Sociálna psychológia

Sociálna psychológia
1879 - Wilhem Wundt - zakladatel psychológie.
Sociálna psychológia sa formovala v štyroch etapách: 1. etapa spontánnych
sociálno-psychologických myšlienok a názorov /starovek a stredovek - trvala do roku
1860/, 2. etapa priamych zdrojov sociálnej psychológie /1860 - 1913 vznikali
ucelenejšie koncepcie - psychológia národov - Lazarus, Stendhal, W. Wundt,
psychológia más - Le Bon, Tarde, Sighele - princíp napodobnovania, teória inštinktov
sociálneho správania - Úvod do sociálnej psychológie - A. M. Mc Doughall, Sociálna
psychológia - Ross/ 1913 - vznik Sociálnej psychológie ako samostatnej vedy. 3. etapa
samostatnej vedeckej sociálnej psychológie /1913 - zaciatok II. svetovej vojny/ vznikali
psychologické smery asocientizmus, ruská reflexológia, hlbinná psychológia - Freud,
psychológia správania, sociálna psychológia práce - Mayo. 4. etapa - koniec II.
svetovej vojny až po súcasnost - rozvoj psychológie vo všetkých smeroch -
kongitivitizmus, neobehaviorizmus, interakcio-nalizmus, psychoanalytické smery.
Predmet sociálnej psychológie - Nákonecný - sociálna psychológia skúma ako sa clovek
v sociálnych a kultúrnych situáciach utvára /ako ho spolocnost formuje/ a ako v nich
pôsobí /ako sa v spolocnosti uplatnuje a ako ju prispôsobuje/. Je to veda o správaní
cloveka v spolocnosti.
Sociálna psychológia je špeciálna psychológia a patrí k špeciálnym psychologickým
vedám. Sociálna psychológia je aplikovatelná všade tam, kde sa clovek dostáva do
kontaktu s inými ludmi, skupinou alebo inštitúciou. Formy sociálneho ucenia- klasické
podmienovanie, posilnenie /operacné podmienovanie/, pozorovanie.
Cinitele medziosobnostného poznávania- podnetové cinitele /charakterizujú podnety,
ktoré na nás pôsobia - velkost, nápadnost, pohyb, zmena/ a osobné cinitele
/charakterizujú moje vnímanie - emócie, city, zameranost mysle, afektívne poznanie/.
Postoje- relatívne trvalé sústavy hodnotenia, cítenia a sklon konat istým ustáleným
spôsobom vzhladom na istý podnet. Postoje nie sú vrodené, získavame ich sociálnym
ucením, osvojený postoj je pomerne stály. Postoje sa prejavujú v našom konaní:
verbálne - hovorím, neverbálne - nehovorím, ale konám.
Zmeny postojov- kongurentné /súrodé - zosilovanie postoja smerom od neutrálu/ a
inkongurentné /nesúrodé - zmeny od škály k neutrálu/ spôsobujú - skúsenosti, vplyv
referencnej skupiny /chceli by sme byt jej clenom/, vplyv masovokomunikacných
prostriedkov.
Zdroje postojov- špecifická skúsenost cloveka, sociálna komunikácia, modely, vzory,
inštitucionálne faktory.
Zložky postojov- poznávacia - kognitívna zložka /sumár poznatkov znamená to, že
môžem mat postoj len k tomu, co poznám/, afektívna - citová zložka /ci sa nám páci,
alebo nepáci = sympatické, nesympatické/, konatívna - motivacná zložka /vedie nás k
urcitému správaniu = približovanie, vzdialovanie/.
Znaky postojov- intencionálne /majú svoj predmet/, bipolárne, majú urcitú intenzitu,
kvalitu /súhlas, nesúhlas/, vytrvalost /zotrvanie postoja v case/, frekvenciu /ako casto
sa postoj v danej polohe vyskytuje u populácie/ a konzistenciu /vyrovnanost troch
zložiek - rovnováha, nerovnováha.
Persuázia- presvedcovanie. Je to spôsob úmyselného ovplyvnovania správania iného
cloveka používaním rozumových argumentov. Je to aj jedna z foriem psychoterapie. Pri
presvedcovaní je aktívny ten, kto presviedca. Presvedcovaný je pasívny. Patria sem
zložky: zdroj, informácia, informacný kanál, prijímatel informácie.
Komunikácia- nie je len výsadou cloveka. Vychádza z potreby cloveka vymienat si
informácie s inými ludmi a dorozumievat sa. Komunikácia je výmena významov medzi
ludmi, ktorá sa uskutocnuje prostredníctvom jazyka.
Formy komunikácie- priama reakcia, neverbálny výraz, konanie ako ucelený akt
správania, obrazová komunikácia, symbolická komunikácia.
Typy komunikácie- retazová, kruhová, ohnisková, ypsilonová, vertikálna, horizontálna.
Neverbálna komunikácia- patrí sem oznámenie bez použitia slov - rec tela, mimika,
gestikulácia, zovnajšok. Hovorí o citovom prežívaní cloveka. Nedá sa ovládat, je
spontánna a má velkú výpovednú hodnotu. Patria sem: paralingvistika- skúma
jazykové a mimojazykové prvky, ktoré sa viažu na komunikáciu v konkrétnom
prostredí. Je to jedna z oblasti neverbálnej komunikácie - intonácia, prestávky, tón
hlasu..., proxemika- vzdialenost pri komunikácii, fyzické postoje- konfigurácia všetkých
castí tela, haptika- podanie rúk, gestika- posunky rúk, kinezika- vystupovanie,
spôsoby, chôdza, sedenie, mimika, pohlady, úprava a vzhlad.
Sociálna skupina- združenie dvoch alebo viacerých osôb, ktoré majú niektoré spolocné
ciele, vytvárajú si spolocné normy, ich role sú spolocne závislé, vytvárajú sa psychické
väzby, atmosféra. Základnou cinnostou skupiny je vzájomná komunikácia, interakcia,
vytvára sa štruktúra skupiny.
Konformita- prispôsobenie sa skupine - formálna, neformálna.
Sociálna pozícia- je miesto, ktoré jednotlivec v skupine má, ktoré urcuje jeho funkciu.
Vytvorenie pozícii vnáša do skupiny poriadok, ovplyvnuje komunikáciu. Pozícia sa
urcuje z hladiska prítažlivosti a miery vlastnej moci. Subjektívna pozícia /clen sa sám
porovnáva s ostatnými a sám si urcí svoju pozíciu/, objektívna pozícia /clenovia
skupiny sa posudzujú navzájom/. Pozícia nie je stabilná, je premenlivá.
Sociálna rola- je to súhrn ocakávaní spolocnosti, urcuje ako sa má clovek v danej
pozícii a v istej spolocenskej situácii správat. Existujú krátkodobé /rola hosta,
kupujúceho/, dlhodobé /rola muža, ženy/.
Realizujú sa súcasne, ale sú situácie ked dochádza ku konfliktom /rola matky a rola
pracovnícky/, viaceré role majú subrole.
Sociálny status- zvykne sa spájat aj so symbolmi. Linton rozlišuje tri druhy statusu:
vrodený /pohlavie, vek/, získaný /získaná prestíž vzdelaním, profesiou/, pripísaný
/podmienený vekom, autoritou/
Typy clenstva v sociálnej skupine- skupinové clenstvo /prítažlivost/, skupinové
neclenstvo /lahostajnost/, preferencný vztah /prítažlivá skupina, on je pre skupinu
lahostajný/, marginálny skupinový vztah /on je pre skupinu prítažlivý, ale skupina mu
je lahostajná/.
Osoby v skupine podla prítažlivosti- v závislosti od vztahu jednotlivca k skupine, v
závislosti od vztahu skupiny k jednotlivcovi.
Klasifikácia sociálnych skupín- z hladiska velkosti: velké, malé. Z hladiska formálnosti:
formálne /organizované spolocnostou, tvoria spolocenské ciele/, neformálne
/reprezentujú nepredpísané siete sociálnych vztahov, vztahy sú výrazom potrieb/.
Funkcia vodcu- je vykonávatelom, je stratégom, je znalcom problematiky, je
ideológom, je arbitrom - sudcom, je tvorcom politiky skupiny, je reprezentantom
skupiny, je zodpovedný za skupinu. Druhotné funkcie - plní otcovskú rolu, je vzorom -
modelom správania, je obetným baránkom. Týchto funkcii je vela a preto existujú aj
zástupcovia vodcu - podelia si ich.
Typy konfliktov- podla toho, koho sa týkajú: intropersonálne, interpersonálne,
skupinové, medziskupinové, podla toho, coho sa týkajú: kognatívne /týkajú sa oblasti
poznania/, motivacnoafektívne /týkajú sa motivacnej sféry osobnosti - co chcem a na
co mám.
Zdroje konfliktov- vo vonkajšom prostredí /príkazy, zákazy, chyby vo výchove, mravné
vlastnosti, precenovanie, podcenovanie/, vo vnútornom prostredí v cloveku.
Metódy zistovania vzájomných vztahov: uhádni /hádaj/ kto? - je to metóda, ktorá sa
používa na zistovanie na cloveka, ktorý má urcitú úlohu, ale sa vyznacuje urcitým
správaním. rozhovor- zatvorené, otvorené otázky, dotazník, metóda poznávacieho
bodovania, plebiscit náklonnosti a odporu /referendum/, metóda ratings- zistovanie
vlastností, spôsobov správania sa, intenzity, frekvencie, sociometrická metódazistovanie
vztahov v skupine na základe sympatii a antipatii.
Zátažové situácie: Stres- nešpecifická reakcia organizmu na akúkolvek požiadavku,
ktorá znamená zvýšenú zátaž. Je to tlak, tiesen, stav psychickej zátaže, ktorá vzniká
ked pri dosahovaní ciela alebo potreby pôsobí rušivý cinitel - stresor a bráni ten ciel
dosiahnut. Eustres - pozitívny, distres - negatívny stres.
Frustrácia- je psychologický stav, ktorý vzniká ak clovek pri uspokojovaní potreby, pri
dosahovaní ciela narazí na prekážku, ktorá mu to zabráni dosiahnut. O frustrácii
hovoríme vtedy, ak ju prekonáme a môžeme ciel dosiahnut. Frustrácia záporne vplýva
na naše správanie, no niekedy môže byt aj aktivacným cinitelom. Odolnost voci tomu a
schopnost znášat to sa nazýva frustracná tolerancia. Deprivácia- vzniká, ked chronicky
dlhodobo neuspokojujeme svoje ciele, potreby, alebo len na úrovni ludského minima.
Reakcie na konflikt- trestajúce navonok /zamerané na vonkajšie príciny, hnev, zlost/,
trestajúce dovnútra /zamerané na vnútorné príciny, svedomie, obvinovanie sa, pocity
viny/, netrestajúce /potlacovanie frustracných tendencií, nereagovanie/.
Empatia- schopnost vcítit sa do pocitov druhého cloveka, základom je komunikácia
pred tým. Empatiu získavame nerodíme sa s nou. /prvýkrát ju popísal K. Rogers/.
Obranné frustracné mechanizmy- agresia /útok na prekážku/, projekcia /zvalovanie
viny na iných/, somatizácia /zdravotný stav/, represia - potlácanie /snažíme sa
zabudnút/, racionalizácia /ospra-vedlnovanie sa/, únik /k alkoholu, rojceniu/,
identifikácia /clovek sa identifikuje so skupinou, ktorej sa ciel podarilo dosiahnut/
regresia /primitivizácia správania/, reštrikcia /unikanie obmedzovaním seba samého/,
fixácia - stereotypizácia /orientácia na menný spôsob správania sa/, vytváranie reakcii
/clovek sa správa opacne než cíti/.
Kultúrne vzorce- schémy správania sa, vzorce správania sa, ako sa treba v istej situácii
správat - mravy, obycaje.
Modálna osobnost- zahrnuje a vyznacuje sa charakteristickými znakmi danej kultúry
spolocnosti. Táto osobnost je vlastne reprezentantom tejto kultúry.
Bazálna osobnost- prvé ranné skúsenosti dietata, ktoré sa utvára v rámci socializácie a
tvorí psychologický základ správania sa dietata. Bazálna osobnost tvorí jadro
charakteru, ktorý si dieta utvára.
Osobnost- je to individuálna jednota cloveka, jednota jeho duševných vlastnosti a
dejov založená na jednote tela, utváraná a prejavujúca sa v jeho spolocenských
vztahoch.
Ontogenéza- dieta pred schopnostou kontaktu /1-2 mesiac/, dieta schopné
receptívneho kontaktu /3-6 mesiac/, dieta vyhladávajúce kontakt /7 mesiacov a viac/.
Tri typy sociálneho správania sa: dieta sociálne závislé, sociálne nezávislé a sociálne
slepé. Obdobie 2-6 rokov - zretelné dva prúdy - vztah dieta a dospelý a vztah dieta a
dieta rovesník. Obdobie školského veku - vytváranie hrových skupín, odlišovanie
dievcat a chlap-cov.
Obdobie dospievania - nástup puberty, vytváranie hlbokých priatelstiev, velké
medziosobnostné rozdiely, prvé lásky, prvé konflikty s dospelými. Obdobie adolescencie
- nárocné obdobie z hladiska sociálnej adaptácie, zmena prostredia - školy, dominantní
sú rovesníci, vztahy.
Sociálne dimenzie- sú to vlastnosti osobnosti. Medzi základné patrí extroverzia,
introverzia, aktivita, pasivita, agresivita, nesmelost. Spojenie týchto vlastnosti vytvára
Sociálnu kompetenciu osobnosti - je to všeobecná schopnost jednotlivca úspešne sa
integrovat so svojim sociálnym prostredím, vie sa správat, adaptovat, menit spôsoby
správania a súvisí so Sociálnou zrelostou- osobnostná dimenzia, ktorá umožnuje
cloveku prispôsobit sa interakcii, riešit situácie. V priebehu života sa vyvíja.
Socializácia- prebieha od narodenia po smrt. Uskutocnuje sa súcin-nostou 3 cinitelov:
genetický program /dozrievanie/, vplyv prostredia v ktorom clovek žije, aktivity
socializujúceho sa cloveka, súcasne prebieha aj proces individualizácie. Socializácia sa
môže uskutocnovat vedome /zámerne - škola/, neuvedomene /prejavy cítenia,
postojov/. Socializácia prebieha formou sociálneho ucenia spolu s kultiváciou. Potrebyvznikajú
v rámci socializácie, delíme ich na primárne /jedlo, spánok/, sekundárne
/potreba realizácie/.
Kultivácia je vzdelanie, zrucnosti, morálka, svetonázor, životný štýl,, utvorenie zábran
pri uspokojovaní pudov, potrieb, zmysluplné trávenie volného casu, hodnotový systém.
Motivácia- hybná sila správania sa. Poznáme užšie chápanie /aktivizujúca úloha v
chápaní cloveka/ a širšie chápanie /nielen aktivizujúce cinitele, ale aj tie ktoré
zameriavajú istým smerom naše správanie/. Motivácia je objektívne existujúci proces,
uskutocnuje sa ako pohyb, ktorý sa prejavuje v prežívaní. Prežíva sa túžba, prianie,
snaha.
Teórie motivácie- Freudova teória jedného faktora - libido, Mc Clellandova teória dvoch
faktorov - úzkost, potešenie, Maslowova teória mnohých faktorov - za základ motivácie
sa považujú potreby - biologické, sociálne, teória štyroch prianí /Thomas, Znaniecki/ -
1. prianie nových skúsenosti a dojmov, 2. túžba po bezpecnosti a istote, 3. túžba po
uznaní - mat rešpekt, 4. túžba po citovej odozve.
Formy sociálneho ucenia- Adaptácia - adjustácia- všeobecná /všeobecné prispôsobenie
sa - kultúrne vzorce/, špeciálna /prispôsobenie sa konkrétnej skupine, prostrediu.
Maladaptácia = zlé prispôsobenie. Imitácia- osvojovanie si reci, správania, noriem,
napodobnuje sa to, co sa považuje za vhodné, Identifikácia- clovek preberá všetky typy
správania - vysoký stupen napodobnovania.
Priame spevnovanie- clovek sa naucí adekvátne reagovat na odmenu a trest.
Preberanie úloh- osvojovanie si rolového správania, ktoré sa od cloveka ocakáva.
Sugescia- nekritické preberanie názorov, postojov iných ludí, bez ich rozumového
zdôvodnenia, bez toho, aby sme ich podrobili analýze. Citová nákaza- preberanie
citových stavov iných ludí bez toho, že by prejavovali nejakú snahu ovplyvnit nás.
Asertivita- priame, úprimné vyjadrovanie svojich názorov a citov v priamej /pozitívnej
alebo negatívnej/ podobe bez toho, aby sme porušovali práva iných ludí, ale ani svoje
vlastné. Je to komplex piatich prvkov: 1. schopnost povedat nie, 2. schopnost požiadat
o láskavost, 3. schopnost zacat, udržat a ukoncit konverzáciu, 4. vyjadrit svoje kladné
a záporné emócie, 5. vzniest svoje oprávnené požiadavky.
Prosociálne správanie- správanie zamerané na pomoc inému cloveku bez nároku na
odmenu. Vertikálny rozmer /rivalita, superiorita - minimálny rozdiel, agalitárstvo -
prospech je rovnaký, altruizmus - prospech druhých je väcší, než môj/. Horizontálny
smer /rozlišujeme konkrétne prejavy prosociálneho správania/.
Dav- moderná psychológia davu sa zaoberá panikou a prenasledovaním. SIGHELE: v
dave dochádza k zníženiu intelektu a morálnej úrovne reagovania, dochádza k zvýšeniu
afektívneho - citového správania. LeBON: V dave sa clovek mení, je iný než mimo
neho, zvyšuje sa sugestibilita, narastá pocit moci. Clovek stráca zábrany, podlieha
psychickej nákaze. JUNG: uvádza tieto podstatné zanky davu- tranzitná povaha
/premiestnovanie/, priestorová distribúcia, spolocné ohnisko pozornosti. BRAWN delí
davy na zhluky - náhodné /agresívne- dav lyncujúci, dav terorizujúci, dav bojujúci/,
panikové /únikové/, akvizicné /rabujúce/, expresívne /výrazové/, publiká - ocakávajú
sa - náhodné, zámerné /hladajúce informáciu, rekreacné/.