Sociálne nerovnosti a stratifikácia nerovnosti

10. Sociálne nerovnosti a stratifikácia nerovnosti
Pojem, teórie a typy stratifikačných systémov

Sociálnu nerovnosť charakterizujeme ako stav, v ktorom členovia spoločnosti nemajú rovnaký prístup k sociálnym zdrojom ( k moci, bohatstvu )

Sociálnu nerovnosť rozdeľujeme
1. z hľadiska miery rozdielov medzi jednotlivcami a sociálnou skupinou
- disperzná
 rovnomerné zastúpenie vrstiev a rovnomerné odstupňovanie rozdielov
- kumulatívna
a. kumulovanie soc. skupín do určitých vrstiev
b. priepastné rozdiely medzi jednotlivými vrstvami
c. prípadná redukcia určitých vrstiev

2. z hľadiska dôvodov, spôsobov vysvetlenia
i. obmedzenosť zdrojov, statkov , služieb pre všetkých
ii. fyzické a psychické rozdiely medzi ľuďmi
iii. rozdielna motivácia

Sociálny status
 moc
 prestíž
 bohatstvo

V spoločnosti vzniká usporiadanie, na základe ktorého sa zdroje ( bohatstvo) nerovnomerne rozdeľujú:



Takéto usporiadanie sa nazýva sociálna stratifikácia a má tieto základné črty :
a. je charakteristikou celej spoločnosti ako určitým spôsobom usporiadaného systému
b. je univerzálna – existuje v každej spoločnosti
c. prechádza z generácie na generáciu
d. zdôvodňujú, obhajujú a podporujú ju ideológie istej časti spoločnosti



Sociologická teória sociálnej stratifikácie:

1. funkcionalistická ( motivačná )
sociálna nerovnosť v spoločnosti je funkčnou, odobruje ju Je žiadúcim javom, lebo stimuluje a motivuje ľudí. Najdôležitejšie funkcie sú obsadzované najschopnejšími a najvzdelanejšími ľuďmi. – Najvyššia prestíž a najväčšie bohatstvo


2. konfliktualistická
teória elitná, alebo diskriminačná. Neodobruje nerovnosť. Nerovnosť v sociálnom statuse delí ľudí na privilegovaných a diskriminovaných, medzi ktorými dochádza ku konfliktu.


3. syntetická
spája predchádzajúce dve teórie, ale len do určitej miery

sociológovia rozlišujú dva základné systémy stratifikácie :


1. relatívne uzavreté stratifikačné systémy ( minimálna resp. žiadna mobilita )
2. relatívne otvorené stratifikačné systémy ( značná mobilita )

Termín sociálna mobilita ( Sorokin ) označuje pohyb jednotlivcov i sociálnych skupín v stratifikačnom systéme spoločnosti z jednej pozície do druhej .
Existuje sociálne mobilita
- horizontálna
 pohyb osoby z jednej sociálnej pozície do druhej vrámci tej istej soc. skupiny
 zmena zamestnávateľa pri nezmenenom funkčnom mieste či plate


- vertikálna
 je vzostupný resp zostupný pohyb jednotlivca z jednej sociálnej vrstvy do druhej

Horizontálna mobilita – t.j. pohyb osoby z jednej soc. pozície do druhej v rámci tej istej soc. vrstvy, napr. zmena zamestnávateľa pri nezmenenom funkčnom zaradení, plate a pod.. Vertikálna mobilita – je vzostupný alebo zostupný pohyb jednotlivca v stratifikačnom systéme čiže pohyb z jednej soc. vrstvy do druhej, napr. povýšenie radového pracovníka na vedúceho pracoviska alebo degradovanie dôstojníka na vojaka.

Intergeneračná mobilita – označuje zmeny pozícií detí oproti pozícii svojich rodičov, napr. syn šoféra sa stane diplomat.
Intrageneračná mobilita – označuje pohyb medzi pozíciami, ku ktorému dochádza počas života jednotlivca.
štrukturálna mobilita, ktorý označuje vertikálny pohyb celých soc. skupín či vrstiev v stratifikačnom systéme, napr. soc. vzostup alebo zostup niektorých profesií v spoločnosti.






Typy stratifikačných systémov :

1. otrokársky
 otrokári
 otroci
 miera mobility je nulová


2. kastový
 páriovia
 brahmani
 miera mobility je mierne otvorená, presúvajú sa celé vrstvy

3. stavovský
 nevoľníci
 šľachta
 je mierne otvorený


4. triedny
 antagonistický
 protisebe stojace triedy
 mantagonistický
 komunistické chápanie ( robotníci, roľníci a prac. Inteligencia )
 súčastné chápanie



Goldthorpe – do stratifikačných systémov zaraďoval 6 tried

1. vyššia trieda
 majitelia veľkých firiem
 top manažment
 lekár, právnik, biele goliere

2. stredná trieda
 stredne riadiaci pracovníci
 učiteľ, zdravotná sestra
 malí a strední podnikatelia
 kňazi

3. nižšia stredná trieda
 úradnícka trieda, administratíva



4. kvalifikovaní manuálne pracujúci
 remeselníci ( kaderníčka, automechanik )


5. nekvalifikovaní manuálne pracujúci


6. ostatní, vrátané ľudí závislých od štátu
 chudoba



Sociálny status :
1. moc, prestíž, bohatstvo
2. + náročnosť výkonu práce, povolania
3. + výška vzdelania
4. + spoločenská významnosť práce


Pri empirickom skúmaní sociálnej stratifikácie používame tri základné metódy :
1. objektívna metóda
 vychádza z chápania sociálnej triedy ako štatistickej kategórie

2. subjektívna metóda
 triedu chápe ako skupinu, s ktorou sa ľudia stotožňujú

3. reputačná metóda
 chápanie triedy ako sociálnej skupiny