Sny & snáre

Okrem neotrasiteľnej viery v život po živote verili starovekí Egypťania aj moc snov. Sen a jeho význam podľa nich mohli významne ovplyvniť ich život. Zbierky textov spojených so snami a ich významom, dnes označované ako snáre, preto predstavovali významný prostriedok na predvídanie budúcnosti. Snáre obsahujú opis možných priebehov sna a to čo sa stane človeku, ktorému sa daný sen prisnil (resp. ako to ovplyvní jeho život). Nie každý staroveký Egypťan vedel čítať a písať je reálny predpoklad, že snáre nepatrili k výbave rodiny, ale že sa nachádzali v zbierkach chrámov. Niektorí kňazi sa napríklad špecializovali práve na sny a pri ich vykladaní sa "radili" so zbierkami textov - snármi. Do týchto chrámov a za týmito kňazmi chodili tí, ktorí chceli vedieť čo ich sen znamená a ako to ovplyvní ich ďalší život. Obsah sna a predpoveď z toho vyplývajúca boli prepojené akousi mágiou slova. Slovné hračky totiž boli považované za veľmi mocný magický nástroj. Slovo pre osla bolo aa, pre povýšenie zasa saa. Preto nás asi neprekvapí keď sen o oslovi predpovedal, že dotyčný sa čoskoro dočká povýšenia.

Jeden z najznámejších snárov je tzv. Papyrus Chester Beatty III. kt. patril Qenherchepšefovi, pisárovi zodpovednému za administratívu Dér el - Medíny (koniec 13. a začiatok 12. st. pr. n. l.). Jeho knižnica bola vskutku rozsiahla, okrem tohto snára obsahovala aj kalendár šťastných a smolných dní, magiké zariekadlá, básnické zbierky a nechýbali ani pojednania o histórii. Qenherchepšef mal v chráme na starosti hovorené aj písané slovo. Teda okrem bežnej úradničiny sa zaoberal aj snami (ich zapisovaním a následným výkladom) a pri výpočte jeho kompetencií nesmieme zabudnúť ani na zariekania a zaklínadlá, v starovekom Egypte neodmysliteľne späté s mágiou (slova).


Sen o Sfinge

Medzi najznámejšie zapísané sny patrí ten Thutmose IV., ktorému sa vraj prisnilo (keď unavený zaspal pri Sfinge), že ak ju očistí a navráti je pôvodnú podobu stane sa kráľom. Thutmose IV. nechal Sfingu očistiť a opraviť a svoj sen dal zaznamenať nielen na papyrus, ale keď sa stal panovníkom dal ho vytesať aj ako stélu, ktorú umiestnil medzi laby Sfingy.

Čo ten sen znamená?

Nie každému sa prisnil takýto "monumentálny" sen, ale nedá sa povedať, že by sa našiel staroveký Egypťan, ktorému sa počas jeho života neprisnil aspoň jeden, i keď zdanlivo, obyčajný sen. Napríklad o harfe. A čo to znamenalo? Nuž, dotyčnému hrozilo, že sa mu stane niečo zlé.
Zaujímavé však? Nahliadnime preto hlbšie do snára...:

ak ...jeho posteľ zachvátili plamene je to zlé, zavrhne svoju manželku
...muž v sne vidí ako je krokodýla je to dobré, stane sa medzi svojimi ľuďmi úradníkom
...má styk so ženou je to zlé, čaká ho trúchlenie
...vidí ako sa ponoril do rieky je to dobré, očistí sa od všetkého zla
...je obutý v bielych sandáloch je to zlé, stane sa tulákom vo vlastnej krajine
...pochováva starého muža je to dobré, predpovedá to rozkvet
...pozoruje svoju tvár v zrkadle je to zlé, hovorí to o inej žene

Ťažká noc, alebo zlý sen

Zlý sen bol hotovou pohromou pre toho komu sa prisnil. Niektoré sny však boli obzvlášť zlé a kruté a namiesto oddychu prinášali snívajúcemu strach a úzkosť. Dnes tomu hovoríme "nočná mora". Egypťania na sny hodne dali a proti tým zlým sa snažili chrániť zdobenými podhlavnicami a zaklínadlami. Už spomínaný Papyrus Chester Beatty III. odporúča používať pri prebúdzaní sa z nočnej mory ochranné zaklínadlá. Na podhlavniciach boli vyobrazovaní Tveret (niekedy držala nože na ochranu spiaceho pred ohrozením) a Besa (obľúbený domáci bôžik).

Sen ako zbraň

Nočné mory sa dali použiť aj ako zbraň proti svojmu nepriateľovi - magický papyrus datovaný do Ptolemaiovského obdobia napríklad ľuďom radil ako nasmerovať Sutechov hnev proti nepriateľovi a privodiť mu nočné mory, v horšom prípade aj smrť. Nešťastie, alebo smrť mohol Egypťan privodiť rivalovi aj tak, že mu poslal sen so zlým znamením.

Liečivý sen

Používanie sna ako liečivého prostriedku (tzv. inkubácia) bolo veľmi obľúbené hlavne v prvom tisícročí pr. n. l. Ľudia spávali v priestoroch nazývaných liečivé svätyne (alebo aj sanatóriá), ktoré boli postavené v priestoroch chrámov výlučne pre tento účel. Pobyt v takomto prostredí mal človeku zabezpečiť dobré a uzdravujúce sny. Liečivé svätyne boli hojne vyhľadávané napríklad pri liečení neplodnosti. Na tento účel bola pretvorená časť zádušného chrámu Hatšepsovet v Dér el-Bahrí. Chrám bol zasvätený zbožšteným mudrcom Imhotepovi (vezír a hlavný architekt Džosera, 3. dynastia) a Amenhotepovo, synovi Hapuovom (hlavný úradník Amenhotepa III., 18. dynastia).
Z Rímskeho obdobia sa dochoval príbeh Setne Chamvaseho a Si-Usira opisujúci ako Mehusche, manželka Setneho, hľadá liek na svoju neplodnosť. Preto sa rozhodne stráviť noc v spomínanej svätyni kde sa jej prisní sen v ktorom dostáva radu, aby si pripravila liek z rozdrveného melóna a užívala ho. Keď tak urobila (a v sne bolo aj jasne uvedené, že musí mať pohlavný styk s manželom), úspešne otehotnela.

Sen - orákulum

Nebolo výnimkou, že pri určitých udalostiach sa človeku vo sne zjavilo niektoré božstvo a naznačilo ako ďalej v danej veci. Z obdobia Novej ríše sa napríklad dochoval príbeh úradníka z Vesetu, ktorému bohyňa Hathor dala inšpiráciu kde postaviť hrobku.