Spissky hrad -2

Rozsiahle, mohutné zrúcaniny Spišského hradu (najrozsiahlejšie na Slovensku) sa malebne rozprestierajú na travertínovom kopci vysokom 634 m nad Spišským Podhradím. V dokumentoch sa hrad spomína už roku 1209, roku 1241 odolal útokom Tatárov.
Stavebný vývoj hradu sa dá sledovať na zrúcaninách a na viacmenej zachovalých stavbách z 13. až 18. storočia. Hrad viackrát prestavali a rozšírili, najmä okolo polovice 15. storočia, keď hradným pánom bol Jan Jiskra z Brandýsa, ktorý sa venoval predovšetkým rozšíreniu opevnení, ako aj na rozhraní 15. a 16. storočia za čias pánov Zápoľských.
Ako sídlo spišských župných úradov a ako dobre opevnená pevnosť mal Spišský hrad mimoriadne veľký strategický a administratívny význam. Bol striedavo majetkom kráľov, kráľovskej koruny a významných šľachtických rodov. Obývali ho do roku 1703. Roku 1780 pri požiari Spišský hrad vyhorel a odvtedy ho už neobnovili.
Románsky palas (hlavná hradná budova) predstavuje najstaršiu zachovanú a z umeleckohistorického hľadiska najcennejšiu stavbu hradu. Široká ochranná románska veža uprostred horného hradného nádvoria, vysoká 19,25 m, s obvodom 40 m, vyzerá takmer nepoškodená, hoci bola vybudovaná už okolo roku 1270.
Od roku 1969 na hrade prebiehajú konzervačné a renovačné práce a v súčasnosti je verejnosti sprístupnený ako múzeum.