Spartakovo povstanie

Druhé povstanie otrokov viedol gladiátor Spartakus. Skupina gladiátorov utiekla pod jeho vedením z gladiátorskej školy v meste Kapua. So zbraňami pre gladiátorov sa ukryli na vrchole sopky Vezuv pri Neapole. Postupne sa k nim pridávali otroci z blízkeho okolia. Pre boj sa vyzbrojili štítmi upletenými z prútov a pokrytými zvieracími kožami. Rimania proti nim vyslali armádu na čele s prétorom Klaudiom (asi 3 000 vojakov). Rimania uzavreli jedinú schodnú cestu – chodníček a rozhodli sa vzbúrencov vyhladovať. Otroci už uvažovali o tom, že sa pokúsia alebo prebiť alebo zahynúť, keď Spartakus vymyslel možnosť úniku. Z prútia uplietli rebríky a zostúpili do priepasti, kde Rimania neboli, pretože boli o neschodnosti tohto svahu sopky. Spartakus so vzbúrencami nečakane napadol rímsky tábor, získal zásoby jedla a zbrane. Toto víťazstvo posmelilo ďalších otrokov, takže vzbúrencov bolo onedlho viac ako 10 000.

Rimania mali dosť starostí s novou vzburou Mitridata na východe a v Hispánii na západe. Mali problém zostaviť armádu, ktorá by mohla úspešne čeliť povstalcom.

Spartakus sa vybral k Alpám, aby sa otroci mohli vrátiť do svojich rodných krajov. Vtedy však mnohí otroci nechceli opustiť bohaté územie Itálie, Napriek víťazstvu sa obrátili smerom na juh (bolo ich už asi 120 000) na Rím. Napriek varovaniu Spartaka však otroci vyplienili mnohé mestá, aby získali bohatú korisť. Vzbúrenci ohrozovali Rím, takže Rímu od Hanibalových čias znovu hrozilo nebezpečenstvo. Vtedy sa veliteľom Rimanov stáva šikovný vojvodca Markus Krassus. Zaviedol v rímskej armáde prísnu disciplínu, každé porušenie disciplíny a zbabelosť kruto trestal. Vojaci sa ho báli viac ako Spartakových gladiátorov.

Spartakus sa rozhodol preplaviť na Sicíliu. Piráti, ktorí mali preplaviť povstalcov však peniaze zobrali, ale Spartaka oklamali. Povstalci si pripravili plte, ktoré sa však v búrke rozbili, a tak museli svoj zámer zanechať.

Po ťažkých bojoch sa znovu prebili do vnútrozemia a smerovali k východnému pobrežiu Itálie. Ich cieľom bolo preplaviť sa na Balkánsky polostrov. Vtedy sa však prehĺbili rozpory

medzi vodcami povstania , ktoré otrokov oslabili.

Rozhodujúca bitka bola v roku 71 BC, Padli v nej desaťtisíce otrokov. Zahynul v nej aj statočne bojujúci Spartakus. Rimanom sa podarilo zajať len 6 000 otrokov. Zajatcov stihol krutý trest. Na výstrahu ostatným boli ukrižovaní. Kríže lemovali cestu z mesta Kapua až k Rímu.