Socializácia, pojem, fázy, činitele

7. Socializácia, pojem, fázy, činitele

Socializácia je proces sociálneho učenia, v ktorom si jednotlivec osvojuje kultúru vlastnej spoločnosti a formuje sa ako sociálna bytosť i individuálna osobnosť

Hlavné fázy :
1. jednotlivcom umožňuje stať sa spoločenskými bytosťami i individuálnymi osobnosťami a tak plnohodnotnými členmi spoločnosti
2. spoločnosti zabezpečuje prežitie a to odovzdávaním nahromadenej kultúry novým generáciám

Osvojovanie si sociálnych noriem a iných prvkov kultúry sa nazýva internalizácia, alebo interiorizácia . Človek sa nestáva osobnosťou len narodením , ale hlavne socializáciou.
Socializácia nie je len proces prispôsobovania sa jednotlivca spoločnosti , ale aj procesom utvárania osobnosti ( personalizácie)

Socializácia prebieha počas života v niekoľkých fázach :
1. primárna / anticipačná / fáza – v detstve príprava na tri základné role
a. muž a žena
b. matka a otec
c. práca


2. sekundárna fáza
i. socializácia
 uvedomenie si spoločenskej podstaty fungovania človeka v spoločnosti

ii. individualizácia
 budovanie si vlastnej identity ( túžba vyniknúť )


iii. personalizácia
 stávanie sa zrelou osobnosťou s vyváženosťou medzi individualitou a okolitým prostredím

Činitele socializácie

1. rodina

 základná, primárna sociálna skupina, ktorá ovplyvňuje zásady správania sa

2. školské a pracovné skupiny
3. vrstovnícke skupiny
4. média ( masovokomunikačné prostriedky )


8. Sociálne rola
Sociálny status

Sociálna rola:
Je súbor istého očakávaného správania sa od nositeľa určitej sociálnej pozície

Znaky :
a. naučené správanie
b. variabilné správanie

1. rolové napätie ( keď nezvláda rolu )
2. rolový konflikt ( keď sú kladené rozpoluplné požiadavky v súvislosti s rozdielnymi
rolami, ktoré musím súčasne vykonávať . )
3. dištancovanie sa od roli ( keď dávam jednoznačne najavo, že s postavením danej role
nesúhlasím )


Sociálny status :
Je to vlastne pozícia, postavenie, miesto v sociálnej skupine

1. vrodený status
- vek,. pohlavie, etnický pôvod,


2. získaný status
- vďaka nemu sa zaraďujeme do stratifikačného, rozvrstveného systému spoločnosti

3. vnútený
- nezamestnanosť



Čo tvorí sociálny status ?
a. moc
b. prestíž ( miera ocenenia, uznania, resp. autority )
c. ekonomické zabezpečenie
d. výška vzdelania
e. spoločenská významnosť vykonávanej práce
f. náročnosť vykonávanej práce

Statusový symbol :
Je to vonkajší znak, na základe ktorého môžeme identifikovať status určitého človeka .
iv. statusový symbol povolania ( oblečenie )
v. statusový symbol postavenia ( zlato, značkové oblečenie )

Soc. status – je soc. pozícia spojená s istými právami a povinnosťami. Napr. žena, ktorá je manželkou, matkou, členkou pol. Strany, vodičkou Tatry 815 je charakterizovaná týmito soc. statusmi, pričom 1 z nich je kľúčový, teda rozhodujúci, ktorý určuje soc. postavenie človeka v spoločnosti, sociálne ho definuje. Napr. negra určuje to, že je neger – to je jeho kľúčový soc. status. Podľa spôsobu nadobudnutia rozlišujeme vrodený, získaný a vnútený soc. status.

Socializácia – je proces soc. učenia, v ktorom si jednotlivec osvojuje kultúru vlastnej spoločnosti a formuje sa ako soc. bytosť i ako individuálna osobnosť. Plní 2 hlavné funkcie : 1. Jednotlivcom umožňuje stať sa spoločenskými bytosťami a individuálnymi osobnosťami, a tak plnohodnotnými členmi spoločnosti. 2. Spoločnosti zabezpečuje prežitie, a to odovzdávaním nahromadenej kultúry novým generáciám. Človek sa v prostredníctvom socializácie stáva plnohodnotnou ľudskou bytosťou. Osvojuje si poznatky, normy, hodnoty a ostatné prvky kultúry spoločnosti, v ktorej žije a prijíma zaužívané spôsoby správania atď. proces socializácie je zároveň procesom utvárania osobnosti čiže utvárania a rozvíjania individuality človeka – jeho jedinečných vlastností a schopností.

Štádiá socializácie – socializácia ako celoživotný proces v sebe zahŕňa 2 štádiá :
primárne a
sekundárne.

Primárne štádium – uskutočňuje sa v období detstva a dospievania a rozhoduje o utváraní základov osobnosti jednotlivca. Charakterizuje ho teda asymetrický vzťah jednotlivca a spoločnosti, v ktorom dominuje proces učenia a výchovy jednotlivca. Všetky tieto skutočnosti zahŕňa anticipačná socializácia, ktorou rozumieme učenie a osvojovanie si hodnôt, noriem a vzorov správania soc. skupiny alebo spoločnosti, ktorej členom sa jednotlivec má stať, prípadne chce byť. Hlavným cieľom tejto fázy je pripraviť jednotlivca na plnohodnotný život v dospelosti.

Sekundárna fáza socializácie – prebieha v období dospelosti a môžeme ju rozdeliť na socializáciu v produktívnom veku a
postproduktívnom, teda v období pracovnej aktivity a staroby.

Táto fáza má 2 ciele :
na jednej strane rozvíjať a využívať nadobudnuté životné skúsenosti, vedomosti a schopnosti, na druhej strane prispôsobiť sa novým situáciám, ktoré prináša život v spoločnosti. V priebehu tohto štádia môže dojsť k resocializácii – človek si osvojuje nové soc. roly, hodnoty, normy, poznatky, prípadne sa aj odučí od starých, ktoré si pôvodne osvojil, ale časom sa stali spoločensky nevhodnými, prekonanými, pretože už nevyhovujú novým podmienkam v spoločnosti, dosiahnutému stavu vedy a techniky a pod.

Činitele socializačného procesu – to znamená ľudia, skupiny a inštitúcie podieľajúce sa na procese socializácie reprezentuje v primárnom štádiu rodina, skupina rovesníkov, predškolské zariadenie, škola a masmédiá. V sekundárnom štádiu to je rodina, ktorú si jednotlivec založil, pracovné, susedské a priateľské skupiny, rôzne organizácie a masmédiá.