SOCIÁLNE POZOROVANIE

SOCIÁLNE POZOROVANIE

Pozorovaním získavame poznatky z toho čo vidíme.
Pozorovanie je plánované selektívne.
- čo budeme sledovať
- ako budeme sledovať
Plánované pozorovanie je obtiažnejšie než laické (či bude písať, snímať na kameru záznam, čo to bude zaznamenávať celý deň, alebo určité intervaly).

- plánovanie a kontrola
pred výskumom i počas výskumu

Neverbálna komunikácia

Plánovanie zahŕňa 4 základné otázky:
1. určenie samotného objektu pozorovania
2. určenie kde, kedy, v akej situácii a za akých okolností budeme pozorovať
3. určenie časovej organizácie nášho pozorovania
4. určenie spôsobu pozorovania

Výsledky získané z pozorovania sa istým spôsobom zaznamenávajú.

POZOROVANIE
Môžeme vymedziť ako vedecká metóda, ktorá je priamym poznávaním určitého javu na základe vnímania tohto javu samotného, alebo na základe vnímania jeho prístrojovej registrácie. Pozorovanie je zámerne riadené plánom odvodeným z cieľov výskumu, ktorého je pozorovanie súčasťou.
Výsledky pozorovania sú kontrolované a sú spravidla registrované a tým uchovávané pre ďalšie spracovanie.
Pozorovanie môže byť spojené s určitými zásahmi do pozorovaného javu, ktoré umožňujú jeho lepšie pozorovanie.

Hlavné aspekty pozorovania
a) pozorovateľ (subjekt pozorovania) (môže byť 1 alebo viacerí)
b) objekt pozorovania
c) výsledok pozorovania
d) prostriedok pozorovania (prostredníctvom čoho pozorovanie uskutočňujeme)

Prístupy:
1. molekulárny prístup pozorovania (pozorujeme všetko dopodrobna; platí zákaz interpretácie napr. úsmev bol dobrosrdečný = nesmie sa použiť)
2. molárny prístup pozorovania (odborník interpretuje deje, ktoré vidí)

Dva hlavné spôsoby pozorovania používané v sociálno-psychologickom výskume:
1. neštruktúrované (nepoužívame žiadne dopredu vypracované pozorovacie kategórie, tieto dva prístupy plnia odlišnú poznávaciu funkcie, vedú k odlišným výsledkom)

2. štruktúrované – zaznamenávajú sa nasledujúce aspekty chovania:
1. registruje sa výskyt určitého aspektu chovania (potom určujeme frekvenciu, ako často sa daný jav vyskytol)
2. zaznamenávajú sa čo najpodstatnejšie okolnosti výskytu toho javu, najmä jeho časový priebeh
3. niekedy sa zaznamenáva stupeň intenzity javu
4. zaznamenáva sa samotný časový priebeh


Neštruktúrované pozorovanie
- hlavným cieľom je získavanie info o nových javoch

Štruktúrované pozorovanie
- výskumník používa dopredu určenú sústavu kategórií, do ktorého prvky a prejavy pozorovania zaznamenáva

Iné alternatívne názvy:
a) izomorfná deskripcia – zaznamenáva sa všetko komplet od A po Z – je tu zákaz interpretácie, používame tu opis, čo vidíme, že sa vyskytlo
používame charakterizáciu kontextu
má byť maximálne komplexná

b) reduktívna deskripcia -
1. komplexnosť - vytvárajú sa kategórie tak, aby každý jeden jav bol zaraditeľný do určitej kategórie
2. nezávislosť – nesmú sa kategórie prekrývať
3. konkrétnosť a jasnosť (každú kategóriu musíme výstižne pomenovať a popísať)
4. prehľadnosť

POSUDZOVACIE ŠKÁLY (Rating škály)
1. prostredníctvom týchto škál sa hodnotí chovanie.
2. retrospektívnosť


VZORKOVANIE POZOROVANIA
2 typy:
1. vzorkovanie udalosti (= davová psychóza, štrajk, významné zhromaždenie športové, pápež ...)
2. vzorkovanie času (pozorovací interval /PI/ – čas, kedy samotné pozorovanie prebieha
medzipozorovací – MI – čas, kedy neprebieha

Spôsoby REGISTRÁCIE údajov získaných pri pozorovaní
A) neprístrojová
delí sa na 2 oblasti: 1. registrácia pomocou protokolovania
(zaprotokolujeme všetko čo vidíme)
Negatívum: nepostrehne všetko, čo sa udialo ak píše.
2. registrácia prostredníctvom kódovania
B) prístrojová – máme 2 kategórie: 1. univerzálna (magnetofón, diktafón)
2. špeciálna (polygrafy – málo používané)

simultánne – pozoruje a súčasne píše
retrospektívne pozorovanie – pozoruje a potom píše

Samostatná kapitola je obrazové zaznamenávanie javov pomocou kamery.
POZOROVATEĽ A JEHO ÚLOHA V POZOROVANÍ

- jeho rola je určená 3 skutočnosťami:
1. vedomá intervencia alebo neintervencia pozorovateľa do sledovaných dejov a udalostí
2. to, či je pozorovateľ priamo zúčastnený na pozorovaných udalostiach alebo ich pozoruje zvonku
3. to, či je jeho identita ako pozorovateľa ostatným účastníkom známa alebo nie