socialne zmeny

Normálnym a prirodzeným stavom spoločnosti je zmena, pretváranie, vývin

Sociálna zmena

Je podstatná zmena sociálneho usporiadania spoločnosti, ide o zmeny v oblasti kultúry spoločnosti, zmeny jej sociálnej štruktúry, sociálneho správania ľudí, zmeny vzťahov medzi jednotlivcami, sociálnymi skupinami ...


Druhy sociálny zmien
Podľa zvolenej úrovne analýzy

a) zmeny na mikroúrovni života spoločnosti

b) zmeny na makroúrovni života spoločnosti


Podľa oblasti života spoločnosti

a) zmeny politické

b) zmeny ekonomické

c) zmeny kultúrne


Podľa kvality ( resp. povahy )

a) evolučné

b) revolučné


Zdroje sociálnej zmeny ( faktory, determinanty ) – sú to také skutočnosti, ktoré sociálne zmeny spôsobujú, vyvolávajú, prípadne ovplyvňujú

Vznik rôznych teórií sociálnej zmeny – každá zdôrazňuje len niektoré zdroje sociálnej zmeny


Hlavné zdroje sociálnej zmeny

a) prírodné prostredie

b) vývoj populácie

c) vedecko-technický pokrok a technologický rozvoj

d) kultúrne zmeny ( najmä ideológie )

e) kolektívne správanie

f) sociálne hnutie

g) súťaženie, resp. konkurencia a konflikt

ad e)

Kolektívne správanie

Je to prevážne spontánne a nekontrolované správanie sociálnych skupín alebo zhlukov ľudí, vyvolané istým konkrétnym javom či udalosťou, najmä v období spoločenského napätia, dezorganizácie, kríz; je to zväčša davové alebo masové správanie, ktoré samo o sebe nevyvoláva sociálnu zmenu, ale podnecuje vznik sociálnych hnutí

ad f)


Sociálne hnutie

Je organizovaná činnosť sociálnych skupín, zameraná na vyvolávanie alebo uskutočňovanie spoločenských zmien ( alebo na zabránenie spoločenským zmenám )

Na rozdiel od davového či masového správania sa však vyznačuje dlhším trvaním a organizovanosťou, má vodcovské jadro, jasne vyjadrené ciele a organizovanú činnosť

Ich vznik pramení v nespokojnosti časti spoločnosti s existujúcim usporiadaním či stavom v určitej oblasti života spoločnosti, s jej nedokonalým fungovaním

Mnohé hnutia po dosiahnutí svojich cieľov zanikajú, iné zaniknú v dôsledku svojho neúspechu

Časť sociálnych hnutí sa postupne pretransformuje na politické organizácie ( strany )


Teórie sociálnej zmeny

a) evolucionistické

b) cyklické

c) funkcionalistické

d) konfliktualistické

ad a) Evolucionistické teórie sociálnej zmeny


Herbert Spencer

Vývoj spoločnosti prirovnával k vývoju biologického organizmu a tvrdil, že vývoj spoločnosti prebieha od homogénnych (rovnorodých) a jednoduchých útvarov k vývojovo vyšším heterogénnym (rôznorodým) a navzájom závislým útvarom, pričom v spoločnosti prebieha ustavičný boj o prežitie a prežijú len tí najschopnejší

60. roky – návrat k evolucionizmu – Talcott Parsons – prehodnotenie pôvodných evolucionistických teórií

Netvrdili, že sociálna zmena neznamená vždy pokrok, neuznávali určujúcu úlohu jedného faktora zmeny, ale kládli dôraz na evolučné prispôsobovanie sa spoločnosti prostrediu s cieľom obnoviť stabilitu


ad b) Cyklické teórie sociálnej zmeny

Oswald Spengler, Arnold Toynbee, Pitirin A. Sorokin

Sociálne zmeny v histórii ľudstva nechápu ako sled vývojových štádií so vzostupným trendom, pokrokom, ale ako uzavretý cyklus, ktorý zahrnuje vznik, vzostup, vyvrcholenie, úpadok a zánik jednotlivých spoločností ( kultúr, civilizácií )


ad c) Funkcionalistické teórie sociálnej zmeny

Talcott Parsons

Predstavitelia tohto prúdu vychádzali zo štruktúrno-funkcionalistického pohľadu na spoločnosť, to znamená z pohľadu, ktorý zdôrazňuje stabilitu spoločnosti ako systému, jeho rovnováhy a predpokladov zabezpečenia tejto rovnováhy, a preto má tendenciu chápať sociálnu zmenu ako nežiadúcu skutočnosť. O sociálnej zmene uvažujú predovšetkým ako zmene v rámci systému spoločnosti, nie ako o zmene celého tohto systému ; podľa Parsonsa – evolucionistu je proces sociálnych zmien postupným procesom prispôsobovania sa sociálneho systému zmeneným podmienkam s cieľom aby spoločnosť nadobudla rovnováhu a stabilitu


ad d) Konfliktualistické teórie sociálnej zmeny

Karl Marx, Lewis Coser, Ralf Dahrendorf

Predstavitelia tohto smeru vychádzajú z predpokladu, že prirodzeným stavom spoločnosti a základným zdrojom sociálnej zmeny sú vnútorné protirečenia, napätia a konflikty medzi rôznymi sociálnymi skupinami


Novšie teórie soc. zmeny

Teória modernizácie (ako procesu sociálnych zmien spôsobených

industrializáciou)

Teória svetových systémov ( Immanuel Wallerstein – rozdeľuje krajiny sveta

na „jadro“, „perifériu“ a „poloperifériu“ )

Teória závislosti ( vysvetľuje sociálne zmeny v rozvojových krajinách

a vzájomné pôsobenie priemyselne rozvinutých a rozvojových krajín

v procese sociálnej zmeny )