Socialistická literatúra medzi dvoma svetovými vojnami. Novomeský, Gorkij, P.Jilemnický, J. Wolker.
V prvej polovici dvadsiatich rokov usilovali sa u nás niektorí autori tesnom kontakte s českou proletárskou literatúrou Devětsilu zapojiť svoju tvorbu do revolučného procesu. Písali do Proletárskej nedele, Mladého Slovenska a DAVu. Tu sa davisti pokúsili o formuláciu koncepcie socialistickej litaratúry.
Laco Novomeský
Narodil sa v Budapešti. Po prevrate sa presťahoval do Senice. Učil v Bratislave, potom bol redaktorom Pravdy v Ostrave a neskôr Rudého Práva v Prahe až do rozbitia Republiky. Vyvíjal ilegálnu činnosť v čase klérofašistického štátu. Aj napriek tomu že ho väznili komunisti, veril v ideu socializmu. Zomrel v Bratislave. Jeho debut bol Nedeľa. Tu sa ozýval ako lásnik silného sociálneho cítenia.
Zbierka Romboid bola poznačená poetizmom, jeho námetovými výrazovými prostriedkami. Básnik tu hľadá spojenie so staršou slov. poéziou, preto Romboid pripísal zaviatej pamiatke Janka Kráľa.
Tento tón je ešte zosilnený v zbierke Otvorené okná, kde básnik nachádza širšie možnosti ľudovej piesne. Názov, ako aj iné názvy, má u Novomeského symbolický charakter. Otváranie okien do Európy bolo programom celej poprevratovej generácie.
V zbierke Svätý za dedinou sa vyrovnáva s nepriazňou doby a s vlastnou poéziou. Básne majú príležitostný charakter a viedol v nich prudkú polemiku proti slovenskej malosti a to nie len v poézii, ale v celej oblati duchovného života.
Začiatkom vojny vydal vo väzení zbierku Pašovanou ceruzkou, ktorá je dokladom, že básnik i v tomto temnom čase bolesti, no aj v čase vzdoru, vedel povedať oslobodzujúce slovo.
V druhej fáze Novomeského tvorby vznikla poéma Vila Tereza, ktorá má podtitul “v ktorýsi 6.november v rokoch dvadsiatych”. V budove tohto mena mala sídlo za 1.republiky prvá sovietska diplomatická misia. Poéma je nielen básnickou oslavou VOSR, ale aj obrazom autorovej bohatej životnej skúsenosti a myšlienkového sveta.
Poéma Do mesta 30 min je osobnou spoveďou človeka svojej doby a jeho mladosti, až po druhý návrat do života.
K týmto poémam sa pripájajú básne zbierky Stamodiaľ a iné, v ktorej sa po trpkých skúsenostiach zamýšla nad zmyslom života.
Bol vynikajúcim publicistom.
Maxim Gorkij
Vlastným menom Alexej Maximovič Peškov, vstúpil do literatúry v 9O.rokoch poviedkami zo života tulákov, trestancov, vydedencov, žobrákov, ktorí často aj nespravedlivo trpeli, žili v biede, ale boli bohatí dobrotou srdca, porozumením. Gorkij poznal ich trpké osudy z vlastnej skúsenosti. Poviedky pôsobia bezprostredným dojmom. Vyznačujú sa živým jazykom, v ktorom sa striedajú obrazné štylistické vrstvy s výrazmi naturalistickej povahy.
Dielo:
# poviedky Čelkaš, Makar Čudra, Legenda o Dankovi
# romány Foma Gordejev, Podnik Artamanovcov
# drámy Meštiaci, Letní hostia, Na dne, Vasa Železnovová
Peter Jilemnický
Narodil sa v Kyšperku. Učil na Kysuciach v Čadci, v Trnave, Kostolci a napokon v Jure pri Bratislave. V r.l926 - 28 žil v Rusku. Pred vojnou musel odísť do Čiech a zapojil sa do ilegálneho hnutia. Zomrel v Moskve a je pochovaný v Bratislave.
Prvotiny písal po česky a potom po slovensky.
# román Víťazný pád
Dej sa odohráva po l.svetovej vojne. Hrdinom je Maťo Horoň, postava spojená s Kysucami. Po návrate z forntu sa búri proti spôsobu života. V ruskom zajatí sa dostal do kontaktu s bojom proletariátu, čo zmenilo jeho pohľa na svet. Jeho boj o lásku milej sa končí tragicky, zabitím milej. Po návrate z väzenia sa znovu “víťazným pádom” vracia do boja so skalnatou pôdou. S týmto románom chcel autor prebudiť v človeku zmysel pre krásu sveta a premenu života.
Z pobytu v Rusku napísal knihu reportáží Dva roky v krajine Sovietov.
# román Kus cukru
Politicky angažovaný román, v ktorom na postavách bírešky Bálentky a jej syna Marka ukázal biedu a vzrast triedneho uvedomenia proletariátu, ale aj inteligencie a študentov. Ide o pestovateľov cukrovej repy na trnavskej rovine a napriek úrodnej pôde nemôžu si pestovatelia dovoliť ani kocku cukru.
# román Pole neorané
V tomto románe zobrazuje uvedomovanie kysuckého proletariátu.
# román Kompas v nás
Tu spojil poviedky z Ruska a Kysúc jednotiacou ideou ľudského šťastia /Pípad Evy Burdovej..., O dvoch bratoch/.
Jiří Wolker
Bol najprv členom brnenskej literárnej skupiny. Počas štúdií v Prahe vstúpil do umeleckého spolku Devětsil. Jeho životná púť sa skončila predčasne. Po márnom liečení v Tatranskej Polianke zomrel v rodnom meste Prostějove na tuberkulózu.
Debutoval so zbierkou Host do domu. V nej vyslovil dôverný, láskyplný vzťah nielen k ľuďom ale aj k prírode. Zvláštnym poetickým znakom tejto knihy je hojný výskyt personifikácie.
V poéme Svatý kopeček uplatnil spisovateľ pod vplyvom G. Apollinaira pásmový typ básnickej skladby, ktorá má jednak spomienkovú rovinu /roky básnikovho detstva/, jednak zachytáva autorovu cestu k socialistickému svetonázoru. Wolker uzavrel svoje dielo druhou zbierkou Těžká hodina. Vyskytujú sa v nej nové žánrové útvary, a to epické a baladické verše.
Je ďalej autorom krátkych próz /Služka/, próz pre mládež /Kominík/ a divadelných hier /Nemocnice, Hrob/.
Napísal si na svoj hrob aj epitaf:
Zde leží Jiří Wolker, básnik jenž miloval svět
a pro spravedlnost jeho šel se bít,
dřív než mohl srdce k boji vytasit,
zemřel mlád, dvacetčtyři let.