Sociálna organizácia

Sociálna organizácia
ORAGANIZÁCIA A MODERNÝ ŽIVOT
Ako organizáciu oznacujeme velké zoskupenie ludí, ktoré je neosobného charakteru a
vzniká s konkrétnym zámerom. V súcasnej dobe hrajú organizácie ovela významnejšiu
úlohu v našom živote, ako tomu bolo kedykolvek predtým. Nielenže nás do tohto sveta
privádzajú, ale sprevádzajú nás v nom na každom kroku a dohliadajú aj na našu smrt.
Každé narodenie dnes registrujú organizácie štátnej správy, ktoré zhromaždujú údaje o
živote jedinca od narodenia až do smrti. Väcšina ludí umiera v nemocnici, nie doma, a
aj každú smrt je nutné riadne dokázat.
Organizácie nám však casto odoberajú právo rozhodovt a prenášajú ho na úradníkov ci
odborníkov, ktorých môžeme len tažko ovplyvnit. Všetci napríklad musíme konat urcité
veci, ktoré od nás vyžaduje vláda (platit dane, dodržiavat zákony, bojovat vo vojne),
inak nám hrozí potrestanie. Organizácie ako zdroje spolocenskej moci tak môžu
podriadit jedinca diktátu, ktorému nie je obvykle schopný úcinne vzdorovat.
TEÓRIA ORGANIZÁCIÍ
Za prvý systematický výklad vývoja organizácií vdacíme Maxovi Weberovi. Podla neho
predstavujú organizácie spôsob, ako pravidelne koordinovat ludí alebo produkty ich
práce v case a priestore. Weber zdôraznoval, že podmienkou ich rozvoja jeovládanie
informácií, z coho plynie zásadný význam písomných dokumentov: aby mohla
fungovat, potrebuje organizácia písané pravidlá a spisy. Weber videl organizácie ako
silne hierarchické zoskupenia, v ktorých sa moc obvykle sústredí na najvyšších
prieckach.
Webberov pohlad na byrokraciu
Všetky rozsiahle organizácie majú podla Webera byrokratickú povahu. Byrokracia je
vláda úradníkov- pôvodne išlo len o úradníkov vládnych, ale neskôr sa použitie tohto
pojmu rozšírilo na úradníkov každého druhu.
Byrokracia je casto synonymom zdlhavosti, neefektívnosti a plytvania. Iný autori však
vidia byrokraciu v opacnom svetle- ako príklad dôslednosti, presnosti a efektívneho
riadenia. Tvrdia, že byrokracia je v skutocnosti najvýkonnejšou formou organizácie,
akú kedy ludstvo vynašlo, pretože pre plnenie všetkých úloh existuje presný postup.
Weberovo lícenie byrokracie zostáva niekde na pol ceste medzi oboma týmito
extémami.
Podla neho je expanzia byrokracie v modernej spolocnosti nevyhnutná, pretože sa bez
nej nemôžeme vyrovnat s administratívnymi nárokmi, ktoré na nás kladú rozsiahle
spolocenské systémy. Aby mohol lepšie študovat príciny ich expanzie, postuloval Weber
ideálny typ byrokratických organizácií. „Ideálnym“ pritom nemyslel „žiaduci“, ale
„rýdzi“. Jeho ideálny typ je abstrakným popisom, ktorý kladie dôraz na tie reálne
existujúce vlastnosti, ktoré považuje za najtypickejšie, Pri byrokraciaách urcil niekolko
zásadných charakteristík:
•Existuje jednoznacná hierarchia právomocí. Úlohy organizácie sú rozdelené medzi
jednotlivých pracovníkov v súlade s touto hierarchiou. Byrokracia má podobu pyramídy
s jasne stanovenými vztahmi nadriadenosti a podriadenosti, co jej umožnuje
centralizované rozhodovanie a jeho koordinovanú realizáciu.
•Jednanie pracovníkov na všetkých úrovniach organizácie sa riadi písanými pravidlami.
To však neznamená, že by sa byrokratické povinnosti vykonávali vždy mechanicky. S
postavením v hierarchii rastie aj rozmanitost prípadov, sktorými si pracovník musí
poradit, a teda aj nárok na pružnú interpretáciu pravidiel.
•Úradníci pracujú na plný úväzok a dostávajú plat. Každé pracovné miesto v hierarchii
je spojené s fixným platom. Od pracovníkov sa ocakáva úsilie o kariéru v rámci
organizácie. K povýšeniu dochádz na základe preukázaných schopností, seniority
(odslúžených rokov) alebo kombináciou oboch týchto kritérií.
•Úlohy, ktoré úradník vykonáva v rámci organizácie, sú striktne oddelené od jeho
súkromného života. Nie je žiaduce, aby sa cinnost na pracovisku prelínala s
úradníkovým súkromým; bydlisko a pracovisko je oddlené aj fyzicky.
•Príslušníci organizácie nie sú vlastníkmi hmotných prostriedkov, s ktorými pracujú. V
tradicnej komunite majú rolníci a remeselníci kontrolu nad výrobným procesom a sú
obvykle majitelmi nástrojou, s ktorými pracujú. Naproti tomu v byrokracii nie sú
úradníci majitelmi svojích kancelárií a iných vecí, ktoré používajú.
Weber bol presvedcený, že cím viac sa bude organizácia blížit jeho „ideálnemu typu“
byrokracie, tým efektívnejšie bude naplnat ciele, ktoré si vytýcila.
Formálne a neformálne vztahy vnútri byrokracie
Weberova analýza byrokracie kladie hlavný dôraz na formálne vztahy v rámci
organizácie, t.j. na vztahy medzi ludmi vyjadrené v jej pravidlách. Neformálnymi
väzbami sa príliš nezaoberal. Práve neformálne spôsoby jednania však byrokracii casto
poskytujú pružnost, ktorú by inak nedosiahla.
Dnes už klasická štúdia Petera Blaua sledovala neformálne vztahy vo vládnom úrade,
ktorého úlohou bolo vyštrovat možné danové úniky (Blau, 1963). Pokial úradník narazil
na problém, ktorého riešením si nebol istý, mal vec prejednat so svojím nadriadeným.
Procedurálne predpisy nedovolovali, aby sa s problémom zveroval svojim kolegom
pracujúcim na rovnakom stupni. Väcšina úradníkov sa však obávala, že ked pôjdu za
svojimi nadriadenými, môže to byt vnímané ako ich neschopnost, co zmenší ich šancu
na povýšenie. Preto sa obvykle radili medzi sebou, napriek tomu že tým porušovali
oficiálne smernice. To im umožnovalo dostat nielen konkretnu radu, ale tiež znížit
mieru stresu plynúceho z úplne samostatnej práce. Na primárnej úrovni sociálnej
skupiny sa medzi pracovníkmi na tej istej úrovni vytvorili pevné väzby vzájomnej
lojality. Blau dospel k záveru, že táto skutocnost zrejme umožnila pracovníkom
vyrovnávat sa s problémami daleko efektívnejšie: clenovia skupiny si vytvorili
nefomálne postupy, ktoré dávali väcší priestor ich iniciatíve a zodpovednosti, ako im
formálne pravidlá organizácie umožnovali.
Fyzické parametre organizácie
Väcšina moderných oranizácií pôsobí v budovách navrhnutých špeciálne pre úcel,
ktorému slúži. Tieto budovy majú mnoho spolocného: dlhé chodby, z ktorých vedie
množstvo dverí do jednotlivých miestností, ako aj štandardizovaný nábytok a
dekorácie. Ludia prechádzajúci chodbou síce bývajú rozielne oblecení, ale inak pôsobií
väcšina sídiel moderných organizácií uniformným dojmom.
Foucaultova teória organizácií: kontrola nad casom a priestorom
Michel Foucalt poukázal na priamu súvislost medzi fyzickou architektúrou organizácie a
jej sociálnou štruktúrou, vrátane mocenských vztahov (Foucalt, 1970, 1971).
Kancelárie majú tiež urcité fyzické miesto- sú to miestnosti oddelené chodbami.
Priestorové usporiadanie velkých firiem býva niekedy priamociaro hierarchické: cím
vyššie postavenie v podniku, tým vyššie umiestnená kancelária, a ked sa povie „horné
poschodie“, rozumie sa tým mocenská špicka organizácie.
Fyzická blízkost ulahcuje formovanie primárnych skupín, kým fyzická vzdilenost môže
skupiny polarizovat a prispievat k rivalite medzi jednotlivými oddeleniami („my“ versus
„oni“).
Foucault kládol velký dôraz na to, ci architektonické riešenie modernej organizácie
umožnuje nadriadeným pracovníkov vidiet alebo nie, co podla neho ovpyvnuje a
vystihuje charakter uplatnovania ich právomocí. Cím sú podriadení viditelnejší, tým
lahšie sa môžu ocitnút pod dozorom. V moderných organizáciach je pod dozorom
každý, aj pomerne vysoko postavený jedinec; jeho jednanie však býva obvykle
sledované tým intenzívnejšie, cím je jeho postavenie nižšie.
Stretávame sa s dvoma typmi dozoru. Prvým je priame pozorovanie toho, co
podriadený koná. Príkladom môže byt školská trieda, kde deti sedia v lavciach
zoradených za sebou a ucitel ich všetkých vidí. Druhý typ dozoru je nenápadnejší, ale
nemenej významný. Spocíva v zakladaní kartoték, spisov a iných dokumentov
vypovedajúcich o živote jednotlivých osôb. Záznamy o zamestnancoch casto obsahujú
kompletnú pracovnú anamnézu, ale tiež podrobnosti z ich súkromného života a casto aj
hodnotenia ich charakteru. Tieto záznamy umožnujú monitorovat chovanie pracovníkov
a slúžia ako podklady na ich prípadné povýšenie.
Ako zdôraznil Weber, ocakáva sa od každého pracovníka firmy, že bude dodržiavat
pravidelnú pracovnú dobu. Cinnost musí byt trvalo koordinovaná v case a priestore,
comu casto napomáha nie len fyzické usporiadanie, ale aj presné casové
harmonogramy, ktoré zarucujú „efektívne rozmiestnenie tiel v rámci organizácie“
(Foucalt).
Byrokracia a demokracia
Vládne organizácie majú o nás množstvo informácií, od dátumov narodenia, školských
vysvedcní až po naš príjmy, ktoré predkladáme k zdaneniu, a zdravotný stav. S
rozvojom pocítacov narastá hrozba, že sa celý náš život ocitne pod drobnohladom
rôznych organizácií.
Obmedzenie demokracie v dôsledu rozvoja moderných foriem organizácie a kontroly
informácií znepokojovalo už Maxa Webera. Za zvlášt nebezbecnú považoval možnost,
že sa vláda nad celou spolocnostou ocitne v rukách neosobnej byrokratickej mašinérie.
Tomu kto pracuje na nižších stupnoch organizácie, nezostáva nic iné ako vykonávat
bežnú cinnost podla povelov nadriadených, ktorých rozhodovanie nemôže nijako
ovplyvnit. Weberov pokracovatel Roberto Michels (1967) o tomto procese odoberania
moci vyhlásil, že vo všetkých velkých organizáciach (a všeobecne v spolocnosti, v
ktorej takéto organizácie dominujú) nastáva nezadržatelné smerovanie k oligarchii
(nadvláda malej skupiny). Podla Michelsa je koncentrácia moci na najvyšších stupnoch
nevyhnutným dôsledkom rastúcej byrokratizácie sveta.
Podla Giddensa priamy dozor môže celkom úspešne splnat svoj úcel len tam, kde je
jeho cielom kontola osôb, ktoré sú voci nadriadeným autoritám nepriatelsky naladené a
radšej by boli niekde inde, coho príkladom je väzenie. Naopak v oraganizáciach, kde
záleží na spolupráci pri realizácii spolocného ciela, je situácia iná. Pokial vedenie príliš
spolieha na priamy dozor, znižuje to motiváciu zamestnancov, ktorí majú pocit, že im
práca neposkytuje žiadnu šancu na samostatné rozhodovanie a sebarealizáciu (Grint,
1991, Sabel, 1982).
Giddens tvrdí, že ludia majú obycajne odpor aj k druhej forme organizácie, ktorú opísal
Foucault, totiž k zhromaždovaniu písomných informácií o ich živote (kádrovaní). Táto
skutocnost významne prispela k zrúteniu komunistických systémov sovietskeho typu. V
komunistických štátoch boli ludia trvale špiclovaní bud príslušníkmi tajnej polície alebo
inými obcanmi. Vlády si tiež viedli podrobné informácie o všetkých obcanoch, aby mohli
potlacit akúkolvek prípadnú opozíciu. Výsledkom bol autoritársky režim, ktorý nebol ani
ekonomicky efektívny. Celá spolocnost sa tak naozaj podobala na gigantické väzenie a
vyvolávala aj rovnakú nespokojnost, konflikty a odpor- až sa nakoniec jej clenovia
oslobodili.
BUDE BYROKRACIA PREKONANÁ?
Za dlhú dobu vývoja západnej spolocnosti sa zdalo, že sa natrvalo presadí Weberov
model- a vúzkej náväznosti nan aj Foucaltov. V štátnej správe, zdravotníctve,
vyskoškolskom vzdelávaní a kapitalistickom podnikaní dominovali byrokratické prvky.
Byrokracií dodnes existuje v západnom svete mnoho, ale Weberova predstava, že
jediným spôsobom riadenia rozsiahlej organizácie je prísne hierarchická štruktúra s
koncentráciou moci a znalostí na najvyšších stupnoch, už zacína vyzerat dost
archaicky. Pocetné organizácie dnes prechádzajú prestavbou, ktorá ich má urobit
menej hierarchickými. Mnohé firmy na západe sa pritom inšpirujú tzv. „japonským
modelom“
JAPONSKÝ MODEL
Ekonomický úspech Japonska je casto pripisovaný špecifickým vlastnostiam velkých
japonských korporácií, ktoré sa významne odlišujú od väcšiny firiem na západe. S
Weberovým modelom byrokratickej organizácie sa rozchádzajú vo viacerých bodoch:
•Rozhodovanie zdola nahor. Pokial vedenie podniku prijíma rozhodnutie, ktoré sa týka
zamestnancov na nižších úrovniach, konzultuje ho s nimi; pravidelne sa s nimi
stretávajú aj riaditelia.
•Mešia špecializácia. Zamestnanci sa nešpecializujú len na jedinú oblast svojho odboru,
a preto sa stávajú všestrannejšími a zároven rozhladenejšími.
•Istota zamestnania. Zamestnanci majú istotu uplatnenia na celý život. Nemusia sa
obávat, že prídu o svoju prácu.
•Orientácia na výkonnost skupín. Na všetkých úrovniach podniku sú ludia združení do
malých pracovných skupín. Hodnotí sa prevážne výkonnost týchto tímov, nie jedincov.
•Prelínanie práce a súkromného života. Japonské firmy sa starajú o uspokojovanie
potrieb svojich pracovníkov, ale ocakávajú od nich za to bezvýhradnú lojalitu. Japonský
zamestnanci tiež casto nosia uniformu firmy. Pracovný den zahajujú spevom
„podnikovej hymny“ a pravidelne trávia svoj volný cas rôznymi cinnostami, ktoré pre
nich firma organizuje.
Dá sa teda domnievat, že nám japonský model poskytuje urcité ponaucenie o
weberovskom ponatí byrokracie- organizácie blízke Weberovmu „ideálnemu typu“ sú v
skutocnosti efektívne iba papierovo, lebo pracovníkom na nižších stupnoch neumožnujú
prejavit vlastnú iniciatívu a samostatnost pri výkone práce.
Ouchi (1979, 1982) dospel na základe štúdia japonských firiem k záveru, že u
vyslovene byrokratických organizácií dochádza k vnútornému zlyhaniu, spôsobenému
prílišnou rigiditou, nepružnostou a nedostatkom motivácie. Za efektívnejšie považuje
typ autority, ktorý oznacuje ako „klanový“ (skupiny, ktoré sú úzko osobne previazané).
VPLYV VELKÝCH NADNÁRODNÝCH FIRIEM
Najväcšie nadnárodné koncerny sú gigantické podniky, ktorých obrat presahuje hrubý
národný produkt celých štátov. Zo stovky najväcších ekonomických jednotiek
súcasného sveta tvoria prvú polovicu štáty a druhú nadnárodné koncerny. Ich
ekonomický potenciál je ohromujúci: ved na 600 najväcších nadnárodných firiem
pripadá viac než pätina celej priemyselnej a polnohospodárskej výroby svetovej
ekonomiky.
Priamym predpokladom expanzie nadnárodných spolocností v posledných 30 rokoch bol
rozvoj dopravy a komunikácií. Hustá siet leteckej dopravy dnes dovoluje podnikatelom
cestovat po svete rýchlostou, ktorá bola ešte pred polstorocím nepredstavitelná. Rozvoj
supertankerov zase ulahcuje transport ohromného množsta surovín. Svoju úlohu
zohráva aj telejomunikacná technika, ktorá zarucuje viac-menej okamžitú komunikáciu
medzi, ktorýmikolvek dvoma (a viacerými) miestami na svete.
Typy nadnárodných koncernov
Národné spolocnosti si za posledné storocie získavajú stále významnejšie postavenie vo
svetovej ekonomike. Majú klúcový význam v medzinárodnej delbe práce. Nielen
hospodárstvo jednotlivých štaátov, ale aj svetová ekonomika sa stále viac koncentruje;
zacína jej dominovat obmedzené množstvo gigantických koncernov. Mnohé sektory
svetovej produkcie sú oligopoly- celé pole ovládajú tri alebo štyri koncerny, ktoré majú
na trhu dominantné postavenie (napr. výroba agrochemikálií).
H.V. Perlmutter rozdeluje nadnárodné koncerny do troch typov:
•Etnocentrické: stratégia firmy je urcovaná a pokial možno aj naplnovaná z ústredia v
zemi jej vzniku; dcérske pobocky zriadované inde vo svete predstavujú kultúrne
„klony“ materskej spolocnosti
•Polycentrické: ich zahranicné pobocky sú riadené miestnymi firmami, v konkrétnej
zemi; ústredie v materskej zemi stanovuje iba všeobecné smernice, ale do chodu
jednotlivých pobociek výrazne nezasahuje
•Geocentrické: ich manažérska štruktúra je úplne medzinárodná; manažérske systémy
sú integrované na globálnom základe a špickoví manažéri sú vysoko mobilní; presúvajú
sa podla potreby z jedného štátu do druhého (Perlmutter, 1972)
Japonské nadnárodné spolocnosti majú z hladiska Perlmutterovej klasifikácie
najvýraznejší etnocentrický charakter- pôsobia po celom svete, ale sú dôrazne riadené
materským podnikom.
Decentralizácia a redukcia
Napriek tomu, že firmy pôsobiace na globálenj úrovni dosiahli velkého úspechu,
prebiehajú v nich v súcasnosti stále výraznejšie organizacné zmeny.
Asi naradikálenjšiu decentralizáciu zo všetkých globálnych korporácií podstúpila v
krátkom casovom úseku spolocnost Asea Brown Boveri, jedna z najväcších
strojárenských firiem vo svete- bola rozdelená do 1200 organizácií, ktoré sú vzájomne
spojené len pomerne volnými väzbami.
Jeden komentátor k tomu uviedol: „V najbližších rokoch bude pre všetky velké
spolocnosti stále tažšie konkurovat a vyrovnat sa menším, pružnejším podnikom, ktoré
sú schopné rýchlych inovácií. Predstava, že obrovská globálna ekonomika prinesie
dominanciu obrých nadnárodných koncernov, je proste mylná. Naopak, cím väcšia a
otvorenejšia bude svetová ekonomika, tým viac sa v nej budú presadzovat malé a
stredne velké podniky“ (Naisbitt).
Organizácia ako siet
Ak sú zmeny prenikavé a ich tempo sa stále zrýchluje, nedokáže sa snimi tradicná
byrokracia Weberovho typu vyrovnat, pretože jej chýba pružnost a nerada opúšta
zavedené metódy práce.
Klúcovou úlohou reorganizácie je úspora casu. Na svetovom trhu sú firmy pod stálym
tlakom svojich zákazníkov, aby dodali tovar co najskôr. Preto napr. mnoho firiem v
Japonsku aj mimo neho zacína používat systém výroby nazývaný „presne nacas“,
ktorého priekopníkom je Taiichi Ohno z firmy Toyota: materiál sa dodáva do továrne až
v okamihu, ked musí byt spracovaný. Odpadáva teda nutnost jeho dlhodobého
skladovania vo výrobnom závode.
MODERNÁ ORGANIZÁCIA A REŠTRUKTURALIZÁCIA
Dá sa povedat, že velké organizácie súcasnosti vlastne nie sú „nikde“. Tvoria ich nielen
tímy pracujúcich pod jednou strechou v rovnakom fyzickom priestore, ale aj mnoho
jedincov a skupín rozptýlených po celom svete. Jednou z prícin je to, že nové techniky
umožnujú ludom priamu komunikáciu bez ohladu na vzdialenost. Klúcový význam má
aj skutocnost, že pre našu sociálnu existenciu sú dnes stále významnejšie informácie,
nie fyzický tovar. Budovy a tovary podliehajú priestorovým obmedzeniam, ale
informácie nie.
Velý koncern dnes skôr ako pyramídu pripomína informacnú siet, v ktorej ústerdná
organizácia spája pocetné menšie firmy, ale neriadi ich. Niektoré koncerny zostávajú
výrazne byrokratické a sú doteraz sústredné v jedinej zemi. Väcšinu však už dnes
nejde lokalizovat, ved znalosti a financie sa dnes môžu presúvat po celom svete
rýchlostou svetla.
________________________________________ __________________________
Zdroje: