Sociálna stratifikácia

Sociálna stratifikácia
Teória sociálnej stratifikácie.
Charakterom každej spolocnosti je, že netvorí jednotný celok, ale je vnútorne
rozdelená na viaceré casti. Výsledkom tejto sociálnej diferenciácie spolocnosti podla
celej sústavy kritérií, noriem a hodnôt je vznik sociálnych združení rôzneho typu ako
napr. : vrstiev, stavov, kást, tried a pod. . Tento proces umožnujúci rozdelenie do
navzájom sa od seba odlišujúcich a hierarchicky usporiadaných vrstiev, vytvárajúcich
daný sociálny systém, sa nazýva sociálna stratifikácia. ( termín prevzatý z geológie:
stratum- vrstva).
Stratifikácia je odrazom toho, co je v konkrétnej spolocnosti považované a uznávané za
najvyššie hodnoty. Je velmi zložité vymedzit urcitý systém sociálnej stratifikácie, ci už
koncepcne alebo technicky. Taktiež obtiažne je stanovovat a merat faktory, na základe
ktorých môžeme spolocnost sociálne rozvrstvit.
Kritéria stratifikácie- a: kritéria materiálnej povahy- sociálno- ekonomické- sem
zaradujeme vlastníctvo, príjmy, životný štandard, povolanie, bývanie atd. b: kritéria
kultúrno- ideologickej povahy- vzdelanie, životný štýl, sociálne správanie, prestíž v
povolaní atd.
Štúdium stratifikácie možno oznacit aj ako štúdium sociálnej nerovnosti. Je to
zaradovanie clenov spolocnosti podla nerovnakého rozdelenia všetkého, co sa v
spolocnosti považuje za vzácne a hodnotné.
Intenzita sociálnej stratifikácie vyjadruje mieru sociálnej nerovnosti, co sa prejavuje v
troch základných líniach
a. stavovská línia- utváraná na základe nerovnomerného rozdelovania prestíže
b. ekonomická línia- utváraná na základe nerovnomerného rozdelovania materiálnych
zdrojov.
c. politická línia- utváraná na základe nerovnomerného rozdelovania moci.
Casti takto chápaného rozdelenia spolocnosti predstavujú rôzne sociálne kategórie
jednotlivcov, ktoré sa nazývajú vrstvy. Vrstvy tvoria ludia, spájaní podobnostou
sociálneho významu.
Pri vytváraní vrstvy je velmi dôležité stanovenie sociálneho znaku- obvykle sa zan
považuje sociálna pozícia, status, prestíž a pod. Stratifikacné systémy- Za základné
stratifikacné systémy sú považované: kastovný, stavovský a triedny.
Kastovnícka stratifikácia: oznacuje formu hierarchického rozvrstvenia spolocnosti do
horizontálnych kást.
Stratifikacné kritérium spocíva v sociálnej hodnote, pripísanej sociálnej pozície, ktorú
jednotlivec získava pri narodení v urcitej kaste a nemôže z nej vystúpit ani prestúpit do
inej.
Kasty sú prísne uzavreté sociálne vrstvy s presne predpísanými pravidlami
spolocenského styku. Spocívajú v uznaní a udržiavaní nemennej spolocenskej
hierarchie kastovných skupín, do ktorých sa clovek narodí, v nich sa musí oženit a v
nich aj zomiera. (hinduisti. India- 4 hlavné kasty- brahmani, bojovníci a šlachta,
polnohospodári a kupci, a nakoniec sluhovia- nemali takmer žiadne práva. V podstate
každý clovek bol trestaný a odmenovaný za ciny, ktoré spáchal v minulom živote.
Takže spolocenská hriešnost bola chápaná ako známka hriešnosti.
Stavovská stratifikácia: je oznacením pre hierarchické usporiadanie spolocnosti do
stavov. Príslušnost k nim signalizuje iným, aké povinnosti a práva prináležia
jednotlivcovi od momentu, kedy sa narodí do urcitého stavu.
Stavy boli súcastou európskych feudálnych spolocností, formovali sa v podmienkach
monarchií a vzostup ich mocenskej emancipácie bol najvýraznejší v 14. A 15. Storocí.
Feudalizmus zlucoval panskú moc s dvoma dôležitými spolocenskými inštitúciami, a to
s vlastníctvom pôdy a s vojenskými povinnostami. Reciprocne za prísahu vernosti a
slub poskytovat pánovi služby- napr. vojenské. Stavovská spolocnost nie je absolútne
uzavretá, vyznacuje sa urcitou mierou sociálneho pohybu. Prípustná je zmena
príslušnosti k stavu, ktorá je však pozvolná a vyžaduje si úsilie viacerých generácii. V
stavovskom prostredí sa rozhodnutia prijímajú na základe rovnocenného prístupu
všetkých clenov a nie z vôle nadradeného jedinca.
Triedna stratifikácia: oznacuje rozvrstvenie spolocnosti v rámci hierarchického poriadku
do otvorených sociálnych vrstiev- tried. Triedy sa vyznacujú velkou sociálnou
priechodnostou, pricom vyššie triedy riadia ciastocne život týchto tried, ktoré sú pod
nimi. Je možné do nich vstupovat ako aj vystupovat. Ich hranice sú difúzne.
Rozhodujúcim kritériom je sociálna hodnota , získanej nie pripísanej pozície. Clovek je
zaradovaný do tried podla toho co môže ponúknut na trhu (kapitál, pôdu, svoju
pracovnú silu). Výškou príjmu je daná jeho pozícia a prestíž. Na princípe vertikálneho
usporiadania sociálnej stratifikácie sa spolocnost javí ako systém jednotlivcov,
štrukturálne usporiadaných do modelov rôzneho tvaru. Typ alebo tvar rozvrstvenia
záleží od historických okolností, v ktorých sa spolocnost formuje. Clenovia sa líšia
výškou majetku a prestíže, podielom na moci, životným štýlom, mentalitou, prípadne
dalšími znakmi.
Alternatívnymi modelmi spolocnosti podla stratifikacného rozvrstvenia sú:
1. Kastovnícka spolocnost
2. Nivelizovaná spolocnost
3.
Spolocnost s hierarchickou sociálnou štruktúrou
4. Diferencovaná spolocnost s tendenciou rastu stredných vrstiev.
U tzv. nižších vrstiev býva zdôraznovaný zmysel pre solidaritu, charakteristická je
intenzita príbuzenských kontaktov, preferovanie krátkodobých cielov pred
dlhodobejšími, obmedzenost rozhladu. Lahká zmanipulovatelnost a pod. Stredné
vrstvy sa vyznacujú schopnostou podriadovat bezprostredné uspokojenie dlhodobejším
cielom, schopnostou kritického a inovacného spôsobu myslenia, vyššími osobnými
ambíciami, ale niekedy aj vyššou mierou pokrytectva a prehnaným individualizmom.
Vyššie vrstvy v socioprofesijnej stratifikácii súcasnej spolocnosti tvoria napr.
priemyselníci, vysoko postavení riadiaci pracovníci, lekári a právnici.
Na oznacenie skupiny osôb s mimoriadnym sociálnym postavením v spolocnosti sa
používa termín elita alebo aj termín mocenská elita pre oznacenie najvyšších
predstavitelov štátu, armády a vrcholový manažment hospodárskych inštitúcii.
Pyramidálne usporiadanie spolocnosti sa vyznacuje širokým zastúpením najnižších
vrstiev.
(elita, vyššie stredné vrstvy, vyššie spodné vrstvy, stredné horné vrstvy, stredné
stredné vrstvy, stredné dolné vrstvy, nižšie horné vrstvy, nižšie stredné vrstvy,
deklasované elementy)
Deltoidné usporiadanie spolocnosti je založené na prevahe stredných vrstiev a malej
pocetnosti elity, vyšších a nižších vrstiev.