Sopky
Sopky
V tomto referáte sa bude hovorit o 11 sopkách, ktoré patria medzi 100 najvecších divov
sveta. Volajú sa: Kráter Ngorongoro, Vezuv, Surtsey, Auvergne, Krakatau, Hora Fudži,
Sopka Paricutín, Mauna Loa, Kráter Haleakala, Bora Bora, Santorin.
Kráter Ngorongoro
Ngorongoro je sopka v severnej Tanzáníí, ktorá je vyhasnutá aspon 250 000 rokov, ba
možno aj 2 500 000 rokov. Kým bola aktívna, erupcie odtrhli a odhodilivrchol sopky a
na mieste ostal kráter tvaru misy, ktorý je najväcší na svete. Kráter je široký 50
kilometrov. Jeho steny sa strmo dvíhaju zo dna do výšky 600 metrov. Národný park
Ngorongoro, korý je v kráteri situovaný, je jednou z najvýznamnejších chránených
prírodných oblastí. Na dne Krátera žije 25 000 až 30 000 zvierat. Okrem zebier, gaziel,
antylóp oryx, leopardov, šakalov a pakoní je tu velké množstvo ciernych nosorožcov.
Nachádza sa tu množstvo vodných pramenov a velké belasé slané jazero, ktoré ani v
najhorúcejšom obdobícelkom nevysichá.
Zaujímavost:Domorodí obyvatelia, Masajovia, putujú so stádami dobytka za vodou a
pašou. Svoje bohatstvo merajú množstvom dobytka a len zriedkakedy polujú alebo
zabíjajú zvieratá kôli kožušine. Masajovia sú dôstojný a elegantný. Vlasy si farbia na
cerveno a obliekajú sa bo volného odevu hrdzavej farby, uviazaného na pleci na úzol.
Vezuv
Hora Vezuv sa dvíha do víšky 1 277 metrovnad Neapolským zálivom a je jedinou
aktívnou sopkou na európskom kontinente. Jej kráter meria po obvode 1 400 metrov,
je 216 metrov hlboký a základna má priemer vyše 3 kilometrov. Kedysi bol Vezuv
známy ako Monte Summa alebo Somma a cast tejto starobylej hory vytvára polkruh
okolo dnešného krátera. V posledných 12 000 rokov Vezuv s casu na cas vybuchuje. Z
krátera a puklín v zemi na jeho svahoch sa vždy vinú kúdoly dymu, ktorý je taký
horúci, že ak k nemu priložíme kúsky papiera, vzblknu. Jeho úpetia pokrývajú sady a
vinice, no vrchná cast je opustená a hrozivá. V tomto storocí na nom zaznamenali šest
velkých erupcií.
Zaujímavost:Najznámejšia bola erupcia v roku 79, ked boli znicené mestá Pompeje a
Herkulaneum. Vulkán vyvrhol obrovský oblak cierneho dymu. Horúci popol a kamene
padali ako dážd a do vzduchu vystrekovali jedovaté plyny. Iba štvrtina obyvatelov
Pompejí unikla skaze. Ostatných pochoval popol, zadusili plyny alebo zavalili budovy.
Surtsey
Island je najvecší kus zeme na svete, ktorý vznikol výhradne sopecnou cinnostou.
Obkolesujú ho ostrovceky taktiež sopecného pôvodu.
11,1963 sa plavila rybárska lod juhovýchodne od Islandu, ked posádka zbadala, že z
vody stúpa vysoký stlp dymu. Predpokladali, že to je iná horiaca lod, avšak bolo to
zrodenie Surtsey. Neskôr cez den more vyvrhovalo z vody tmavé stlpy dymu a kusy
lávy a prúd pary stúpal do výšky 3 600 metrov. O niekolko dní sa nad vodou zjavil
ostrov asi 40 metrov široký a 550 metrov dlhý. Do 1,1964 bol Surtsey vysoký 150
metrov a mal plochu 2,5 kilometra štvorcového. Erupcie utíchly v roku 1967.
Zaujímavost:Surtsey znamená v Islandcine „Surturov ostrov“. Surtur bol boh-obor,
ktorý podla severských mýtov strážil krajinu ohna (Muspell). Ludia verili, že po
Ragnaroku, poslednej bitke medzi ohnovými a ladovými obrami a starými bohmi
Asgardu, Prejde Sutur 9 svetov a všetky znicí ohnom.
Auvergne
Vylezte v Auvergne na vrchol Puy de Dôme, vysoký 1 465 metrov, a uvidíte 50 dalších
vrcholov, ako ten ,na ktorom stojíte. Puy de Dôme je jedným z najvýznamnejších
vulkanických vrcholov, ktoré možno nájst v tejto casti hôr Centrálneho masívu vo
Francúzku. Takýchto vrchov sú stovky (vo Francúžtine sa volajú puis). Niektoré sú
zvetrané do okrúhlych tvaroch, iné sú ostré ako ihly. Daktoré majú krátery s jazerami,
dalšie majú vrcholový kužel vyhladený. Mnohé horúce pramene v oblasti svedcia o tom,
že dutiny z magmou sa nachádzajú pomerne blízko povrchu. Najvyšším vrchom je Puy
de Sancy (1 885 metrov). Leží v horskom pásme Monts Dore, Starom milióny rokov.
Zaujímavost:V dávnych casoch sa pevnost kmena Avernov nachádzala nedaleko
dnešného mesta Clermont-Ferrand. Ich vodca Vercingetorix zjednotil v roku 53 pred
naším letopoctom gálske kmene proti rímskemu generálovi Cézarovi. Hoci jednu bitku
vyhral pokracoval v boji proti Rimanom v Burgundsku, kde bol porazený a zajatý.
Krakatau
Pred vyše miliónom rokov sa v mori na západ od indonézkeho ostrova Jáva vytvorila
kuželovitá sopka. V priebehu casu vrchol hory znicili erupcie. Nad morom vyrastli nové
vrcholy a vytvorili ostrov nazývaný krakatau, 9 kilometrov dlhý a 813 metrov vysoký.
26,8,1883 sa odrazu ozval ohlušujúci výbuch a všetko naokolo zakryl velký cierny mrak
popola. Na další den najvecšia doteraz známa explozia ostrov roztrhla. Dve tretiny
Krakatau jednoducho zmizli. Hukot bolo pocut až v Austrálii, vzdialenej 3 200
kilometrov. Viac ako 19 kilometrov štvorcových skál rozdrvilo na prach a vytrhlo do
vzduchu. Oblast vo vzdialenosti 280 kilometrov bola 2,5 dna zahalená v úplnej tme.
Prílivové vlny zmietly dediny na brehoch ostrovov Jávy a Sumatry a 36 000 ludí
zahynulo.
Zaujímavost:Úcinky výbuchu pocítili ludia na celej zemeguli.
Všade poklesla teplota, pretože prach zabránil prenikaniu slnecných lúcov na zemský
povrch. Až v ondýne a západnom pobreží USA bolo možné vidiet nádherné cervené
západy slnka. Slnko a mesiac ešte v nasledujúcich rokoch obcas mali zelený alebo
belasý nádych.
Hora Fudži
Hora Fudži (po japonsky Fudžijama) nieje iba divom prírody, ale aj posvätným
miestom, uctievaným budhistami, ktorý ju pokladajú za bránu do druhého sveta.
Kráter je známy ako Nain (svätyna). Je významný aj pre Šintoizmus, starobylé
japonské náboženstvo. Jeho vyznávaci veria, že medzi skalami, v stromoch a iných
prírodných útociskách sídlia bohovia a duchovia (kami). Fudži je výnimocne krásna.
Kuželovitý vrchol jej vecšinou zakrýva snehová ciapka a úbocia sa elegantnezvažujú do
kruhovej základne s obvodom asi 126 kilometrov. Vyzerá akoby vystupovala z
nedalekej morskej hladiny, a pocas jasných dní je ju vidiet zo vzdialenosti 80
kilometrov. Fudži je mladá sopka, vznikla asi pred 600 000 rokmi. Zaznamenali na nej
18 erupcií, poslednú v roku 1707, ked sa popol dostal až do Tokia, vzdialeného od nej
100 kilometrov.
Zaujímavost:Najlepší cas na pobyt na vrchole Fudži je východ slnka (po japonsky
goraiko), ked celá obloha hrá nádhernými farbami. Až do roku 1868 na horu nesmeli
vystupovat ženy. Japonci vravievajú, že je hlúpost nevyliezt ani raz za život na horu
fudži ci vylizt na nu viac krát.
Sopka patricutín
Istý farmár menom Dionsio Pilido pracoval 20,2,1943 na svojom kukuricnom poli v
dedine patricutín v Mexiku, ked zbadal, že v zemi sa objavila puklina. Bolo pocut
hrmenie a zem sa chvela. Potom sa vydula, z pukliny vyrazil dym a za ním nasledovali
iskry, ktoré zapálili niekolko stromov naokolo. Asi o hodinu sa zhromaždili dedincania, a
pozorovali, ako sa z pukliny vynára docervena rozžeravená skala. Do polnoci bomby
lávy vybuchovaliproti oblohe a z novej a ovela vecšej diery vychádzal oblak prachu. Do
rána tam narástol 10 metrový kúžel. Do nasledujúceho popoludnia bol takmer 40
metrový. Do dalšiehorána neštastnému Dionisiovi nezostalo z jeho pola nic. To, co s
ostatnými dedincanmi sledoval bol zrod novej sopky.
Zaujímavost:Po týždnisa sopka Patricutín týcila do výšky 140metrov. Bolo pocut
nepretržité hucanie a úlomky skál vrhalo do vzdialenosti 320 kilometrov. Z oblastí, kde
im zmietlo domy, sa vidiecania museli odstahovat. Sopka rástla a chrlila lávu dalších 9
rokov, až dosiahla výšku 410 metrov.
Mauna Loa,
Havajské ostrovy
Ked sa odmeria priemer jej oválnej základne pod morom, meria Mauna Loa na ostrove
Havai na dlžku 119 a na šírku 85 kilometrov.
Základna leží 4 975 metrov pod hladinou Tichého oceánu. Nad hladinou mora sa týci
Mauna Loa dalších 4 170 metrov. Ked scítame tieto dva rozmery, zistíme, že Maun Loa
je najvecšia hora na svete. Jej celková plocha je 5 180 kilometrov štvorcových. Je tiež
jednou z najväcších aktívnych sopiek na sete. Do dnešnej výšky narástla postupným
vrstvením lávy a priemerne raz za tri roky sa aktivizuje. Láva z Mauna Loa je
nezvycajne horúca a tekutá, velmi lahko steká až do vzdialenosti 32 kilometrov, kým
konecne stuhne.
Zaujímavost:Domorodý Havajcania veria,že Pele, bohyna ohna, sa nastahovala do
Havajských sopiek potom, co ju vyhnala nahnevaná sestra, bohyna mora. Utekala z
jednej sopky do druhej, až konecne našla bezpecný domov v kráteri Halemaumau na
ostrove Kilauea. Erupcie, sú vraj prejavom jej zlej nálady.
Kráter Haleakala
Kráter Haleakala na havajskom ostrove Maui je výsledkom mnohých vulkanických
erupcií a tisícok rokov erózie spôsobenej vetrom, daždami a potokmi. Všetky tieto sily
ho sploštili a dostali do terajšieho tvaru. Kráter je taký velký, že by sa don zmestilcelý
New yorský ostrov Manhatan – je hlboký 800 metrov a jeho obvod má 34 kilometrov.
Haleakala naposledy vybuchla v roku 1790, takže ide o spiacu sopku- mohla by
vybuchnút znovu, ale už dávno sa tak nestalo. So svojou úžasnou hlbkou a šírkou i
nadmorskou výškou3 055 metrov je najvecšou spiacou sopkou na svete. V nútri
krátera sú spadnuté stovky skál, skvárové kužele vysoké až 300 netrov, vrstvy popola
a sopecné „bomby“, ciže kusy lávy, najmenšie sú velké ako rucný granát a najväcšie
ako osobné auto.
Zaujímavost:Nene alebo divá havajská hus sa kedysi na Maui no vyhubili ju zvieratá
ako potkany a mungy, ktoré na ostrov doviezli návštevníci. V 60 rokoch doviezli do
krátera niekolko husí nene, kde odvtedy žijú a rozmnožujú sa, hoci dodnes je sviatkom,
ked clovek zazrie kohto vtáka.
Bora Bora
Americký spisovatel James A. Michener nazval Bora Bora na Ostrovoch Spolocnosti
„najkrajším ostrovom na svete“ a vybral si ho za dejisko svojho románu South Pacific
(južný pacifik), ktorý neskôr prepracovali na muzikál. Prvý obyvatelia prišli na ostrov z
východnej Ázie pred 2 000 rokmi. Uprostred sa nachádzajú zvyšky sopky s dvojitým
vrcholom. Hora Otemanu, dnes 725 metrov vysoká, sa kedysi týcila do výšky 5400
metrov nad morským dnom, kým jej erupcie neznicili konciar. Túto dávno vyhasnutú
(mrtvu) sopku pokrýva dnes hrubý zelený les. Naokolo sa rozprestiera nádherná
tyrkisová lagúna, ktorú od mora oddeluje piesocnatá plytcina.
Za nou takmer v neporušenom kruhu leží barierový útes, posiaty piescitými
ostrovcekmi zvanými motus.
Zaujímavost:Anglický prírodovedec Charles Darwin si prvý uvedomil, že atol je korálovy
útes, ktorý vyrástol na prstenci okolo ostrova. Ak ostrov klesne do mora, atol zostane
zachovaný. Bora Bora klesá a jedného dna z nej ostane iba jej atol. Pocas druhej
svetovej vojny vláda USA používala Bora Bora ako tankovaciu základnu na trase do
Austrálie a na Nový Zéland.
Santorin
Ostrov santorin , alebo Théra, ako sa niekedy nazýva, Leží v južnej casti Egejského
mora. Pôvodne to bol takmer okrúhly ostrov, ktorý vznikol po sebe nasledujúcimi
vulkanickými erupciami, no v roku 1680 pred naším letopoctom sopka predviedla
osobitne velkolepé divadlo, pricom úplne znicila stred ostrova a nechala tam obrovský
kráter- kalderu-,ktorý sa zaplnil morskou vodou. Vedci odhadli, že výbuch znicil horu
vysokú okolo 100 kliometrov kubických horniny. Stopy po spade sa našli v Egypte a
naokolo v celom stredozemí. Na malom ostrovceku Nea Kameni v kaldere je ešte vždy
aktívny kráter.
Zaujímavost:Mnohý historici predpokladajú, že výbuch na ostrove Santorin vážne
poškodil, ak celkom neznicil, starobilú minójsku civilizáciu na Kréte. Kréta leží iba asi
100 kilometrov južne od Santorina. Vdaka tejto katastrofe sa možno zrodila aj legenda
o Atalantíde-o velkej civilizácii na ostrove, ktorý znicil výbuch sopky.