Sociologická teória skupín
9. Sociologická teória skupín
Vplyv skupiny na správanie človeka
Pojem, znaky soc. skupiny, vodcovstvo v skupine
Druhy soc. skupín
Sociologická teória skupiny :
Význam:
Celý život v skupinách sa odohráva v skupinách a majú na človeka tri základné vplyvy, kedy dochádza k zmene správania sa jednotlivca
1. sociálna facilitácia
- zúčastňovanie , podieľanie sa
- prítomnosť iných ľudí v skupine nás stimuluje k činnosti, ktorú by sme inak nevykonávali
- pri prítomnosti iných má facilitácia dve stránky
 pozitívna– prítomnosť iných
 negatívna – vandalizmus, chuligánstvo – davové správanie
2. deindividualizácia
- strácanie vlastného názoru pod vplyvom skupiny
3. vplyv z hľadiska výkonnosti pracovnej skupiny
- synergický efekt ( výkon skupiny je väčší, ako súčet výkonov jednotlivcov )
- ringelmanov efekt ( výkon skupiny je menší, ako súčet výkonov jednotlivcov )
Sociálna skupina je určitý počet osôb spojeých vzájomným pôsobením, ktoré sa uskutočňuje podľa určitých pravidiel.
Sociálna skupina v sociológii plní štyri základné významy :
1. najširšie chápanie formy skupina, ako akékoľvek zoskupenie ľudí ( od 2 do oo ) – nevykazuje spoločný znak
2. chápe sa ako sociálna kategória – vykazuje aspoň jeden spoločný znak ( napr. mládež, lekári a pod. )
3. sociálny agregát – priestorovo zoskupený ľudia, ktorí sa zámerne, vedome zhromaždili na istom mieste z nejakého dôvodu . Davové správanie : strata individuality
4. sociálna skupina – nie je dôležitý počet. Je v tom prípade, keď dochádza medzi členmi skupiny k interakcii
Znaky davu: Le Bon
Druhy davu ( podľa Brauna ) :
1. aktívny
a. deštrukčný, agresívny, útočný, lynčujúci
b. únikový, panický
c. získavací ( nákupné horúčky )
d. expresívny ( za účelom vyjadrenia niečoho )
2. pasívny
a. plánovaný
b. náhodný
Znaky sociálnej skupiny :
1. sociálna interakcia
a. priama ( face to face )
b. nepriama ( branie sa na vedomie, nie je priama komunikácia )
2. existencia komunikačnej siete
3. spoločná činnosť ( ako predpoklad interakcie v skupine, niekedy aj dôsledok interakcie )
4. spoločný cieľ
5. vzťahy medzi členmi v sociálnej skupine
7. Kooperácia
8. Konkurencia
9. Konflikt
10. Koexistencia
6. štruktúra sociálnej skupiny
a. z hľadiska demografického
 vek, pohlavie, pôrod, populačný vývoj
b. z hľadiska pozícií ( statusov ) členov v skupine
 metodika na zisťovanie pozície „Status “ – sociometria
c. z hľadiska rolí
 organizátor, informátor, harmonizátor – 9
 vodcovstvo
i. železný zákon oligarchie ( časom sa vyčlení jeden, alebo viacerí, ktorí preberajú vedenie
b. formálny ( inštrumentálny vodca ) plní v skupine rolu organizátora pri zabezpečovaní úloh
c. neformálny / expresívny líder -utvára v skupine dobré vzťahy a pohodu
i. štýly vedenia ( hovoria o vedení, nie riadení ľudí )
a. demokratický
b. autokratický
c. liberálny
7. Normatívny a hodnotový systém
- čo skupina oceňuje
- čo skupina trestá
8. systém sankcií, odmien a trestov
9. skupinová identita
 o vytváraní si vedomia „MY“ ( kto sme, čo chceme a čím sa odlišujeme od iných )
 ma podobu lojality
 najvyšší stupeň je skupinová ideológia ( je nekritické zdieľanie, podradenie sa skupine, nadšenie sa pre jedno jediné. )
 vytváranie auto stereotypov : zafixované predstavy o vlastnej skupine ( idealizované )
 vytváranie hetero stereotypov : zafixované predstavy o iných skupinách ktoré sa spájajú s predsudkami a nevhodným zovšeobecňovaním .
10. má vzťah k iným skupinám ( podoba 4K )
Klasifikácia skupín v sociológii:
Delenie na skupiny :
1. malé ( 2 – 25 ) a veľké
2. formálne ( pracovné skupiny, organizácie ) a neformálne ( záujmové, dobrovoľné )
3. primárne ( rodina, skupiny s malým počtom osôb ) a sekundárne ( všetky ostatné )
4. vnútorné – in-goup (označuje sa slovom „My“a vonkajšie – out-group(označuje sa „Oni“)
5. členské ( jednotlivec je aktívnym členom ) a referenčné skupiny ( sú to skupiny, ktorých členom nie som, ale v prípade pozitívnych + ohlasov, sa jej členom chcem stať a v prípade negatívnych – nie .
Sociálne skupiny plnia množstvo funkcií, ktoré môžeme rozdeliť na dve kategórie :
 inštrumentálne ( nástrojové ) funkcie
 afektívne ( citové ) funkcie
Sociálna štruktúra je stabilný, podľa určitých pravidiel prebiehajúci súbor sociálnych interakcií a soc. vzťahov ľudí v soc. skupinách a v celej spoločnosti
Štruktúra skupiny je sústava sociálnych interakcií a vzájomných vzťahov členov skupiny , ktorá skupinu charakterizuje ako celok. Často sa opisuje prostredníctvom skupinových statusov a rolí členov skupiny.
Organizácie sú veľké, sekundárne, formálne skupiny, vytvorené na to, aby dosiahli konkrétne spoločenské ciele, resp. plnili určité úlohy v spoločnosti.
Delíme ich podľa nasledujúcich kritérií:
 podľa spôsobu nadobúdania členstva
 podľa spôsobu kontroly nad svojimi členmi
Poznáme 3 druhy organizácií:
1. dobrovoľné organizácie / mládežnícke, záujmové organizácie /
2. donucovacie organizácie / väznice, ústavy /
3. utilitárne organizácie / prospešné, užitočné organizácie – zamestnanie /
Byrokracia : je taká štruktúra organizácie, ktorú charakterizuje špecializácia a deľba práce, hierarchické usporiadanie statusov a rolí, presne stanovené pravidlá a predpisy , odmeňovanie a povyšovanie podľa zásluh .
Byrokratické usporiadanie vzniklo podľa Maxa Webera, ako produkt procesu racionalizácie.
Max Weber definoval ideálnu byrokraciu s týmito znakmi :
1. špecializácia a deľba práce pre členov organizácie
2. hierarchické usporiadanie statusov a rolí
3. presné pravidlá a predpisy, kompetencie a zodpovednosti
4. neosobnosť rozhodovania a vykonávania činností
5. kariéra
6. princíp kompetentnosti
7. formalizovaná komunikácia
Nedostatky :
 nadmerná byrokratizácia organizácií spôsobuje ich dehumanizáciu ( odľudštenie )
 nadbytočnosť byrokracie ( Parkinsonov zákon byrokracie – práca sa rozrastá do takej miery, aby vyplnila čas, ktorý je k dispozícii na jej vykonanie
 trénovaná neschopnosť ( neschopnosť riešiť problémy a situácie, na ktoré nie sú vytvorené pravidlá a predpisy )
 ritualizmus byrokracie ( samoúčelné dodržiavanie predpisov, ich premena z prostriedku na ciel činnosti, premiestnenie cieľov.
 Nekompetentnosť byrokracie ( neschopnosť organizcí zabezpečiť výber osôb na základe ich schopností. Peterov princíp – schopnosť dobre vykonávanej práce v nižšej pozícii neznamená dobré vykonávanú prácu aj vo vyššej pozícii.
 Inercia byrokracie – tendencia pretrvávania v nezmenenej polohe, aj po zmenách príslušného sociálneho prostredia
Reakcia sa nazýva pokus o humanizáciu.