Sociológia, jej predmet a hlavné smery:

Sociológia, jej predmet a hlavné smery:

- veda o spoločnosti: veda o sociálnom správaní, o vzájomnom pôsobení ľudí, o sociálnych skupinách, o sociálnych vzťahoch, o sociálnej štruktúre a pod.
- spoločnosť je predmetom skúmania viacerých vied:
psychológia – skúma jednotlivca a jeho psychiku (vnútro),(vzťahy)
sociálna psych. – vzťahy medzi jednotlivcami a skupinami (soc. využíva jej poznatky)
ekonómia – užší predmet – skúma výrobu, rozdelenie, ekon. systém spol. (fungovanie ekon. inštitúcií v spol.)
politológia – užšie zameraná – procesy získavania a uplatňovania moci v spoločnosti (polit. inštitúcie ako súčasť života spol.)
antropológia – kultúrne stránky života spol., na tradičné predliterárne spol. (moderné spol.)
história – študuje iba minulosť, dejiny (prítomnosť)
- 6 zákl. hľadísk sociologického skúmania:
1. demografické – soc. vychádza z konkrétnej populácie
2. psychologické – prikazuje soc. rešpektovať dôležitosť jednotlivcov
3. kolektívne – ľudia riešia svoje problémy združovaním as do skupín
4. štruktúrne – orientuje soc. na skúmanie zložitého, vnútorného členenia celku, soc. systémy, aké procesy v ňom prebiehajú
5. kultúrne – dôraz na to, že spol. vytvára kultúrne spol., ktorá reguluje, zdôvodňuje a dáva zmysel sociálnemu správaniu ľudí
6. dynamické – nutnosť študovať spol. ako meniaci sa systém

- soc. teória je teoreticko – empirická veda (poznatky sú v súlade s empirickým výskumom)
® 2 zákl. úrovne skúmania: a) mikrosociologická úroveň (skúmanie každodenného správania, činností jednotlivcov a skupín + toho čo si ľudia myslia, robia hovoria, ako sa správajú)
b) makrosociologická úroveň (skúmanie nadindividuálnych javov života spoločnosti, kt. charakterizujú buď celú spoločnosť alebo jej časti)
- predmetom je – teoreticko empirická veda
sú – všeobecné a špecifické zákonitosti vývoja a fungovania globálnych a špecifických systémov
- soc. charakt. pluralita teoretických vzťahov – ako treba chápať spoločnosť:
a) čo drží spoločnosť pohromade?
b) aký je vzťah medzi jednotlivcom a skupinou?
Sociológovia sú rozdelený, dva názory
a) 1. teória sociálneho konsenzu: súhlas, zhody, nevyhnutnosť sa zoskupovať, kvôli prežitiu
2. teória sociálneho konfliktu: usporiadanie je vhodné len pre niektorých členov, súperenie o nadvládu v spoločnosti
b) práve spoločnosť je činiteľom, ktorý utvára, ovplyvňuje jednotlivcov alebo sociálne správanie jednotlivca utvára spoločnosť

Sociologický výskum: výskumný postup zameraný na skúmanie spoločenských javov, ktorý využíva empirické údaje

- kroky soc. výskumu: 1. vymedzenie výskumného problému
2. štúdium literatúry
3. formulácia výskumných hypotéz
4. voľba metodiky výskumu
5. zber empirických údajov
6. analýza zozbieraných údajov
7. formulácia záverov

Predstavitelia: soc. vznikla až v 19 st. a zakladateľom bol
AUGUST COMTE (1798 – 1857)
: soc. budoval ako pozitívnu vedu ® spoločnosť chápal ako organický celok spojený všeobecným súhlasom (konsenzom)
: rozdelil soc. na sociálnu statiku a sociálnu dynamiku
: za rozhodujúceho činiteľa spôsobujúceho spol. pokladal intelektuálny vývin (ako druhé uvádza podnebie, demograf. Faktory, deľbu práce)
: venoval sa štúdiu rodiny, štátu, náboženstva
vývoj spol. prechádza 3 štádiami: teologické, metafyzické a pozitívne

KARL MARX (1818 – 1883):
: za zákl. spol. pokladal materiálnu výrobu
: stupeň vývoja materiálnej základne a nadstavby charakterizuje spoloč. – ekon. formáciu
: vo vývoji dochádza k zmenám vo vnútri jednotlivých formácií i k striedaniu jednej formácie druhou, a to sociálnou revolúciou
: rozpor výrobných síl a výr. vzťahov sa podľa Marxa prejavuje najmä v antagonizme (nezmieriteľnom protirečení) dvoch hlavných spoločenských vied, kt. vedú triedny boj

Emile Durkheim (sociálna solidarita, vzorom sú prír. vedy), Max Weber (sociálne konanie jednotlivcov, chápajúca sociológia)


Súčasné teórie: štruktúrny funkcionalizmus (jednota je na zákl. uznávania rovnakých hodnôt, každý plní svoju funkciu)
alternatívna sociológia (sociálne konanie a vzájomné pôsobenie jednotlivcov)
symbolický interakcionalizmus (vyzdvihuje významy správania jednotlivcov)
fenomenologická sociológia (každodenné skúsenosti, svet)