Španielsko

Španielsko
Úradný názov: Reino de Espana (Španielske královstvo)
Rozloha: 504 783 km2
Pocet obyvatelov: 39 568 000
Hustota zaludnenia: 78 obyv/ km2
Štátne zriadenie: konštitucná monarchia
Hlavné mesto: Madrid- 3 225 000 obyv.
Úradný jazyk: španielcina, kataláncina
Mena: 1 španielska peseta= 100 centimov
Najvyšší vrch: Pico de Teide (Kanárske ostrovy)- 3718m
Mulhacén- 3482m
Najdlhšia rieka: Ebro
Poloha: Španielsko, rozlohou tretí najväcší štát Európy, zaberá väcšinu Pyrenejského
polostrova. Málo clenité pobrežie obmýva na juhu a východe Stredozemné more, na S
Atlantický oceán (Biskajský záliv). Na Z hranicí s Portugalskom, na SV s Francúzskom a
Andorrou, od Afriky ho oddeluje Gibraltársky prieliv. K Španielsku patrí súostrovie
Baleáry v Stredozemnom mori, mestá Ceuta a Mellila na severomarockom pobreží a
Kanárske ostrovy v Atlantickom oceáne, ktoré zemepisne patria Afrike.
Povrch: Vnútrozemie vyplna suchá náhorná plošina Meseta, ktorú Kastílske vrchy
rozdelujú na dve casti, z nich najmä južná cast, La Mancha, je velmi suchá, takmer
jako polopúšt. Na juhu ohranicuje Mesetu pohorie Sierra Morena, pri severnom pobreží
sa nachádzajú Kantábrijské vrchy. Na V sa od severu na juh pozdlž rieky Ebro tahajú
Iberské vrchy. Celkom na J leží pohorie Sierra Nevada a jeho vrch Mulhacén je najvyšší
vrch v štáte. Od Francúzska a Andorry, a tým aj od ostatnej Európy, oddelujú krajinu
tažko prístupné Pyreneje. Nížin je tu velmi málo, iba medzi Sierrou Nevadou a Sierrou
Morenou sa rozprestiera najúrodnejšia cast krajiny Andalúzska nížina, ktorou preteká
rieka Guadalquivir. Rieka Ebro sprevádza Aragónsku kotlinu. Cast stredomorského
pobrežia lemuje úzka, úrodná a husto obývaná nížina (huerta).
Vodstvo: Rieky tecú zväcša od V na Z a vlievajú sa do Atlantického oceánu- sú to Mino,
Duero, Tajo, Guadiana. Do stredozemného mora ústi Ebro s mnohými prudkými
prítokmi. Z Pyrenejí do Atlantického oceánu vteká ciastocne splavná rieka Guadalquivir.
Horské rieky sú nesplavné, ale vhodné na stavbu priehrad a elektrární.
Podnebie: Celé vnútrozemie má kontinentálne podnebie s velkými teplotnými rozdielmi
medzi letom a zimou. Vodných zrážok spadne po celý rok velmi málo, takže celú
Mesetu pokrýva step so suchomilnou trávou, halfou a kríkmi. Lesov sa tu vyskytuju
málo, iba v dolinách Pyrenejí a na svahoch Kastílskych vrchov rastú listnaté a
borovicové lesy.
Najteplejšia oblast v Španielsku a súcasne aj v celej Európe je JZ krajiny, kde v meste
Sevilla namerali doteraz najvyššiu teplotu v histórii starého kontinentu-51°C.
Hospodárstvo: Španielsko je priemyselno- polnohospodársky štát. Má velké nerastné
bohatstvo, a tým aj možnost rozvíjat priemysel, avšak väcšina vytažených surovín sa
vyváža. Najvýznamnejšie suroviny sú pyrit (najviac v Európe) a ortrut (2.miesto za
Ruskom). Dalej sa tu vyskytujú bohaté náletiská olova, striebra, zinku, mangánu, cínu,
volfrámu, megnezitu, soli, síry a fosfátu. Na severe sa taží cierne uhlie a na juhu
železná ruda.
V najpriemyselnejšom meste Barcelona sa okrem textilného priemyslu nachádza aj
strojársky, elektrotechnocký, lodenice a cementárne. Lode sa vyrábajú aj Cádize a v
Bilbau. Rozvinutý je potravinársky peirmysel, najmä výroba olivového oleja (najviac na
svete), rybích konzerv a vína.
Najdôležitejšiu zložku hospodárstva predstavuje polnohospodárstvo, chov dobytka a
rybolov. Španielsko sa preslávilo hlavne pestovaním teplomilných rastlín. Vylisuje
najviac olivového oleja a tretie najväcšie množstvo vína v Európe. Po Japonsku
dopestuje najviac mandarínok, po Taliansku a USA najviac citrónov na svete a po
Taliansku najviac pomarancov v Európe. V meste Elche na V územia si obyvatelia
vysadili jediný datlový háj v Európe. Atlantické pobrežie sa môže pochválit velkou
rybárskou tradíciou s výrobou konzervovaných sardiniek. Z domácich zvierat Španieli
najradšej chovajú ovce a špeciálne býky na známe býcie zápasy, ktoré napriek
medzinárodným protestom ostali do dnešných dní celonárodnou ludovou zábavou.
Zo Španielska sa vyváža najmä olivový olej, víno, skorá zelenina, ovocie, sardinky,
korok, pyrity a rudy.
Obyvatelstvo: Obyvatelstvo nie je národnostne jednotné. Žijú tu Španieli (73%), na
SV a na Baleárach Katalánci (16%), ktorí hovoria kataláncinou, jazykom velmi
podobným francúzštine. Pobrežie Biskajského zálivu obývajú Baskovia (2%),
pravdepodobne zvyšok pôvodného obyvatelstva a na SZ Galicania (7%). Okrem nich tu
však žijú i menšie národy. Aby si mohli riadit svoje hospodárstvo a zachovávat svoje
kultúrne tradície, krajina je rozdelená na autonómne oblasti: Andalúzia, Aragónsko,
Astúria, Baleáry, Extremadura, Galícia, Kanárske ostrovy, Kantabria, Kastília- Leon,
Kastília- La Mancha, Katalánsko, La Rioja Madrid, Murcia, Navarra, Paises Vascongados
a Valencia. Tieto oblasti majú vlastnú vládu a národné jazyky sú tu rovnoprávne so
španielcinou. Cast španielskeho školstva riadi cirkev, asi 8% dospelých obyvatelov
nevie cítat ani písat.
Mestá: Hlavné mesto Madrid leží vo vnútrozemí a je strediskom štátu a dôležitou
dopravnou križovatkou.
Pri Stredozemnom mori leží druhé najväcšie mesto Barcelona. Má vyše 2 000 000
obyvatelov a je nielen najväcším obchodným a priemyselným mestom Španielska, ale
aj kultúrnym centrom Katalánska. Hlavným strediskom hospodársky nerozvinutej
Andalúzie je Sevilla s asi 500 000 obyvatelmi. Dalšími velkými mestami sú prístav
Valencia (500 000 obyv), Zagaroza (450 000 obyv), prístav Bilbao (400 000 obyv) a
kúpelné mesto San Sebastian (150 000 obyv).
Doprava: Krajina nemá privelmi hustú cestnú a dopravnú siet, ale zato velmi dobre
vybudovanú. Najväcšie letisko sa nachádza v Madride.