov na atlantickom pobreží, ale ako sa Americania
pocas 19.storocia rozpínali na západ, pripájali sa nové štáty. Všetky štáty okrem dvoch
sa rozprestierajú medzi Atlantickým a Tichým oceánom. Zostávajúce dva sú Aljaška na
dalekom severozápadnom cípe Severnej Ameriky a Havaj – skupina ostrovov v Tichom
oceáne. Aljaška je najväcším štátom. Havaj je najmladším, pripojil sa iba v roku 1959.
Až do vyhlásenia nezávislosti roku 1776 toto územie ovládala Velká Británia. Dnes má
každý štát svoje vlastné zákony, ale podlieha vláde vo Washingtone.
Obyvatelstvo USA tvorí široká škála rôznych národností a rás. Väcšinou sú potomkami
pristahovalcov, ludí, ktorí prišli z iných krajín sveta, napríklad z Európy a Ázie. Mnohí
Afroamericania sú potomkami otrokov násilím dovlecených do USA v 17.,18. a
zaciatkom 19.storocia.Stále viac vzrastá pocet Hispáncov (hovoriacich po španielsky),
Ázijcov a Afroamericanov. Okolo roku 2050 budú tieto skupiny tvorit viac ako polovicu
americkej polulácie.
Viac ako 75% Americanov žije v mestách alebo v predmestských castiach. Väcšina ludí
býva vo vlastných domoch na predmestí a cestuje do práce autami. Najväcšim mesto
USA je New York s viac ako 7 miliónmi obyvatelov, za ním nasleduje Los Angeles a
Chicago. V mestách žijú ludia rôznych národností. Casto majú svoje vlastné štvrte ako
napríklad Malé Taliansko alebo Cínske mesto.
USA sú najbohatšou krajinou sveta. Medzi najvýznamnejšie produkty patria železo,
ocel, drevo a výrobky z papiera, elektronické zariadenia, autá a lietadlá. Priemyselné
odvetvia vytvárajú mnoho pracovných príležitosti. Ženy dnes tvoria takmer polovicu
pracujúcich v krajine.
Mrakodrapy, medzi ktoré patrí aj Empire State Building, dnes dominujú siluete väcšiny
miest USA. Tým, že sa mestá preludnovali a pozemky zdražovali, zacali architekti
navrhovat stále vyššie a vyššie budovy, v ktorých ludia žijú aj pracujú. Stanicu Grand
Central využíva denne pól milióna ludí, aby sa dopravilo do práce. Mnohé americké
mestá sú postavené podla pravouhlej siete. Hlavné ulice alebo triedy smerujú zo
severu na juh a vedlajšie ulice od východu na západ. Americania žijú nielen v rodinných
domoch, ale aj v cinžiakoch a výškových budovách - mrakodrapoch. Miesta, kde sa
konajú bohoslužby, ako napríklad Chrám svätej rodiny, nájdete v každom meste.
Bejzbal je národný šport krajiny. Prvý zápas dvoch organizovaných družstiev sa konal v
New Jersey v roku 1946. Národná liga sa hrá od roku 1876 a dnes je bejzbal divácky
najpopulárnejším športom. Stalo sa už tradíciou, že prezident krajiny odpaluje prvú
loptu na zaciatku novej bejzbalovej sezóny. Vplyv americkej kultúry je bádatelný na
celom svete. Rýchle obcerstvenie, ako napríklad hamburgery, párky v rožku,
nealkoholické nápoje, ako aj postavy z filmov a televíznych programov poznajú diváci
od Berlína až po Peking. Táto prezentácia je miliardovým obchodom a má dôležité
miesto v ekonomike USA.
Najpozoruhodnejšie krásy USA sú chránené ako národné parky. Je ich viac ako 350.
Yellownstonský národný park vo Wyomingu a v Montane bol vyhlásený v roku 1872
ako prvý. V tomto národnom parku nachádzajú dobré podmienky bizóny, losy, antilopy,
grizliovia a jelene.
Pôvodný Americania, prvý obyvatelia USA tvoria menej než 1% celkovej populácie.
Odkedy sem prišli prví Európania (16.storocie), Indiáni museli dlho a tažko bojovat o
prežitie. Napriek týmto tažkým podmienkam si dodnes udržali mnohé tradície a jazyk.
Asi jedna pätina z nich dodnes žije v rezerváciach na pôde, ktorú im vrátila americká
vláda. Americania sú známi svojou velkou mobilitou, casto sa stahovali zo štátu do
štátu za prácou alebo za lepším spôsobom života. Aj dôležité udalosti ako kríza v
30.rokoch, donútili ludí opúštat svoje domovy s nádejou, že si nájdu prácu. Za
posledných 30 rokov sa stále viac ludí stahuje do štátov na juhu a západe krajiny
známych ako slnecný pás. Patrí sem Kalifornia, Arizona, Texas a Florida.
V polovici 19.storocia lákala ludí na západ vidina zlata a rozširovanie železnice. Letecký
a filmový priemysel pritahovali ludí do Seattlu a Los Angeles od r. 1920.
Rýchly rast priemyslu po roku 1870 privábil ludí na severozápad za prácou.
Tovar sa prepravoval po riekach a Velkých kanadských jazerách.
V období medzi rokmi 1600 až 1820 prišlo zo západnej Európy asi 1,3 milióna ludí.
Založili si osady, neskôr mestá pozdlž východného pobrežia. V tomto case sem bolo
privlecených aj 1,5 milióna otrokov z Afriky.
Vysoké ceny ropy po roku 1970 pozdvihli texaské hospodárstvo. Teplé podnebie a
vidina lepšieho života lákali ludí, aby sa prestahovali do dalšich miest na západe a
juhozápade. Dôležitá bola aj lacná pracovná sila z Mexika.
HLAVNÉ MESTO: Washington
ROZLOHA: 9.372.614 km2
OBYVATELSTVO:263.034.000
ÚRADNÝ JAZYK: anglický
NÁBOŽENSTVÁ: krestanské 84%, židovské 2%, ostatné 14%
ZRIADENIE: pluralitná demokracia
MENA: dolár
GRAMOTNOST DOSPELÝCH: 99%
PRIEMERNÁ DLŽKA ŽIVOTA: 76 rokov
POCET OBYVATELOV NA 1 LEKÁRA: 420
POCET TELEVÍZOROV: 810 na 1000 obyvatelov
USA - Západné štáty
Západné štáty USA tvoria oblast s rôznymi typmi krajiny od ladovcov Aljašky cez púšte
v Nevade a v Arizone až k suptropickým Havajským ostrovom. Mestá ležiace na
tichomorskom pobreží, ako Seattle, Portland, San Francisco, vypravujú lode s drevom,
rybami a ovocím do celého sveta. Západ je takisto domovom Hollywoodu, hlavného
mesta multimiliónového filmového priemyslu., a Silicon Valley, doliny v severnej
Kaliforníi, ktoré je strediskom obchodu a výroby so špickovými pocítacmi. Sun Valley v
Idahu je najnavštevovanejšim strediskom zimných a letných športov.
V Kalifornii stále hrozia zemetrasenia. Táto oblast leží medzi dvomi kontinentálnymi
blokmi. Ked tieto bloky do seba narážajú alebo sa o seba trú, zaprícinuje to
zemetrasenia, ktoré môžu znicit cesty aj obydlia. Tažké je predvídat zemetrasenie,
takže mnoho ludí má pripravený batoh na prežitie pre prípad, že zostanú zavalení alebo
bez zásob. V takomto batohu sa nachádza: výkonná baterka, pitná voda,svetelné
tycinky, záchranná pokrývka, jednorázová zubná kefka a zubná pasta, uterák, kotúc
toaletného papiera, sušená strava s vitamínmi, lahký batoh s balíckom prvej pomoci.
Zlom San Andreas meria 1.200 km a prechádza cez Kaliforniu okolo miest ako je San
Francisco a Los Angelis. Nachádzajú sa tu aj stovky dalšich menšich zlomov, ktoré stále
spôsobujú menšie záchvevy pôdy. Obrovským borovicovým, cédrovým a jedlovým
lesom sa darí vo vlhkom podnebí v blízkosti pobrežia štátov Oregon a Washington.
Tieto štáty sú najväcšim dodávatelov celulózy a dreva v krajine. Stromy sa spracúvajú
na gulatinu a prevážajú po súši k pobrežiu.
Skupiny ochrancov prírody sa dnes pokúšajú zabránit rúbaniu stromov, z ktorých
mnohé majú viac ako 200 rokov.
Ked Henry Ford v roku 1910 po prvý raz predstavil svoje prvé lacné auto, slubovalo to
slobodu pohybu na cestách. Dnes je však na cestách ovela viac áut ako v ostatných
krajinách. Siet šestprúdových dialníc pretína také mestá ako napríklad Los Angeles.
Výfukové plyny spôsobujú mestám problémy so smogom.
POCET ÁUT NA 100 LUDÍ:
USA: 75, Francúzsko: 51, Dánsko: 37, Brazília: 9,5 , India.: 0,7
Väcšina pristahovalcov žijúcich v západných štátoch USA prišla z blízkeho Mexika.
Nazývajú ich aj Hispáncami, lebo ich predkovia prišli zo Španielska a po španielsky aj
hovoria. Mnohí si ešte i dnes zachovávajú náboženstvo a sviatky tak ako v Mexiku.
Hispánci prišli aj z Kuby, Portorika a Salvádoru.
Úrodná pôda, dostatok slnecného svetla a voda privádzaná z riek tecucich z pohoria
Sierra Nevada sú faktory, ktoré umožnili Kaliforníi, aby sa stala významným
polnohospodárskym štátom. Na jej územíi sa pestuje viac ako 40% celkovej spotreby
cerstvého ovocia a zeleniny v USA, napríklad broskyne, pomarance, jahody, articoky a
rúžickový kel. Dolina Napa severne od San Francisca je dôležitou vinohradníckou a
vinárskou oblastou. Hranice Kalifornie casto ilegálne prekracujú Mexicania, aby si našli
prácu na ovocných plantážach.
Kedysi bola Sonorská púšt len domovom tvorov zvyknutých na horúcavu. Phoenix v
štáte Arizona je dnes jedným z najrýchlejšie rastúcich amerických miest napriek svojej
polohe uprostred púšte. V rokoch 1960-1990 pocet jeho obyvatelov vzrástol na viac
ako dvojnásobok. Prívod vody pre Phoenix je jednou z prícin, preco rieka Colorado
nedoteká až do mora. Grand Canyon leží na juhozápade štátu Arizona. Velkolepý kanon
vymodelovala do púštnych hornín rieka Colorado. USA - Centrálne štáty
Centrálne štáty USA známe kovbojmi a rancami sú hlavnou obilnou zásobarnou krajiny
a jej ropnou základnou. Táto rozsiahla oblast vysoké pohoria, úrodné roviny a
mississippský riecny systém. Najväcšie polia s ropou a zemným plynom ležia v Texase
a v Oklahome, uhlie sa taží vo Wyomingu a v Montane. V Skalnatých vrchoch sa
nachádzajú významné národné parky, napríklad Yellownstonský národný park a
Glacier, ako aj bohaté náleziská nerastných surovín. Horúce letá a chladné zimy, silné
krupobitia a tornáda, spôsobujú v tejto oblasti velké výkyvy pocasia.
Niekolko sto tornád rocne postihuje aleju tornád,oblast prechádzajúcu cez Kansas,
Oklahomu a Missouri. Vznikajú, ked sa horúci vzduch od Mexického zálivu stretne so
studeným a suchým vzduchom z Kanady. Silné búrky známe ako veterné smršte
prechádzajú mestami a vidiekom. Nicia všetko, co im príide do cesty.
Tornáda môžu dosiahnut rýchlost až 180 km/h.
Dobytok sa chová na Velkých prériach a úpätiach Skalnatýchh vrchov. V lete kovboji
ženú dobytok na cerstvé pastviny, v zime ich zahánajú spät na ranc, aby sa predali na
dražbe. Takto si zarábajú na živobytie. Hollywoodske filmy urobili z kovbojov hrdinov,
ale život v sedle nebýval lahký. Mzda bola nízka a muži casto trávili aj 15 hodín na
konských chrbtoch vystavení horúcavám i prudkým daždom. Dnes sú rance menšie,
kovboji a kone sa na pastviny prepravujú nákladiakmi a trajlermi.
Cintoríny v New Orleanse sú postavené nad úrovnou zeme, aby sa nepoškodili, ked sa
rozvodní rieka Mississippi. Tieto cintoríny sa volajú miesta mrtvych.
Mohutná rieka Mississippi pramení v Minesote na severe krajiny, preteká prérijnými a
horskými štátmi USA a vytvára obrovskú deltu pri ústí do Mexického zálivu. Patrí k
najrušnejšim riekam sveta. Aj pre nákladné lode je splavných takmer 2.900 km.
Mississippi preteká aj cez Iowu, kde tvorí prirodzenú hranicu so štátmi Illinois a
Wisconsin. Na jej dolnom toku sú casté záplavy.
Dnes býva väcšina Americanov v mestách a velkomestách, ale zaciatkom tohto storocia
dvaja z piatich dospelých žili na farmách. Ešte vždy existuje vela malých miest, kde žije
menej ako 10.000 obyvatelov. Tieto mestá väcšinou ležia v polnohospodárskych
oblastiach. Farmári tam chodievajú na nákupy, do kostola alebo do školy.
Na obrovských rovinách medzi Skalnatými vrchmi a riekou Mississippi, ktoré boli kedysi
domovom miliónov bizónov, sa dnes pestuje obilie. Farmári na velkých prériach
dopestujú viac obilia a kukurice než kdekolvek inde na svete. Polnohospodárstvo je
vysoko mechanizované, na zber zrna sa využívajú obrovské kombajny. V suchších
oblastiach sa môže pôda obrábat iba vtedy, ked je zavlažovaná z prírodných
podzemných rezervoárov, aquiferov.
USA sú druhým najväcšim producentom ropy na svete a jej najväcším spracovatelom.
Ropu objavili v Texase zaciatkom 20.storocia. Štátu priniesla velké bohatstvo. Dnes je
Texas hned po Aljaške na druhom mieste v tažbe ropy. Taží sa tu aj magnézium,
železo a urán.
USA - Východné štáty
Táto oblast sa vdaka vynikajúcim prístavom, úrodnej pôde a bohatým náleziskám
nerastných surovín stala jednou z najhustejšie obývaných castí krajiny. Na východnom
pobreži sa totiž v 16.storoci usadzovali prvousadlíci z Európy. Dnes sa tu nachádzajú
najväcšie mestá krajiny, ako napríklad New York, Washington, ale aj historicky dôležité
priemyselné centrá, napríklad Chicago, Detroit a Cleveland ležiace pri Velkých
kanadských jazerách.
Smerom na juh sa nachádzajú oblasti, kde farmári pestujú bavlnu, tabak, zeleninu a
rastliny, z ktorých sa získavajú jedlé oleje. USA má ústavu – súbor zákonov, ktoré
predpisujú, ako sa má krajina spravovat. Vláda sídli vo Washingtone. Tu v Bielom dome
sídli aj prezident s rodinou. Prezident je hlavou štátu a volí sa každé štyri roky. Biely
dom bol domovom všetkých prezidentov USA už od roku 1800. Prestavali ho po požiari
spôsobenom vojnou v roku 1812.
New York, pôvodné miesto pri ústí rieky Hudson, kde sa obchodovalo s kožušinami, je
dnes metropolou financníctva. Wall Street, ulica, ktorá pôvodne viedla súbežne s
múrmi starého mesta, je sídlom najväcšej burzy na svete. Každodenne sa tu predá a
kúpi viac ako 100 miliónov akcíi. New York je mestom, o ktorom sa s oblubou vravieva,
že nikdy nespí, že mnohí sa tu zabávajú až do rána. Mesto je povestné aj múzeami,
divadlami, reštauráciami a parkmi. V New Yorku pri vstupe do prístavu stojí Socha
Slobody. Je to dar Francúzska Americanom z roku 1884 a symbolizuje slobodu. New
York charakterizujú žlté taxíky, ktoré bežne vidno na uliciach Manhattanu, ale aj v
štyroch dalších mestských štvrtiach.
Appalacské vrchy prechádzajú Severnou Karolínou, Virgíniou a Západnou Virgíniou.
Mnohé roky sa tu tažilo uhlie, ktoré sa používalo v oceliarnach. Dnes sa mnohé bane a
továrne zatvárajú. Obyvatelia tejto oblasti sú nútení stahovat sa za prácou inde.
Appalacské vrchy sú jednou z najchudobnejších castí USA. Táto cast USA je rodiskom
viacerých žánrov populárnej hudby. Džes a blues vznikli zo spirituálov a pracovných
piesní cierneho obyvatelstva. Hudba country mala pôvod v hudbe chudobných belochov
z Kentucky a Tennessee, nahrávacie soulové štúdio Tamla Motown vzniklo v Detroite.
Neón, ktorý osvetluje tolké budovy po celej Amerike vynašli v roku 1898.
V polovici 19.storocia južné štáty vyrábali 80% svetovej produkcie bavlny. Mali velké
zisky. Bavlna sa pestovala na obrovských plantážach, potom ju rucne zbierali cierny
otroci násilne dovlecení z Afriky. Otroctvo bolo v USA zrušené v roku 1865. Bavlna je
stále dôležitou surovinou, avšak tažkú rucnú prácu nahradili moderné stroje. Dnes sa
najviac pestuje sója, hlavne na olej.
Pät Velkých kanadských jazier tvorí najväcšiu zásobaren sladkej vody na svete a
prírodnú hranicu medzi USA a Kanadou. Po jazerách sa prepravujú obrovské množstvá
rozlicných nákladov, najmä obilia. Chicago je najväcšim mestom tejto oblasti. Leží na
brehu Michiganského jazera.
Mocariská pokrývajú jednu pätinu Floridy.
Jednu jej cast chrání národný park Everglades – útocište mnohých vzácnych zvierat,
ako napríkad floridského jaguára a lamatína. Rozsiahle mociare však ohrozujú plány na
ich odvodnenie v snahe získat viac stavebných pozemkov a polnohospodárskej pôdy. V
roku 1994 bol vypracovaný štátny plán na záchranu zvyšných mocarísk a vytvorenie
nových národných parkov. Americký aligátor žije v mociaroch a riekach Floridy, Georgie
a Alabamy. Dorastá až do dlžky 3,6 m.
________________________________________ __________________________
Zdroje: