Sociálna percepcia

Sociálna percepcia

Soc. percepcia - patrí do oblasti zvanej soc. poznávanie

1. názor – neexistuje medzi soc. poznávaním a poznávaním nesociálnych objektov
2. názor – tvrdia že existuje rozdiel medzi soc. a nesoc. poznávaním

Uvádzajú nasledujúce odlišnosti
a) poznávanie sa stáva sociálnym aj ide aspoň o poznávanie soc. objektu (iná osoba, skupina osôb, soci. situácie, interpersonálne vzťahy a ďalšie soc. javy)
b) sociálne poznávanie má vzájomný charakter. Formulujeme si dojem o niekom, druh si formuluje dojem o mne.
c) ľudia sa menia v čase a okolnostiach viac ako iné objekty
d) presnosť poznatkov o ľuďoch je oveľa ťažšie posúdiť
e) soc. poznávanie má normatívny charakter. na základe soc. pozn. sa formulujú normy, morálka, reguluje sa ním správanie, umožňuje zdieľanie významov v koordinácii konania

Soc. poznanie definujeme ako štúdium toho ako ľudia poznávajú soc. svet a vzťahy v ňom

Soc. percepcia je podmnožinou soc. poznávania.
je to proces pozostávajúci zo 4 krokov:







1. pozornosť a porozumenie
2. kódovanie a zjednodušenie
3. zapamätanie a podržanie
4. vybavenie a odpoveď


1) Selektívna pozornosť alebo porozumenie

Sme bombardovaný veľkým množstvom stimulov, keďže nemáme mentálnu kapacitu ich všetky spracovať, vnímame len určitú časť z nich.
V tomto prípade je najdôležitejšia pozornosť. Je to proces vedomia zameraný na určitý podnet a to externý alebo interný.

Významné podnety (stimuly)

Určité podnety sú významné ak sú vnímané v odlišnom kontexte (výrazné odlíšenie od kontextu)
Významnosť podnetu súvisí s potrebami.
Ľudia venujú viac pozornosti negatívnym podmetom
2) Kódovanie a zjednodušovanie


Informácie ktoré zaznamenávame nie je uložená do pamäte v originálnej podobe, ak je kódovaná vo forme mentálnej reprezentácie. Jednotlivé informácie na základe pozornosti vytvárajú kognitívne kategórie. Nové info porozprávame s týmito kategóriami. Ide o nevedomí proces.

Sociálne schémy

Sú reprezentáciou určitých soc. Situácií.
Pri kódovaní sa veľmi často uplatňujú stereotypy. Sú to individuálne presvedčenia o charakteristikách o atribútoch určitých skupín.
Stereotypy nemusia byť len negatívne. Takisto nemusia byť nesprávne. Môžu však viesť k nesprávnym rozhodnutiam alebo úsudkom o ľuďoch.

3) Zapamätanie a podržanie

Štúdium = uloženie informácií do dlhodobej pamäte a ich podržanie a uchovávanie.

Rozlišujeme 3 druhy pamäte:

1) Pamäť na udalosti (epizodická pamäť)
2) Sémantická pamäť (ide o vedomosti, poznatky)
3) Implicitná pamäť (zručnosti a schopnosti)


4) Vybavenie a odpoveď

Ľudia si vybavujú info z dlhodobej pamäte ak sa potrebujú rozhodnúť, alebo ak si vytvárajú názor na niečo.
Rozhodujeme sa na základe našich predchádzajúcich rozhodnutí a na základe informácií ktoré v pamäti máme.